odrezať -že -žú dok.
1. rezaním oddeliť: o. kus mäsa, o. prút
2. zabrániť spojeniu s niekým, niečím: o. vojenskú jednotku; dedina o-ná od sveta i fraz. osamotená;
nedok. odrezávať -a
odrezať -reže -režú odrež! -rezal -režúc -rezaný -rezanie dok. 1. (čo (z čoho; od čoho); z čoho) ▶ rezaním oddeliť od celku s cieľom získať samostatnú menšiu al. (rozmermi, tvarovo) potrebnú, požadovanú časť: o. kúsok mäsa, plátok syra; o. z bochníka; okraje cesta odrežte ostrým nožom a odložte na ozdobu; fólia sa dá ľahko o.; pri vykosťovaní kuraťa odrezala stehná od trupu; odrezanie ušľachtilého očka z vrúblika; Šalát bol ozdobený orechmi a lupienkami štedro odrezanými z parmezánu. [InZ 2001] 2. (čo (z čoho)) ▶ rezaním oddeliť od celku nepotrebnú, nežiaducu časť, odstrániť: o. drevnaté konce špargle; o. hlúbiky zo šampiňónov; o. prečnievajúce okraje koláča; pred úpravou odrežte rybe hlavu; prebytočné výhonky odrežeme; napadnuté, choré konáre odrežte a spáľte 3. (čo) ▶ niečím ostrým oddeliť časť, časti tela a tým zmrzačiť: vlak mužovi odrezal obe nohy; cirkulárka nešťastnou náhodou odrezala robotníkovi pravú ruku; neodrežte si pri krájaní prsty; odrezanie ucha patrilo medzi ťažké telesné tresty 4. hovor. (čo) ▶ chirurgicky odstrániť (v rámci lekárskej starostlivosti, záchrany života a pod.): o. pupočnú šnúru; pacientke odrezali prsník 5. (koho, čo (z čoho)) ▶ prerezaním mechanického spojiva uvoľniť, vyslobodiť, zvesiť: o. obesenca zo stromu; nožom sa snažil o. lano, aby sa mohol oslobodiť; parašutista odrezal prvý zamotaný padák a otvoril záložný; Týmito rukami, ukazuje generálny riaditeľ, som ho [Janka] odrezal z tuhého povrazu [...]. [I. Kadlečík] 6. (koho, čo (od čoho)) ▶ spôsobiť odlúčenie, narušiť kontakt; znemožniť spojenie, oddeliť: o. mesto od zásobovania; o. krajinu od internetu; útok odrezal vojenskú jednotku od posíl; sprejazdniť cesty do odrezaných obcí; týždňovky v Čechách ho odrezali od rodiny 7. expr. al. publ. (z čoho) ▶ istým zásahom, činnosťou spôsobiť zmenšenie niečoho, zmenšiť, ubrať: Peržanom sa podarilo o. z rímskeho územia ◘ fraz. [byť/žiť] odrezaný od [okolitého] sveta a) nachádzať sa v izolácii b) mať pocit osamelosti, opustenosti; odrezať niekomu cestu znemožniť niekomu dostať sa odniekiaľ al. niekam ▷ nedok. ↗ odrezávať, odrezovať
odrezať sa -reže sa -režú sa odrež sa! -rezal sa -režúc sa -rezaný -rezanie sa dok. expr. (od koho, od čoho) ▶ istým spôsobom sa oddeliť, odlúčiť od niečoho; prerušiť vzťahy, kontakty s niekým, s niečím, izolovať sa: domáca ekonomika sa odrezala od svetových trhov; je nemysliteľné, aby sa krajina odrezala od svetového obchodu; o. sa od rodiny; odrežte sa od negatívnych ľudí; bolo by to, akoby sa odrezala od vlastnej minulosti [E. Farkašová]; Odrež sa od zvyšku sveta, keď ťa tak strašne rozčuľuje. [M. Hvorecký] ▷ nedok. ↗ odrezávať sa
odrezávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vaný -vanie sa nedok. expr. (od koho, od čoho) ▶ istým spôsobom sa oddeľovať, odlučovať od niečoho; prerušovať vzťahy, kontakty s niekým, s niečím, izolovať sa: o. sa od života s rovesníkmi; je nemysliteľné, aby sa politici úplne odrezávali od svojich sponzorov; Ľudia sa rôznymi technikami odrezávajú od svojej minulosti. [InZ 2001] ▷ dok. ↗ odrezať sa
odrezávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, zried. odrezovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok. 1. (čo (z čoho; od čoho); z čoho) ▶ rezaním oddeľovať od celku s cieľom získať samostatnú menšiu al. (rozmermi, tvarovo) potrebnú, požadovanú časť: o. si kúsky salámy; o. zo syra; odrezuje končeky šunky; ostrým nožom postupne odrezávame od povrchu dookola plát mäsa; nožíkom si odrezáva z klobásy, zo slaniny; otec odrezáva palice na opekanie; [...] z kmeňa postupne odrezávajú metrovice, ktoré padajú na zem. [D. Dušek] 2. (čo (z čoho)) ▶ rezaním oddeľovať od celku nepotrebnú, nežiaducu časť, odstraňovať: o. tuk, šľachy z mäsa; o. napadnuté výhonky; postupne o. z obrobku niekoľko milimetrov; z pomsty odrezával spolužiakom z kabáta gombíky; zo stromov odrezávame prestarnuté alebo husto rastúce konáre 3. (čo) ▶ niečím ostrým oddeľovať časť, časti tela a tým mrzačiť: o. prsty zločincom; vydierači svojim obetiam odrezávali končatiny; Znepriateleným bojovníkom odrezávali [Indiáni z kmeňa Šuárov] hlavy. [Sme 2009] 4. hovor. (čo) ▶ chirurgicky odstraňovať (v rámci lekárskej starostlivosti, záchrany života a pod.): o. kurie oká; lekári odrezávajú pupočnú šnúru deťom po pôrode 5. (koho, čo (z čoho)) ▶ prerezaním mechanického spojiva uvoľňovať, vyslobodzovať, zvesovať: o. obesenca z povrazu 6. (koho, čo (od čoho)) ▶ spôsobovať odlúčenie, narúšať kontakt; znemožňovať spojenie, oddeľovať: voda odrezávala obce od okolitého sveta; nezamestnanosť odrezáva človeka od prirodzených sociálnych väzieb; A zatiaľ sa tisíce Čechov a Slovákov hrnuli na Západ cez otvorené hranice, ktoré ich predtým dvadsať rokov odrezávali od sveta... [Pc 1998] 7. expr. al. publ. (z čoho) ▶ istým zásahom, činnosťou spôsobovať zmenšenie niečoho, zmenšovať, uberať: rieka im každoročne odrezáva z pozemku; Mesto odrezáva z prírody a preplieta sa s ňou. [Sme 2009]; Koncovka Slovákom vyšla a kúsok po kúsku odrezávali z náskoku súpera. [Pd 2009] znižovali ▷ dok. ↗ odrezať
izolovať zamedziť styk, dať do izolácie • oddeliť • odčleniť: chorých izolovali, oddelili • separovať: separovať jednotlivé zložky • odrezať • odlúčiť • osamotiť • osihotiť (zabrániť spojenie s niekým, niečím): odrezať dedinu od sveta; odlúčiť dieťa od matky
oddeliť 1. dať preč, odňať (obyč. ako časť) od niečoho, čo bolo spojené al. spolu; navzájom sa osamostatniť • odčleniť • vyčleniť • vydeliť: oddeliť, vydeliť chybné kusy; odčleniť, vyčleniť z knižnice odbornú literatúru • odlúčiť • rozlúčiť (obyč. ľudí od seba): smrť ich navždy odlúčila • odtrhnúť • expr. odorvať (násilím): nemohol súperov od seba odtrhnúť; odtrhli, odorvali ho od rodiny • hovor. žart. rozsobášiť: bijúcich sa chlapcov museli rozsobášiť • expr. odkriačiť: odkriačiť pevne spojené ruky • odrezať (znemožniť spojenie): dedina odrezaná od sveta • izolovať • separovať (zamedziť styk): nakazených izolovali, separovali • kniž. segregovať (oddeliť vylúčením niekoho odniekiaľ): rasové segregovanie • osamotiť (nechať osamote) • detašovať: detašované pracovisko • pooddeľovať (postupne, viac vecí): pooddeľovať kabíny závesmi
2. dať niekomu určenú časť, podiel • vydeliť: oddelila, vydelila mu jedlo na tanier • prideliť: prideliť niekomu kus zeme na obrábanie
odkrojiť ostrým nástrojom oddeliť časť z niečoho (obyč. pri potravinách): odkrojiť si kúsok chleba • odrezať (aj iné veci ako potraviny): odrezať listy z repy, odrezať prút • hovor. expr.: odfiknúť • odšmyknúť (odkrojiť kúsok): odfikni, odšmykni mi z klobásy • hovor. expr.: odvaliť • odfakliť • odšvacnúť (obyč. odkrojiť väčší kus): odvalil, odfaklil, odšvacol si kus slaniny • expr. zavaliť (veľký kus): zavalil kus chleba • ukrojiť (obyč. menší kus): ukrojila mu z koláča • skrojiť (odkrojiť vrchnú časť z niečoho): skrojiť kôrku z chleba • poodkrajovať • poskrajovať • poodrezávať (postupne, na rozličných miestach, z povrchu): poodkrajovať šupky z jabĺk; poskrajovať kôrku z chleba • odkrúžľať (odkrojiť v tvare kolieska z niečoho) • expr.: odpidlikať • odšpihlať • odžižlať (odkrojiť tupým nástrojom)
odrezať 1. ostrým nástrojom oddeliť časť z celku • odkrojiť: odrezať z plechu, z chleba; odkrojiť, odrezať si kus klobásy • odseknúť (seknutím oddeliť): odsekla hydine krídlo • odťať (sekerou): odťať konár • odkresať (dlátom, sekerou): odkresať štiepky z dreva • odpíliť (odrezať pílou): odpíliť z dosky • hovor. expr.: odšmyknúť • ošmyknúť • odfiknúť (kúsok): odšmyknúť, odfiknúť zo salámy • urezať (menší kus) • expr. odvaliť • hovor. expr.: odfakliť • odšvacnúť (väčší kus): odvalil, odfaklil si kus chleba • expr. zavaliť (veľký kus): zavalil si slaniny • hovor. expr.: odpidlikať • odšpihlať • odžižlať (tupým nástrojom menší kus) • zrezať (vrchnú časť z niečoho): zrezať vrchovec stromčeka • poodrezávať • poodrezovať • poodriezať (postupne, viac vecí): poodrezávať výhonky
2. zbaviť spojenia, znemožniť spojenie • oddeliť • odlúčiť: žil odrezaný, oddelený, odlúčený od sveta • odtrhnúť • expr. odorvať: deti odtrhli od rodiny • osamotniť: za trest chlapca osamotnili od spoločnosti • izolovať • separovať (zamedziť styk): zdravých treba izolovať, separovať od infikovaných
odseknúť 1. seknutím oddeliť z celku • odťať: odseknúť, odťať suchý konár, kus mäsa • useknúť • uťať (obyč. zvrchu): useknúť stromu vrchovec; uťali mu hlavu • expr. odfiknúť: odfikol si prst • hovor. expr.: odfakliť • odšmyknúť • odšvacnúť (obyč. sekáčom): odfakliť stehno z brava; odšmykol si prút na bič • odrezať (jedným rezom) • odštiknúť • odštipnúť (z rastlín): odštikla výhonok • poodsekávať • poodtínať • poutínať • poodrezávať (postupne, viac vecí)
2. expr. úsečne, ostro, nezdvorilo a pod. odpovedať • expr. odkresať: nahnevaný mu odsekol, odkresal: Tak ti treba! • expr.: odvrknúť • odfrknúť (úsečne, povýšene, ledabolo): iba mi odvrkol, odfrkol • odvravieť • expr. odpapuľovať (bezočivo odpovedať): matke vždy musel niečo odvravieť, odpapuľovať • expr.: odšteknúť • odbrechnúť (zlostne)
sťať 1. seknutím, zatnutím (obyč. sekerou) oddeliť • zoťať: sťať, zoťať strom • zrúbať • odťať • uťať • odseknúť • useknúť • zoseknúť: zrúbať, odťať vrchovec stromu; uťať, zoseknúť, odseknúť konár • odrezať (jedným rezom) • hovor. expr.: sfakliť • odfakliť: odrezať, odfakliť vršok niečoho • vyrúbať • vyťať (rúbaním, ťatím odstrániť): vyrúbať strom, ker • pozotínať • postínať • povytínať (postupne)
2. vykonať popravu odseknutím hlavy • zoťať: sťali ho, zoťali ho za vraždu • popraviť (odťatím hlavy): odsúdeného sťali, popravili • kniž. dekapitovať
3. p. zbiť 3
odrezať, -reže, -režú dok.
1. (čo, zried. i koho) rezaním oddeliť časť od celku: odrezaný konár, odrezaná vňať zeleniny, o. si kus šunky, slaniny, údeného, o. niekomu chorú nohu, ruku, o. psovi chvost; o. koňa (Fig.) prerezať povraz, remeň, ktorým bol o niečo priviazaný; Panča odrezali, vystreli na posteľ (Urb.) prerezali povraz, remeň na ktorý sa obesil; pren. expr. Bút rozprávajúc, každé slovo od druhého odrezal (Tim.) hovoril trhane, prerývane. „Tak neskoro sa tu nesedáva!“ odrezal strmý hlas (Gráf) odsekol.
2. (koho, čo od čoho, čo komu) oddeliť, odlúčiť, zbaviť spojenia: Odrezaní sme od rodiny. (Jégé); voj. o. nepriateľovi ústupové, prísunové cesty, zásobovacie línie, o. armádu od zázemia;
nedok. k 1 odrezávať, -a, -ajú i odrezovať, -uje, -ujú