odsúdená ↗ odsúdený
odsúdený -ného pl. N -ní G -ných m. i práv. ▶ osoba, ktorá je právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaná za vinnú a ktorej je určený trest, odsúdená osoba: mladistvý o.; prevýchova odsúdených; zaobchádzanie s odsúdenými; znížiť počet odsúdených v celách; o. sa chce odvolať na najvyššom súde; medzi odsúdenými boli aj dve ženy; účelom trestu je zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti ▷ odsúdená -nej pl. N -né G -ných ž.: prihliadať na vek odsúdenej
odsúdenec komu je určený trest za uznanú vinu • odsúdený: odveďte odsúdenca, odsúdeného
odsúdený p. odsúdenec
(jeden) odsúdený; (bez) odsúdeného; (k) odsúdenému; (vidím) odsúdeného; (hej) odsúdený!; (o) odsúdenom; (s) odsúdeným;
(dvaja) odsúdení; (bez) odsúdených; (k) odsúdeným; (vidím) odsúdených; (hej) odsúdení!; (o) odsúdených; (s) odsúdenými;
(štyria) odsúdení; (bez) odsúdených; (k) odsúdeným; (vidím) odsúdených; (hej) odsúdení!; (o) odsúdených; (s) odsúdenými;
(jeden) odsúdený; (bez) odsúdeného; (k) odsúdenému; (vidím) odsúdený; (hej) odsúdený!; (o) odsúdenom; (s) odsúdeným;
(tri) odsúdené; (bez) odsúdených; (k) odsúdeným; (vidím) odsúdené; (hej) odsúdené!; (o) odsúdených; (s) odsúdenými;
(jedna) odsúdená; (bez) odsúdenej; (k) odsúdenej; (vidím) odsúdenú; (hej) odsúdená!; (o) odsúdenej; (s) odsúdenou;
(dve) odsúdené; (bez) odsúdených; (k) odsúdeným; (vidím) odsúdené; (hej) odsúdené!; (o) odsúdených; (s) odsúdenými;
(jedno) odsúdené; (bez) odsúdeného; (k) odsúdenému; (vidím) odsúdené; (hej) odsúdené!; (o) odsúdenom; (s) odsúdeným;