Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

odriekať1 -a nedok. mechanicky prednášať: o. úlohu, báseň;

dok. odriecť1 -rečie -rečú -riekol zried.;

opak. odriekavať -a


odrieknuť -e -u -kol, odriecť2 -rečie -rečú -riekol dok. odvolať (niečo sľúbené): o. prednášku, účasť;

nedok. odriekať2 -a

// odrieknuť sa, odriecť sa vzdať sa, zriecť sa, odoprieť si (niečo lákavé): o. sa fajčenia, zábavy;

nedok. odriekať sa: žiť v o-ní

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odriekať ‑a ‑ajú nedok. (prednášať; odvolávať); odriekať sa (zriekať sa)

odriekať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. (odvolávať, rušiť)


odriekať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie, odriekavať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. (mechanicky hovoriť)


odriekať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa, odriekavať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vaný -vanie sa nedok. kniž. al. zastaráv. (vzdávať sa niečoho)


odriekať si -ka si -kajú si -kaj si! -kal si -kajúc si -kajúci si -kanie si, odriekavať si -va si -vajú si -vaj si! -val si -vajúc si -vajúci si -vaný -vanie si nedok. (odopierať si)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odriecť sa -riekne sa -rieknu sa -riekni sa! -riekol sa -riekla sa -rieknuc sa -rieknutý -rieknutie sa, odrieknuť sa -kne sa -knu sa -kni sa! -kol sa -kla sa -knuc sa -knutý -knutie sa dok. kniž. al. zastaráv. (čoho, koho) ▶ vzdať sa, odoprieť si, uprieť si niečo, obyč. dobré, príjemné, zriecť sa, zrieknuť sa: o. sa všetkých pôžitkov; celkom sa odriekla svojich romantických predstáv; odrieknite sa diabla; Boli ochotní dať niečo zo svojho imania, niečoho sa odriecť a ponechať to mne. [Sme 2009]nedok.odriekať sa, odriekavať sa


odriecť si -riekne si -rieknu si -riekni si! -riekol si -riekla si -rieknuc si -rieknutý -rieknutie si, odrieknuť si -kne si -knu si -kni si! -kol si -kla si -knuc si -knutý -knutie si dok. (čo) ▶ odoprieť si, uprieť si niečo, vzdať sa niečoho, obyč. dobrého, príjemného, potrebného; syn. zrieknuť sa: o. si sladkosti; len ťažko si vie niečo o.; pri letnom slnení si treba o. poludňajšie slnko; nedokáže si o. pôžitok z hodovania; pôst je vedomé odrieknutie si pokrmu; Sú ľudia, ktorí si vedia veľa vecí odriecť. [Sme 1996]nedok.odriekať si, odriekavať si


odriecť1 -riekne -rieknu -riekni! -riekol -riekla -rieknuc -rieknutý -rieknutie, odrieknuť -kne -knu -kni! -kol -kla -knuc -knutý -knutie dok. 1. (čo) ▶ vyhlásiť niečo sľúbené, naplánované, dohodnuté za neplatné, odvolať, zrušiť: o. pozvanie, sľúbenú spoluprácu; o. pre chorobu svoju účasť na konferencii; na poslednú chvíľu o. plánované vystúpenie; klub z finančných dôvodov odriekol zápas; nastal spor pre odrieknutý koncert; dôvodom odrieknutia oficiálnej návštevy je štátny sviatok v krajine; zájazd v cestovnej kancelárii nikto neodriekol nestornoval; Musel do Prahy, nedalo sa to ani odrieknuť, ani odložiť. [A. Baláž]; Lístky priniesli na poslednú chvíľu, ktosi odriekol. [E. Farkašová]
2. (čo komu) ▶ neposkytnúť niečo žiadané, odmietnuť niečo sľúbené (čo sa žiada): nesmieme nikomu o. pomoc; kráľ prinútil duchovenstvo o. poslušnosť pápežovi
nedok.odriekať1


odriecť2 -riekne/ zried. -rečie -rieknu/ zried. -rečú -riekni! -riekol -riekla -rieknuc -rieknutý -rieknutie dok. (čo) ▶ jednotvárne, monotónne, mechanicky zopakovať, predniesť al. zarecitovať osvojený text: o. krátku modlitbu; o. slová prísahy; o. zaklínadlo; rýchlo odrečie slová rituálu a sadne si; keď to odrečiete tretíkrát, zapáľte zápalkou sviečkunedok.odriekať2, odriekavať2


odriekať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kaný -kanie sa, odriekavať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vaný -vanie sa nedok. kniž. al. zastaráv. (čoho, koho) ▶ vzdávať sa niečoho, odopierať si, upierať si niečo, obyč. dobré, príjemné, potrebné, zriekať sa: o. sa jedla; o. sa životných radostí; nie je naučená o. sa, prekonávať prekážky; odrieka sa aj ženskej nehy, aby neublížil [I. Kadlečík]; Vtedy prišlo kráľovi ľúto, že sa odrieka vlastného syna [...]. [O. Sliacky]
parem. odriekaného chleba najväčší krajec najviac máme toho, čo sme odmietali, nechceli ▷ dok.odriecť sa, odrieknuť sa


odriekať si -ka si -kajú si -kaj si! -kal si -kajúc si -kajúci si -kaný -kanie si, odriekavať si -va si -vajú si -vaj si! -val si -vajúc si -vajúci si -vaný -vanie si nedok. (čo) ▶ vzdávať sa niečoho, odopierať si, upierať si niečo, obyč. dobré, príjemné, potrebné; syn. zriekať sa: odriekala si sladkosti; odriekavanie si pôžitkov; prečo si o. príjemné veci?; mnohí si odriekajú, odriekavajú jedlo kvôli postave, zdraviudok.odriecť si, odrieknuť si


odriekať1 -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. (čo) ▶ vyhlasovať niečo sľúbené, naplánované, dohodnuté za neplatné, odvolávať, rušiť: o. koncert, vystúpenie; pre chorobu o. všetky návštevy; tenistka z rodinných dôvodov odrieka účasť na turnaji; pre zlé počasie ľudia húfne odriekajú objednané pobyty; školy pre nedostatok peňazí odriekajú kultúrne podujatia
2. (čo komu) ▶ neposkytovať niečo žiadané, odmietať niečo sľúbené (čo sa žiada): o. poslušnosť kráľovi; pomoc sa organizáciám odrieka ťažko
dok.odriect1, odrieknuť


odriekať2 -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie, odriekavať2 -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. (čo) ▶ jednotvárne, monotónne, mechanicky opakovať, prednášať al. recitovať osvojený text: o. báseň monotónnym hlasom; o. si nahlas celé pasáže románu; o. si slová prísahy; odriekanie ruženca; [...] z ničoho nič začal odriekavať detskú riekanku. [V. Šikula]; Keď odriekavali modlitbu za nebohého, on jediný to neurobil. [Š. Letz]; Ty to vieš odriekať ako otčenáš, doktorko. [LT 1998] rýchlo a bezchybnedok.odriecť2

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


odriekať p. hovoriť 1, recitovať


recitovať umelecky stvárňovať literárne dielo pred publikom • prednášaťdeklamovať: recitoval, prednášal verše súčasných básnikov; deklamoval ukážky z klasikovpredvádzať: predvádzať úryvok starého eposuodriekaťreprodukovať (mechanicky): odriekal naučený texthovor., trocha pejor. rectovať (monotónne) • zastar. rečňovať


rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť al. jestvovanie niečoho • zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzkuodstraňovaťlikvidovať: likvidovať nezamestnanosťodvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín voliebodriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciáchanulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasovsubšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranicekončiť (s niečím) • zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu

2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho • narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plánymariťkaziťhatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmyslyporušovať: porušovať disciplínu

3. zasahovať do pokoja niekoho • vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri prácimýliť: pri učení ju mýlila aj hudbaznepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odriecť1 i odrieknuť, -kne, -knu, -kol dok. (čo) odoprieť splniť niečo sľúbené, očakávané, odvolať: o. prednášku, predstavenie, o. objednávku, o. účasť na niečom; Mikula mi odriekol svoju mláťačku. (Heč.);

nedok. odriekať1, -a, -ajú

|| odriecť sa i odrieknuť sa (čoho) vzdať sa, zriecť sa niečoho, odoprieť si niečo: o. sa sveta, o. sa pálenky, o. sa fajčenia, o. sa všetkých pôžitkov; Zuza cíti, akoby sa odriekla čohosi veľkého. (Tim.);

nedok. odriekať sa


odriecť2, -rečie, -rečú, -riekol dok.

1. (čo) povedať, odrecitovať: (Tichý) šiel odriecť svoj vinš. (Taj.) (Žúrik) stavil sa vo vyhni a odriekol svoje: „Stanislav Rudopoľský sa vrátil.“ (Vaj.)

2. zastar. odpovedať: Michal odrečie: „Pekne ďakujem!“ (Hviezd.);

nedok. k 1 odriekať2


odriekať1, odriekať sa p. odriecť1, odriecť sa


odriekať2, -a, -ajú nedok.

1. (čo) hovoriť, prednášať, recitovať (obyč. jednotvárnym, monotónnym hlasom, mechanicky): p. prísahu, sľub, úlohu, básničku; o. monológ, o. novoročný vinš; V škole odriekal sa krát alebo katechizmus. (Taj.) Preskakujúcim hlasom som odriekal: „Ja som to nebol!“ (Jégé); pren. Jedno a to isté im odrieka duša (Čaj.) majú rovnakú mienku.

2. zastar. (koho) v úlohe krstného rodiča hovoriť za nemluvňa krstný sľub: Moja pani ho pri krste odriekala. (Vans.) Včera som kmotrovi odriekal tretie decko. (Hor.);

opak. odriekavať, -a, -ajú;

dok. k 1 odriecť2

odriekať nedok. čiast. strsl, vsl v úlohe krstného rodiča hovoriť pri obrade v mene krsteného dieťaťa, mechanicky prednášať predpísané slovné formuly: Predňí kmotor odriekau̯ f kostole (Lúčky RUŽ); Deči som jé pri svaté spovedži odriakala (Sása REV); Keho volace odrikac? (Tuhrina PRE); Ona ju pri kersce odrikala (Dl. Lúka BAR); Idu odrikac (Hatalov MCH); Idzem sebe kupidz lachi, bo pujdzem odrikac (Torysa SAB)


odriekať sa nedok. slovami, rečami odmietať, zriekať sa: Nigdaj sa ťi neodriakaj pálenki! (Turčok REV)
F. čoho sa človeg najvádz odriéká, toho sa najskvór dopuscí (Bošáca TRČ); odrikani chľeb najľepše šmakuje (Bzenov PRE) - zakázané najviac láka

odriecť sa, odrieknuť sa [-ie-, -é-] dk čoho, (od) koho, komu vzdať sa, zriecť sa niečoho, niekoho, odoprieť si niečo: ale beda dyablu a spoluučastnjkum geho, lečbj se s poluučastwj odrjekly (KoB 1666); az szem wolel szom sza tisziczkrate odreknuti tejto czeszty (BRATISLAVA 1699); aby se od wsseckich nebesstanuw odriekol; člowek ten mne zaprel, mne se odriekel (MS 1749); čarodegnik pak kdiss zmerkuwal swé kumssti nicz neprospiwat, uminil y on sám newládneho pekla gse odriest (PeP 1771); pri krste sw. odrekli se (katolíci) skrz kmotruw ssatanassowi (SPr 1783); gako badám, celý twúg žiwot sá hri neodrekňeš (BU 1795); odriekať sa [-ie-, -í-] ndk (od) koho, (od) čoho, komu vzdávať sa, zriekať sa niekoho, niečoho, odopierať si niečo (pod prísahou): Yan, odrykass-li se sathanasse? (BAg 1585); odriekass-li se satanassowi? (RS 1625); kterj se pro neposlussnost z dedictwi witwaragj a odrjkagj se gjch (KoB 1666); Yanoss, odrikass-ly se pichy y modlarstwy y wsseckeg ohawnosti geho? (AgS 1708); mala si negakowe obcowanj telesne z diablom? Nemala som nikda, aj sa odriekam od neho (KRUPINA 1741 E); odrikam sa wsseckeho towaristwa diabolskeho (MS 1758); abdico: odrjkám se od láski (KS 1763)


odriekať [-ie-, -í-] ndk
1. (od) koho, čo, komu, čomu zavrhovať, odmietať niečo, niekoho: my vznawagycz sprawedliwu wiecz a zadost potrzebnu toho, sme gemu (Jurovi Klobuckému) odrykati nemohli (BÁNOVCE n. B. 1567 KL); odrykam sweta tohoto a y sweho tiela; že toto detiatko wassymi vsti bude odrykati diabla (BAg 1585); wassa powynnost gest, aby ste gemu (dieťaťu) wassich ust pozičaly, za neg se Panu Bohu modlily, w geho gmene aby ste od diabla odrikaly (AgS 1708); odrikam, odpiram, w osskliwosti mam wssecke hrichy moge celeho žiwota meho (BD 1768)
2. v čom, proti komu mať námietky, protirečiť, odporovať niekomu: gestly by takowy (svedkovia) w punktoch nekterych podstatnych proti sebe odrjkali (NJ 1785-88)

oči, odriekali tri modlitby les yeux, récité trois prières

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu