Slovenské slovníky

kssj psp sssj sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

odriekať¹ -a nedok. mechanicky prednášať: o. úlohu, báseň;

dok. odriecť¹ -rečie -rečú -riekol zried.;

opak. odriekavať -a

odrieknuť -e -u -kol, odriecť² -rečie -rečú -riekol dok. odvolať (niečo sľúbené): o. prednášku, účasť;

nedok. odriekať² -a

// odrieknuť sa, odriecť sa vzdať sa, zriecť sa, odoprieť si (niečo lákavé): o. sa fajčenia, zábavy;

nedok. odriekať sa: žiť v o-ní

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

odriekať ‑a ‑ajú nedok. (prednášať; odvolávať); odriekať sa (zriekať sa)

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odriecť sa -riekne sa -rieknu sa -riekni sa! -riekol sa -riekla sa -rieknuc sa -rieknutý -rieknutie sa, odrieknuť sa -kne sa -knu sa -kni sa! -kol sa -kla sa -knuc sa -knutý -knutie sa dok. kniž. al. zastaráv. (čoho, koho) ▶ vzdať sa, odoprieť si, uprieť si niečo, obyč. dobré, príjemné, zriecť sa, zrieknuť sa: o. sa všetkých pôžitkov; celkom sa odriekla svojich romantických predstáv; odrieknite sa diabla; Boli ochotní dať niečo zo svojho imania, niečoho sa odriecť a ponechať to mne. [Sme 2009] ▷ nedok. ↗ odriekať sa, odriekavať sa

odriecť si -riekne si -rieknu si -riekni si! -riekol si -riekla si -rieknuc si -rieknutý -rieknutie si, odrieknuť si -kne si -knu si -kni si! -kol si -kla si -knuc si -knutý -knutie si dok. (čo) ▶ odoprieť si, uprieť si niečo, vzdať sa niečoho, obyč. dobrého, príjemného, potrebného; syn. zrieknuť sa: o. si sladkosti; len ťažko si vie niečo o.; pri letnom slnení si treba o. poludňajšie slnko; nedokáže si o. pôžitok z hodovania; pôst je vedomé odrieknutie si pokrmu; Sú ľudia, ktorí si vedia veľa vecí odriecť. [Sme 1996] ▷ nedok. ↗ odriekať si, odriekavať si

odriecť¹ -riekne -rieknu -riekni! -riekol -riekla -rieknuc -rieknutý -rieknutie, odrieknuť -kne -knu -kni! -kol -kla -knuc -knutý -knutie dok. 1. (čo) ▶ vyhlásiť niečo sľúbené, naplánované, dohodnuté za neplatné, odvolať, zrušiť: o. pozvanie, sľúbenú spoluprácu; o. pre chorobu svoju účasť na konferencii; na poslednú chvíľu o. plánované vystúpenie; klub z finančných dôvodov odriekol zápas; nastal spor pre odrieknutý koncert; dôvodom odrieknutia oficiálnej návštevy je štátny sviatok v krajine; zájazd v cestovnej kancelárii nikto neodriekol nestornoval; Musel do Prahy, nedalo sa to ani odrieknuť, ani odložiť. [A. Baláž]; Lístky priniesli na poslednú chvíľu, ktosi odriekol. [E. Farkašová]
2. (čo komu) ▶ neposkytnúť niečo žiadané, odmietnuť niečo sľúbené (čo sa žiada): nesmieme nikomu o. pomoc; kráľ prinútil duchovenstvo o. poslušnosť pápežovi
▷ nedok. ↗ odriekať¹

odriecť² -riekne/ zried. -rečie -rieknu/ zried. -rečú -riekni! -riekol -riekla -rieknuc -rieknutý -rieknutie dok. (čo) ▶ jednotvárne, monotónne, mechanicky zopakovať, predniesť al. zarecitovať osvojený text: o. krátku modlitbu; o. slová prísahy; o. zaklínadlo; rýchlo odrečie slová rituálu a sadne si; keď to odrečiete tretíkrát, zapáľte zápalkou sviečku ▷ nedok. ↗ odriekať², odriekavať²

odriekať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kaný -kanie sa, odriekavať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vaný -vanie sa nedok. kniž. al. zastaráv. (čoho, koho) ▶ vzdávať sa niečoho, odopierať si, upierať si niečo, obyč. dobré, príjemné, potrebné, zriekať sa: o. sa jedla; o. sa životných radostí; nie je naučená o. sa, prekonávať prekážky; odrieka sa aj ženskej nehy, aby neublížil [I. Kadlečík]; Vtedy prišlo kráľovi ľúto, že sa odrieka vlastného syna [...]. [O. Sliacky]
◘ parem. odriekaného chleba najväčší krajec najviac máme toho, čo sme odmietali, nechceli ▷ dok. ↗ odriecť sa, odrieknuť sa

odriekať si -ka si -kajú si -kaj si! -kal si -kajúc si -kajúci si -kaný -kanie si, odriekavať si -va si -vajú si -vaj si! -val si -vajúc si -vajúci si -vaný -vanie si nedok. (čo) ▶ vzdávať sa niečoho, odopierať si, upierať si niečo, obyč. dobré, príjemné, potrebné; syn. zriekať sa: odriekala si sladkosti; odriekavanie si pôžitkov; prečo si o. príjemné veci?; mnohí si odriekajú, odriekavajú jedlo kvôli postave, zdraviu ▷ dok. ↗ odriecť si, odrieknuť si

odriekať¹ -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. (čo) ▶ vyhlasovať niečo sľúbené, naplánované, dohodnuté za neplatné, odvolávať, rušiť: o. koncert, vystúpenie; pre chorobu o. všetky návštevy; tenistka z rodinných dôvodov odrieka účasť na turnaji; pre zlé počasie ľudia húfne odriekajú objednané pobyty; školy pre nedostatok peňazí odriekajú kultúrne podujatia
2. (čo komu) ▶ neposkytovať niečo žiadané, odmietať niečo sľúbené (čo sa žiada): o. poslušnosť kráľovi; pomoc sa organizáciám odrieka ťažko
▷ dok. ↗ odriect¹, odrieknuť

odriekať² -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie, odriekavať² -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. (čo) ▶ jednotvárne, monotónne, mechanicky opakovať, prednášať al. recitovať osvojený text: o. báseň monotónnym hlasom; o. si nahlas celé pasáže románu; o. si slová prísahy; odriekanie ruženca; [...] z ničoho nič začal odriekavať detskú riekanku. [V. Šikula]; Keď odriekavali modlitbu za nebohého, on jediný to neurobil. [Š. Letz]; Ty to vieš odriekať ako otčenáš, doktorko. [LT 1998] rýchlo a bezchybne ▷ dok. ↗ odriecť²

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť² 2 3. p. nazývať

odriekať p. hovoriť 1, recitovať

recitovať umelecky stvárňovať literárne dielo pred publikom • prednášať • deklamovať: recitoval, prednášal verše súčasných básnikov; deklamoval ukážky z klasikov • predvádzať: predvádzať úryvok starého eposu • odriekať • reprodukovať (mechanicky): odriekal naučený text • hovor., trocha pejor. rectovať (monotónne) • zastar. rečňovať

rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť al. jestvovanie niečoho • zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzku • odstraňovať • likvidovať: likvidovať nezamestnanosť • odvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín volieb • odriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciách • anulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasov • subšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranice • končiť (s niečím) • zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu

2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho • narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plány • mariť • kaziť • hatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmysly • porušovať: porušovať disciplínu

3. zasahovať do pokoja niekoho • vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri práci • mýliť: pri učení ju mýlila aj hudba • znepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

odriecť¹ i odrieknuť, -kne, -knu, -kol dok. (čo) odoprieť splniť niečo sľúbené, očakávané, odvolať: o. prednášku, predstavenie, o. objednávku, o. účasť na niečom; Mikula mi odriekol svoju mláťačku. (Heč.);

nedok. odriekať¹, -a, -ajú

|| odriecť sa i odrieknuť sa (čoho) vzdať sa, zriecť sa niečoho, odoprieť si niečo: o. sa sveta, o. sa pálenky, o. sa fajčenia, o. sa všetkých pôžitkov; Zuza cíti, akoby sa odriekla čohosi veľkého. (Tim.);

nedok. odriekať sa

odriecť², -rečie, -rečú, -riekol dok.

1. (čo) povedať, odrecitovať: (Tichý) šiel odriecť svoj vinš. (Taj.) (Žúrik) stavil sa vo vyhni a odriekol svoje: „Stanislav Rudopoľský sa vrátil.“ (Vaj.)

2. zastar. odpovedať: Michal odrečie: „Pekne ďakujem!“ (Hviezd.);

nedok. k 1 odriekať²

odriekať¹, odriekať sa p. odriecť¹, odriecť sa

odriekať², -a, -ajú nedok.

1. (čo) hovoriť, prednášať, recitovať (obyč. jednotvárnym, monotónnym hlasom, mechanicky): p. prísahu, sľub, úlohu, básničku; o. monológ, o. novoročný vinš; V škole odriekal sa krát alebo katechizmus. (Taj.) Preskakujúcim hlasom som odriekal: „Ja som to nebol!“ (Jégé); pren. Jedno a to isté im odrieka duša (Čaj.) majú rovnakú mienku.

2. zastar. (koho) v úlohe krstného rodiča hovoriť za nemluvňa krstný sľub: Moja pani ho pri krste odriekala. (Vans.) Včera som kmotrovi odriekal tretie decko. (Hor.);

opak. odriekavať, -a, -ajú;

dok. k 1 odriecť²

Morfologický analyzátor

odriekať nedokonavé sloveso
(ja) odriekam VKesa+; (ty) odriekaš VKesb+; (on, ona, ono) odrieka VKesc+; (my) odriekame VKepa+; (vy) odriekate VKepb+; (oni, ony) odriekajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) odriekal VLesam+; (ona) odriekala VLesaf+; (ono) odriekalo VLesan+; (oni, ony) odriekali VLepah+;
(ty) odriekaj! VMesb+; (my) odriekajme! VMepa+; (vy) odriekajte! VMepb+;
(nejako) odriekajúc VHe+;

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a odriekala slová magického ≈ a odříkávala slova magického
odriekala trasúcim sa hlasom ≈ odříkala třesoucím se hlasem
pánom Perzifalom, a odriekala ≈ panem Perzifalem, a odříkávala
Perzifalom, a odriekala slová ≈ Perzifalem, a odříkávala slova
preto slová prísahy odriekala ≈ proto slova přísahy odříkala
prísahy odriekala trasúcim sa ≈ přísahy odříkala třesoucím se
slová prísahy odriekala trasúcim ≈ slova přísahy odříkala třesoucím
s nábožným šepotom odrieka ≈ s nábožným šepotem odříkává
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

Kun ‐ šan odriekal svoje ≈ Kun - shan recited his
odriekať tak často, tak ≈ spoken so often so
povstali a začali odriekať ≈ rise and begin reciting

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor