Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odriekať¹ -a nedok. mechanicky prednášať: o. úlohu, báseň;

dok. odriecť¹ -rečie -rečú -riekol zried.;

opak. odriekavať -a

odrieknuť -e -u -kol, odriecť² -rečie -rečú -riekol dok. odvolať (niečo sľúbené): o. prednášku, účasť;

nedok. odriekať² -a

// odrieknuť sa, odriecť sa vzdať sa, zriecť sa, odoprieť si (niečo lákavé): o. sa fajčenia, zábavy;

nedok. odriekať sa: žiť v o-ní

odriekať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. (odvolávať, rušiť)

odriekať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie, odriekavať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. (mechanicky hovoriť)

odriekať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa, odriekavať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vaný -vanie sa nedok. kniž. al. zastaráv. (vzdávať sa niečoho)

odriekať si -ka si -kajú si -kaj si! -kal si -kajúc si -kajúci si -kanie si, odriekavať si -va si -vajú si -vaj si! -val si -vajúc si -vajúci si -vaný -vanie si nedok. (odopierať si)

odriecť sa -riekne sa -rieknu sa -riekni sa! -riekol sa -riekla sa -rieknuc sa -rieknutý -rieknutie sa, odrieknuť sa -kne sa -knu sa -kni sa! -kol sa -kla sa -knuc sa -knutý -knutie sa dok. kniž. al. zastaráv. (čoho, koho) ▶ vzdať sa, odoprieť si, uprieť si niečo, obyč. dobré, príjemné, zriecť sa, zrieknuť sa: o. sa všetkých pôžitkov; celkom sa odriekla svojich romantických predstáv; odrieknite sa diabla; Boli ochotní dať niečo zo svojho imania, niečoho sa odriecť a ponechať to mne. [Sme 2009] ▷ nedok. ↗ odriekať sa, odriekavať sa

odriecť si -riekne si -rieknu si -riekni si! -riekol si -riekla si -rieknuc si -rieknutý -rieknutie si, odrieknuť si -kne si -knu si -kni si! -kol si -kla si -knuc si -knutý -knutie si dok. (čo) ▶ odoprieť si, uprieť si niečo, vzdať sa niečoho, obyč. dobrého, príjemného, potrebného; syn. zrieknuť sa: o. si sladkosti; len ťažko si vie niečo o.; pri letnom slnení si treba o. poludňajšie slnko; nedokáže si o. pôžitok z hodovania; pôst je vedomé odrieknutie si pokrmu; Sú ľudia, ktorí si vedia veľa vecí odriecť. [Sme 1996] ▷ nedok. ↗ odriekať si, odriekavať si

odriecť¹ -riekne -rieknu -riekni! -riekol -riekla -rieknuc -rieknutý -rieknutie, odrieknuť -kne -knu -kni! -kol -kla -knuc -knutý -knutie dok. 1. (čo) ▶ vyhlásiť niečo sľúbené, naplánované, dohodnuté za neplatné, odvolať, zrušiť: o. pozvanie, sľúbenú spoluprácu; o. pre chorobu svoju účasť na konferencii; na poslednú chvíľu o. plánované vystúpenie; klub z finančných dôvodov odriekol zápas; nastal spor pre odrieknutý koncert; dôvodom odrieknutia oficiálnej návštevy je štátny sviatok v krajine; zájazd v cestovnej kancelárii nikto neodriekol nestornoval; Musel do Prahy, nedalo sa to ani odrieknuť, ani odložiť. [A. Baláž]; Lístky priniesli na poslednú chvíľu, ktosi odriekol. [E. Farkašová]
2. (čo komu) ▶ neposkytnúť niečo žiadané, odmietnuť niečo sľúbené (čo sa žiada): nesmieme nikomu o. pomoc; kráľ prinútil duchovenstvo o. poslušnosť pápežovi
▷ nedok. ↗ odriekať¹

odriecť² -riekne/ zried. -rečie -rieknu/ zried. -rečú -riekni! -riekol -riekla -rieknuc -rieknutý -rieknutie dok. (čo) ▶ jednotvárne, monotónne, mechanicky zopakovať, predniesť al. zarecitovať osvojený text: o. krátku modlitbu; o. slová prísahy; o. zaklínadlo; rýchlo odrečie slová rituálu a sadne si; keď to odrečiete tretíkrát, zapáľte zápalkou sviečku ▷ nedok. ↗ odriekať², odriekavať²

odriekať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kaný -kanie sa, odriekavať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vaný -vanie sa nedok. kniž. al. zastaráv. (čoho, koho) ▶ vzdávať sa niečoho, odopierať si, upierať si niečo, obyč. dobré, príjemné, potrebné, zriekať sa: o. sa jedla; o. sa životných radostí; nie je naučená o. sa, prekonávať prekážky; odrieka sa aj ženskej nehy, aby neublížil [I. Kadlečík]; Vtedy prišlo kráľovi ľúto, že sa odrieka vlastného syna [...]. [O. Sliacky]
◘ parem. odriekaného chleba najväčší krajec najviac máme toho, čo sme odmietali, nechceli ▷ dok. ↗ odriecť sa, odrieknuť sa

odriekať si -ka si -kajú si -kaj si! -kal si -kajúc si -kajúci si -kaný -kanie si, odriekavať si -va si -vajú si -vaj si! -val si -vajúc si -vajúci si -vaný -vanie si nedok. (čo) ▶ vzdávať sa niečoho, odopierať si, upierať si niečo, obyč. dobré, príjemné, potrebné; syn. zriekať sa: odriekala si sladkosti; odriekavanie si pôžitkov; prečo si o. príjemné veci?; mnohí si odriekajú, odriekavajú jedlo kvôli postave, zdraviu ▷ dok. ↗ odriecť si, odrieknuť si

odriekať¹ -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. (čo) ▶ vyhlasovať niečo sľúbené, naplánované, dohodnuté za neplatné, odvolávať, rušiť: o. koncert, vystúpenie; pre chorobu o. všetky návštevy; tenistka z rodinných dôvodov odrieka účasť na turnaji; pre zlé počasie ľudia húfne odriekajú objednané pobyty; školy pre nedostatok peňazí odriekajú kultúrne podujatia
2. (čo komu) ▶ neposkytovať niečo žiadané, odmietať niečo sľúbené (čo sa žiada): o. poslušnosť kráľovi; pomoc sa organizáciám odrieka ťažko
▷ dok. ↗ odriect¹, odrieknuť

odriekať² -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie, odriekavať² -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. (čo) ▶ jednotvárne, monotónne, mechanicky opakovať, prednášať al. recitovať osvojený text: o. báseň monotónnym hlasom; o. si nahlas celé pasáže románu; o. si slová prísahy; odriekanie ruženca; [...] z ničoho nič začal odriekavať detskú riekanku. [V. Šikula]; Keď odriekavali modlitbu za nebohého, on jediný to neurobil. [Š. Letz]; Ty to vieš odriekať ako otčenáš, doktorko. [LT 1998] rýchlo a bezchybne ▷ dok. ↗ odriecť²

odriecť¹ i odrieknuť, -kne, -knu, -kol dok. (čo) odoprieť splniť niečo sľúbené, očakávané, odvolať: o. prednášku, predstavenie, o. objednávku, o. účasť na niečom; Mikula mi odriekol svoju mláťačku. (Heč.);

nedok. odriekať¹, -a, -ajú

|| odriecť sa i odrieknuť sa (čoho) vzdať sa, zriecť sa niečoho, odoprieť si niečo: o. sa sveta, o. sa pálenky, o. sa fajčenia, o. sa všetkých pôžitkov; Zuza cíti, akoby sa odriekla čohosi veľkého. (Tim.);

nedok. odriekať sa

odriecť², -rečie, -rečú, -riekol dok.

1. (čo) povedať, odrecitovať: (Tichý) šiel odriecť svoj vinš. (Taj.) (Žúrik) stavil sa vo vyhni a odriekol svoje: „Stanislav Rudopoľský sa vrátil.“ (Vaj.)

2. zastar. odpovedať: Michal odrečie: „Pekne ďakujem!“ (Hviezd.);

nedok. k 1 odriekať²

odriekať¹, odriekať sa p. odriecť¹, odriecť sa

odriekať², -a, -ajú nedok.

1. (čo) hovoriť, prednášať, recitovať (obyč. jednotvárnym, monotónnym hlasom, mechanicky): p. prísahu, sľub, úlohu, básničku; o. monológ, o. novoročný vinš; V škole odriekal sa krát alebo katechizmus. (Taj.) Preskakujúcim hlasom som odriekal: „Ja som to nebol!“ (Jégé); pren. Jedno a to isté im odrieka duša (Čaj.) majú rovnakú mienku.

2. zastar. (koho) v úlohe krstného rodiča hovoriť za nemluvňa krstný sľub: Moja pani ho pri krste odriekala. (Vans.) Včera som kmotrovi odriekal tretie decko. (Hor.);

opak. odriekavať, -a, -ajú;

dok. k 1 odriecť²

odriekať nedok. čiast. strsl, vsl v úlohe krstného rodiča hovoriť pri obrade v mene krsteného dieťaťa, mechanicky prednášať predpísané slovné formuly: Predňí kmotor odriekau̯ f kostole (Lúčky RUŽ); Deči som jé pri svaté spovedži odriakala (Sása REV); Keho volace odrikac? (Tuhrina PRE); Ona ju pri kersce odrikala (Dl. Lúka BAR); Idu odrikac (Hatalov MCH); Idzem sebe kupidz lachi, bo pujdzem odrikac (Torysa SAB)

odriekať sa nedok. slovami, rečami odmietať, zriekať sa: Nigdaj sa ťi neodriakaj pálenki! (Turčok REV)
F. čoho sa človeg najvádz odriéká, toho sa najskvór dopuscí (Bošáca TRČ); odrikani chľeb najľepše šmakuje (Bzenov PRE) - zakázané najviac láka

odriecť sa, odrieknuť sa [-ie-, -é-] dk čoho, (od) koho, komu vzdať sa, zriecť sa niečoho, niekoho, odoprieť si niečo: ale beda dyablu a spoluučastnjkum geho, lečbj se s poluučastwj odrjekly (KoB 1666); az szem wolel szom sza tisziczkrate odreknuti tejto czeszty (BRATISLAVA 1699); aby se od wsseckich nebesstanuw odriekol; člowek ten mne zaprel, mne se odriekel (MS 1749); čarodegnik pak kdiss zmerkuwal swé kumssti nicz neprospiwat, uminil y on sám newládneho pekla gse odriest (PeP 1771); pri krste sw. odrekli se (katolíci) skrz kmotruw ssatanassowi (SPr 1783); gako badám, celý twúg žiwot sá hri neodrekňeš (BU 1795); odriekať sa [-ie-, -í-] ndk (od) koho, (od) čoho, komu vzdávať sa, zriekať sa niekoho, niečoho, odopierať si niečo (pod prísahou): Yan, odrykass-li se sathanasse? (BAg 1585); odriekass-li se satanassowi? (RS 1625); kterj se pro neposlussnost z dedictwi witwaragj a odrjkagj se gjch (KoB 1666); Yanoss, odrikass-ly se pichy y modlarstwy y wsseckeg ohawnosti geho? (AgS 1708); mala si negakowe obcowanj telesne z diablom? Nemala som nikda, aj sa odriekam od neho (KRUPINA 1741 E); odrikam sa wsseckeho towaristwa diabolskeho (MS 1758); abdico: odrjkám se od láski (KS 1763)

odriekať [-ie-, -í-] ndk
1. (od) koho, čo, komu, čomu zavrhovať, odmietať niečo, niekoho: my vznawagycz sprawedliwu wiecz a zadost potrzebnu toho, sme gemu (Jurovi Klobuckému) odrykati nemohli (BÁNOVCE n. B. 1567 KL); odrykam sweta tohoto a y sweho tiela; že toto detiatko wassymi vsti bude odrykati diabla (BAg 1585); wassa powynnost gest, aby ste gemu (dieťaťu) wassich ust pozičaly, za neg se Panu Bohu modlily, w geho gmene aby ste od diabla odrikaly (AgS 1708); odrikam, odpiram, w osskliwosti mam wssecke hrichy moge celeho žiwota meho (BD 1768)
2. v čom, proti komu mať námietky, protirečiť, odporovať niekomu: gestly by takowy (svedkovia) w punktoch nekterych podstatnych proti sebe odrjkali (NJ 1785-88)