Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

odriekať1 -a nedok. mechanicky prednášať: o. úlohu, báseň;

dok. odriecť1 -rečie -rečú -riekol zried.;

opak. odriekavať -a


odrieknuť -e -u -kol, odriecť2 -rečie -rečú -riekol dok. odvolať (niečo sľúbené): o. prednášku, účasť;

nedok. odriekať2 -a

// odrieknuť sa, odriecť sa vzdať sa, zriecť sa, odoprieť si (niečo lákavé): o. sa fajčenia, zábavy;

nedok. odriekať sa: žiť v o-ní

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odriekať ‑a ‑ajú nedok. (prednášať; odvolávať); odriekať sa (zriekať sa)

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


odriekať p. hovoriť 1, recitovať


recitovať umelecky stvárňovať literárne dielo pred publikom • prednášaťdeklamovať: recitoval, prednášal verše súčasných básnikov; deklamoval ukážky z klasikovpredvádzať: predvádzať úryvok starého eposuodriekaťreprodukovať (mechanicky): odriekal naučený texthovor., trocha pejor. rectovať (monotónne) • zastar. rečňovať


rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť al. jestvovanie niečoho • zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzkuodstraňovaťlikvidovať: likvidovať nezamestnanosťodvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín voliebodriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciáchanulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasovsubšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranicekončiť (s niečím) • zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu

2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho • narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plánymariťkaziťhatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmyslyporušovať: porušovať disciplínu

3. zasahovať do pokoja niekoho • vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri prácimýliť: pri učení ju mýlila aj hudbaznepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odriecť1 i odrieknuť, -kne, -knu, -kol dok. (čo) odoprieť splniť niečo sľúbené, očakávané, odvolať: o. prednášku, predstavenie, o. objednávku, o. účasť na niečom; Mikula mi odriekol svoju mláťačku. (Heč.);

nedok. odriekať1, -a, -ajú

|| odriecť sa i odrieknuť sa (čoho) vzdať sa, zriecť sa niečoho, odoprieť si niečo: o. sa sveta, o. sa pálenky, o. sa fajčenia, o. sa všetkých pôžitkov; Zuza cíti, akoby sa odriekla čohosi veľkého. (Tim.);

nedok. odriekať sa


odriecť2, -rečie, -rečú, -riekol dok.

1. (čo) povedať, odrecitovať: (Tichý) šiel odriecť svoj vinš. (Taj.) (Žúrik) stavil sa vo vyhni a odriekol svoje: „Stanislav Rudopoľský sa vrátil.“ (Vaj.)

2. zastar. odpovedať: Michal odrečie: „Pekne ďakujem!“ (Hviezd.);

nedok. k 1 odriekať2


odriekať1, odriekať sa p. odriecť1, odriecť sa


odriekať2, -a, -ajú nedok.

1. (čo) hovoriť, prednášať, recitovať (obyč. jednotvárnym, monotónnym hlasom, mechanicky): p. prísahu, sľub, úlohu, básničku; o. monológ, o. novoročný vinš; V škole odriekal sa krát alebo katechizmus. (Taj.) Preskakujúcim hlasom som odriekal: „Ja som to nebol!“ (Jégé); pren. Jedno a to isté im odrieka duša (Čaj.) majú rovnakú mienku.

2. zastar. (koho) v úlohe krstného rodiča hovoriť za nemluvňa krstný sľub: Moja pani ho pri krste odriekala. (Vans.) Včera som kmotrovi odriekal tretie decko. (Hor.);

opak. odriekavať, -a, -ajú;

dok. k 1 odriecť2

Morfologický analyzátor

odriekať nedokonavé sloveso
(ja) odriekam VKesa+; (ty) odriekaš VKesb+; (on, ona, ono) odrieka VKesc+; (my) odriekame VKepa+; (vy) odriekate VKepb+; (oni, ony) odriekajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) odriekal VLesam+; (ona) odriekala VLesaf+; (ono) odriekalo VLesan+; (oni, ony) odriekali VLepah+;
(ty) odriekaj! VMesb+; (my) odriekajme! VMepa+; (vy) odriekajte! VMepb+;
(nejako) odriekajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor