Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

odrezať -že -žú dok.

1. rezaním oddeliť: o. kus mäsa, o. prút

2. zabrániť spojeniu s niekým, niečím: o. vojenskú jednotku; dedina o-ná od sveta i fraz. osamotená;

nedok. odrezávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odrezať ‑že ‑žú ‑zal dok.

odrezať -reže -režú odrež! -rezal -režúc -rezaný -rezanie dok.


odrezať sa -reže sa -režú sa odrež sa! -rezal sa -režúc sa -rezaný -rezanie sa dok.

odrezať -reže -režú odrež! -rezal -režúc -rezaný -rezanie dok. 1. (čo (z čoho; od čoho); z čoho) ▶ rezaním oddeliť od celku s cieľom získať samostatnú menšiu al. (rozmermi, tvarovo) potrebnú, požadovanú časť: o. kúsok mäsa, plátok syra; o. z bochníka; okraje cesta odrežte ostrým nožom a odložte na ozdobu; fólia sa dá ľahko o.; pri vykosťovaní kuraťa odrezala stehná od trupu; odrezanie ušľachtilého očka z vrúblika; Šalát bol ozdobený orechmi a lupienkami štedro odrezanými z parmezánu. [InZ 2001]
2. (čo (z čoho)) ▶ rezaním oddeliť od celku nepotrebnú, nežiaducu časť, odstrániť: o. drevnaté konce špargle; o. hlúbiky zo šampiňónov; o. prečnievajúce okraje koláča; pred úpravou odrežte rybe hlavu; prebytočné výhonky odrežeme; napadnuté, choré konáre odrežte a spáľte
3. (čo) ▶ niečím ostrým oddeliť časť, časti tela a tým zmrzačiť: vlak mužovi odrezal obe nohy; cirkulárka nešťastnou náhodou odrezala robotníkovi pravú ruku; neodrežte si pri krájaní prsty; odrezanie ucha patrilo medzi ťažké telesné tresty
4. hovor. (čo) ▶ chirurgicky odstrániť (v rámci lekárskej starostlivosti, záchrany života a pod.): o. pupočnú šnúru; pacientke odrezali prsník
5. (koho, čo (z čoho)) ▶ prerezaním mechanického spojiva uvoľniť, vyslobodiť, zvesiť: o. obesenca zo stromu; nožom sa snažil o. lano, aby sa mohol oslobodiť; parašutista odrezal prvý zamotaný padák a otvoril záložný; Týmito rukami, ukazuje generálny riaditeľ, som ho [Janka] odrezal z tuhého povrazu [...]. [I. Kadlečík]
6. (koho, čo (od čoho)) ▶ spôsobiť odlúčenie, narušiť kontakt; znemožniť spojenie, oddeliť: o. mesto od zásobovania; o. krajinu od internetu; útok odrezal vojenskú jednotku od posíl; sprejazdniť cesty do odrezaných obcí; týždňovky v Čechách ho odrezali od rodiny
7. expr. al. publ. (z čoho) ▶ istým zásahom, činnosťou spôsobiť zmenšenie niečoho, zmenšiť, ubrať: Peržanom sa podarilo o. z rímskeho územia
fraz. [byť/žiť] odrezaný od [okolitého] sveta a) nachádzať sa v izolácii b) mať pocit osamelosti, opustenosti; odrezať niekomu cestu znemožniť niekomu dostať sa odniekiaľ al. niekam
nedok.odrezávať, odrezovať


odrezať sa -reže sa -režú sa odrež sa! -rezal sa -režúc sa -rezaný -rezanie sa dok. expr. (od koho, od čoho) ▶ istým spôsobom sa oddeliť, odlúčiť od niečoho; prerušiť vzťahy, kontakty s niekým, s niečím, izolovať sa: domáca ekonomika sa odrezala od svetových trhov; je nemysliteľné, aby sa krajina odrezala od svetového obchodu; o. sa od rodiny; odrežte sa od negatívnych ľudí; bolo by to, akoby sa odrezala od vlastnej minulosti [E. Farkašová]; Odrež sa od zvyšku sveta, keď ťa tak strašne rozčuľuje. [M. Hvorecký]nedok.odrezávať sa


odrezávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vaný -vanie sa nedok. expr. (od koho, od čoho) ▶ istým spôsobom sa oddeľovať, odlučovať od niečoho; prerušovať vzťahy, kontakty s niekým, s niečím, izolovať sa: o. sa od života s rovesníkmi; je nemysliteľné, aby sa politici úplne odrezávali od svojich sponzorov; Ľudia sa rôznymi technikami odrezávajú od svojej minulosti. [InZ 2001]dok.odrezať sa


odrezávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, zried. odrezovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok. 1. (čo (z čoho; od čoho); z čoho) ▶ rezaním oddeľovať od celku s cieľom získať samostatnú menšiu al. (rozmermi, tvarovo) potrebnú, požadovanú časť: o. si kúsky salámy; o. zo syra; odrezuje končeky šunky; ostrým nožom postupne odrezávame od povrchu dookola plát mäsa; nožíkom si odrezáva z klobásy, zo slaniny; otec odrezáva palice na opekanie; [...] z kmeňa postupne odrezávajú metrovice, ktoré padajú na zem. [D. Dušek]
2. (čo (z čoho)) ▶ rezaním oddeľovať od celku nepotrebnú, nežiaducu časť, odstraňovať: o. tuk, šľachy z mäsa; o. napadnuté výhonky; postupne o. z obrobku niekoľko milimetrov; z pomsty odrezával spolužiakom z kabáta gombíky; zo stromov odrezávame prestarnuté alebo husto rastúce konáre
3. (čo) ▶ niečím ostrým oddeľovať časť, časti tela a tým mrzačiť: o. prsty zločincom; vydierači svojim obetiam odrezávali končatiny; Znepriateleným bojovníkom odrezávali [Indiáni z kmeňa Šuárov] hlavy. [Sme 2009]
4. hovor. (čo) ▶ chirurgicky odstraňovať (v rámci lekárskej starostlivosti, záchrany života a pod.): o. kurie oká; lekári odrezávajú pupočnú šnúru deťom po pôrode
5. (koho, čo (z čoho)) ▶ prerezaním mechanického spojiva uvoľňovať, vyslobodzovať, zvesovať: o. obesenca z povrazu
6. (koho, čo (od čoho)) ▶ spôsobovať odlúčenie, narúšať kontakt; znemožňovať spojenie, oddeľovať: voda odrezávala obce od okolitého sveta; nezamestnanosť odrezáva človeka od prirodzených sociálnych väzieb; A zatiaľ sa tisíce Čechov a Slovákov hrnuli na Západ cez otvorené hranice, ktoré ich predtým dvadsať rokov odrezávali od sveta... [Pc 1998]
7. expr. al. publ. (z čoho) ▶ istým zásahom, činnosťou spôsobovať zmenšenie niečoho, zmenšovať, uberať: rieka im každoročne odrezáva z pozemku; Mesto odrezáva z prírody a preplieta sa s ňou. [Sme 2009]; Koncovka Slovákom vyšla a kúsok po kúsku odrezávali z náskoku súpera. [Pd 2009] znižovali
dok.odrezať

izolovať zamedziť styk, dať do izolácie • oddeliťodčleniť: chorých izolovali, oddeliliseparovať: separovať jednotlivé zložkyodrezaťodlúčiťosamotiťosihotiť (zabrániť spojenie s niekým, niečím): odrezať dedinu od sveta; odlúčiť dieťa od matky


oddeliť 1. dať preč, odňať (obyč. ako časť) od niečoho, čo bolo spojené al. spolu; navzájom sa osamostatniť • odčleniťvyčleniťvydeliť: oddeliť, vydeliť chybné kusy; odčleniť, vyčleniť z knižnice odbornú literatúruodlúčiťrozlúčiť (obyč. ľudí od seba): smrť ich navždy odlúčilaodtrhnúťexpr. odorvať (násilím): nemohol súperov od seba odtrhnúť; odtrhli, odorvali ho od rodinyhovor. žart. rozsobášiť: bijúcich sa chlapcov museli rozsobášiťexpr. odkriačiť: odkriačiť pevne spojené rukyodrezať (znemožniť spojenie): dedina odrezaná od svetaizolovaťseparovať (zamedziť styk): nakazených izolovali, separovalikniž. segregovať (oddeliť vylúčením niekoho odniekiaľ): rasové segregovanieosamotiť (nechať osamote) • detašovať: detašované pracoviskopooddeľovať (postupne, viac vecí): pooddeľovať kabíny závesmi

2. dať niekomu určenú časť, podiel • vydeliť: oddelila, vydelila mu jedlo na tanierprideliť: prideliť niekomu kus zeme na obrábanie


odkrojiť ostrým nástrojom oddeliť časť z niečoho (obyč. pri potravinách): odkrojiť si kúsok chlebaodrezať (aj iné veci ako potraviny): odrezať listy z repy, odrezať prúthovor. expr.: odfiknúťodšmyknúť (odkrojiť kúsok): odfikni, odšmykni mi z klobásyhovor. expr.: odvaliťodfakliťodšvacnúť (obyč. odkrojiť väčší kus): odvalil, odfaklil, odšvacol si kus slaninyexpr. zavaliť (veľký kus): zavalil kus chlebaukrojiť (obyč. menší kus): ukrojila mu z koláčaskrojiť (odkrojiť vrchnú časť z niečoho): skrojiť kôrku z chlebapoodkrajovaťposkrajovaťpoodrezávať (postupne, na rozličných miestach, z povrchu): poodkrajovať šupky z jabĺk; poskrajovať kôrku z chlebaodkrúžľať (odkrojiť v tvare kolieska z niečoho) • expr.: odpidlikaťodšpihlaťodžižlať (odkrojiť tupým nástrojom)


odrezať 1. ostrým nástrojom oddeliť časť z celku • odkrojiť: odrezať z plechu, z chleba; odkrojiť, odrezať si kus klobásyodseknúť (seknutím oddeliť): odsekla hydine krídloodťať (sekerou): odťať konárodkresať (dlátom, sekerou): odkresať štiepky z drevaodpíliť (odrezať pílou): odpíliť z doskyhovor. expr.: odšmyknúťošmyknúťodfiknúť (kúsok): odšmyknúť, odfiknúť zo salámyurezať (menší kus) • expr. odvaliťhovor. expr.: odfakliťodšvacnúť (väčší kus): odvalil, odfaklil si kus chlebaexpr. zavaliť (veľký kus): zavalil si slaninyhovor. expr.: odpidlikaťodšpihlaťodžižlať (tupým nástrojom menší kus) • zrezať (vrchnú časť z niečoho): zrezať vrchovec stromčekapoodrezávaťpoodrezovaťpoodriezať (postupne, viac vecí): poodrezávať výhonky

2. zbaviť spojenia, znemožniť spojenie • oddeliťodlúčiť: žil odrezaný, oddelený, odlúčený od svetaodtrhnúťexpr. odorvať: deti odtrhli od rodinyosamotniť: za trest chlapca osamotnili od spoločnostiizolovaťseparovať (zamedziť styk): zdravých treba izolovať, separovať od infikovaných


odseknúť 1. seknutím oddeliť z celku • odťať: odseknúť, odťať suchý konár, kus mäsauseknúťuťať (obyč. zvrchu): useknúť stromu vrchovec; uťali mu hlavuexpr. odfiknúť: odfikol si prsthovor. expr.: odfakliťodšmyknúťodšvacnúť (obyč. sekáčom): odfakliť stehno z brava; odšmykol si prút na bičodrezať (jedným rezom) • odštiknúťodštipnúť (z rastlín): odštikla výhonokpoodsekávaťpoodtínaťpoutínaťpoodrezávať (postupne, viac vecí)

2. expr. úsečne, ostro, nezdvorilo a pod. odpovedať • expr. odkresať: nahnevaný mu odsekol, odkresal: Tak ti treba!expr.: odvrknúťodfrknúť (úsečne, povýšene, ledabolo): iba mi odvrkol, odfrkolodvravieťexpr. odpapuľovať (bezočivo odpovedať): matke vždy musel niečo odvravieť, odpapuľovaťexpr.: odšteknúťodbrechnúť (zlostne)


sťať 1. seknutím, zatnutím (obyč. sekerou) oddeliť • zoťať: sťať, zoťať stromzrúbaťodťaťuťaťodseknúťuseknúťzoseknúť: zrúbať, odťať vrchovec stromu; uťať, zoseknúť, odseknúť konárodrezať (jedným rezom) • hovor. expr.: sfakliťodfakliť: odrezať, odfakliť vršok niečohovyrúbaťvyťať (rúbaním, ťatím odstrániť): vyrúbať strom, kerpozotínaťpostínaťpovytínať (postupne)

2. vykonať popravu odseknutím hlavy • zoťať: sťali ho, zoťali ho za vraždupopraviť (odťatím hlavy): odsúdeného sťali, popravilikniž. dekapitovať

3. p. zbiť 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odrezať, -reže, -režú dok.

1. (čo, zried. i koho) rezaním oddeliť časť od celku: odrezaný konár, odrezaná vňať zeleniny, o. si kus šunky, slaniny, údeného, o. niekomu chorú nohu, ruku, o. psovi chvost; o. koňa (Fig.) prerezať povraz, remeň, ktorým bol o niečo priviazaný; Panča odrezali, vystreli na posteľ (Urb.) prerezali povraz, remeň na ktorý sa obesil; pren. expr. Bút rozprávajúc, každé slovo od druhého odrezal (Tim.) hovoril trhane, prerývane. „Tak neskoro sa tu nesedáva!“ odrezal strmý hlas (Gráf) odsekol.

2. (koho, čo od čoho, čo komu) oddeliť, odlúčiť, zbaviť spojenia: Odrezaní sme od rodiny. (Jégé); voj. o. nepriateľovi ústupové, prísunové cesty, zásobovacie línie, o. armádu od zázemia;

nedok. k 1 odrezávať, -a, -ajú i odrezovať, -uje, -ujú

odrezať dok.
1. csl rezaním oddeliť: Odrezaľi zme si takie rásoške (V. Lom MK); Keď hu (misku) zrobiľi, zaľi ňitku, ot kruha hu odrezaľi a vložiľi na desku (Trstená); Na kosiéri si prsd odrezal (Dol. Súča TRČ); Na poľu śe odreže hlauka (kapusty), koreň ostaňe v źemi (Sokoľ KOŠ); Dva rifi platna odrezaľi (Závadka SOB)
L. odrezat prísipok (Tesáre TOP) - vin. po dvoch rokoch odstrihnúť potápanec od viničnej hlavy
2. turč, záh expr. ostro odpovedať, odseknúť: Tak mu odrezau̯, že mu otpadne chuť pítat sa ho ešče na ňeco (Stráže n. Myj. SEN); Tak mu odrezau̯, že sa ho viec nebude ptat (Brodské SKA)
F. odrezau̯ mu i bez noža (Bystrička MAR) - ostro, úsečne odvetil, odsekol

odrezať dk
1. čo z čoho, od čoho rezaním oddeliť časť od nej. celku: gu za umartu ostawyl na myeste y odrezal gey nos (POĽANOVCE 1584 E); vnáhle hlavu jeho s tela odrezali (ASL 1620/ 1756-89); kožčicka tak welika, gak gest pretrhlina, ma se odrezati (RT 17. st); lebo po gednom turaku nagdem bars na ktoreg pile, čuo mne odrežu z mogeho klata desku (ORAVA 1730); když pak zanechane haluski nechcu rosti, musa sa od hanki odrezati (SN 1772);
x. pren ti dieti ziadneho prava nemajy myti k tej vsy, any k naymenssymu przyslussenstwy, kdez jych od toho odmytam a odrzesugy (TRNAVA 1512 SLL); teprwa gako zli, hnili a gine nakažagici ud od těla cyrkwe odrezal a geg wiobcuwal (DuH 1723); ukrutnost proti tem, ktery nam kriwdu učinili, nám odpussteni odreže (VP 1764) zabráni, zamedzí jeho dosiahnutie
L. o. živobytie koho prerušiť život: gedna kulečka ručnice s prihodj odrezala žiwobyti geho (SK 1697)
F. dnowe cloweka richle pominagj, skoreg než od kadleca platno odrezano biwa (Káz 18. st) o rýchlosti, plynutí žitia
2. čo rezom vybrať, vyrezať niečo: pryssiel geden zebrak do domu barbyerouho, ktery bol nemy, nebo mu bily Tatary yazik odrezaly (KRUPINA 1683); aby ony gaziky ruhačuw odrezaly anebo zerawym zelezem prewrtaly (MC 18. st)
3. koho, čo od čoho rezaním prerušiť, uvoľniť spojenie, prerezať: geho manželka Margeta Buchta byla w recz prissla, že bi sweho manžela že (!) ssibenicze bila odrezala (KRUPINA 1698 E); tedy wogácy odrezali prowaze od člúnka a pustili ho (KB 1756); chce sa nekdo obesiť? Ga mu zbranowat nebudem, nech wisi, ga ho neodrežem (MS 1758) nezvesím; -ávať, -ovať, -úvať, odriezať [-é-] ndk/frekv k 1: winičyar potom obera z haluskou hrozna odrezuwagjce (KoB 1666); w židowskem yazyku nachazy se slowičko, ktere znamena neužitečne rewj a ratolesti odrezawat (SP 1696); (Jozef) po dwom rifam (stužiek) rozdaruwal a w ulički podle Kutilu y gistimu towarissu mlinarskimu s takowich odrezawal (KRUPINA 1737); praeseco: presekugem, prerezugem, odrezugem (KS 1763) kliesnim; z timito drewkami se messtek od tela tak odtahne, že se žjlky, které od obliček a od hrubých žjlách pricházagu, natáhnu, a tak žjlky semena na predgmenowaných drewkách odrezugu, aneb dwe wagička mezy dwuma destičkami rozpuča (VOv 1779); cuzoložníčke ale na trwánliwú potupu nos odrezáwali (BN 1790); k 2: elingvo: gazyk odrezugem, urezugem (KS 1763); k 3: rescindo: ostrihuji, odrezam, dolurezem (ML 1779);
x. pren nebo smrt pricházágycá užitek nasség práci odrezuge (BlR 18. st); odrezovať sa ndk od čoho oddeľovať sa, odkláňať sa od niečoho: sectari nechtegjce w gednostagnosty cyrkwe biťi, od ňy se odrezugj, gi se proťiwy (TP 1691)

odrezať odrezať
odrezali, nuž patrím vám dépendu, je vous appartiens

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu