odrazu
I. prísl.
1. neočakávane, náhle, zrazu, naraz, nenazdajky: o. nastalo ticho
2. súčasne, zároveň, naraz: robiť dve veci o.
II. čast. vyj. hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu): o. taký múdry!
odrazu prísl. i čast.
odrazu1 prísl. 1. ▶ v tej chvíli, v tom okamihu, náhle; syn. naraz, zrazu: o. ktosi skríkol; o. mu niečo napadlo; o. prudko zabrzdil; mať o. veľa voľného času; počasie sa o. zmenilo; Už chcel sklamane odísť, ale odrazu zbadal na šnúre opraný sveter. [R. Sloboda] 2. ▶ v tom istom čase, v rovnakom okamihu, súčasne; syn. naraz: robiť viacero vecí o.; vynesieš veci po jednom alebo o.?; musíme utiecť všetci o.; hovorili skoro o. a skákali si do reči; Veru sa nepamätá, žeby v jeho krčme pilo odrazu toľko ľudí ako dnes. [L. Ťažký] 3. ▶ bez prerušenia, na jeden raz, nie po častiach; syn. naraz: prečítať celý román o.; siahol po poháriku, vypil o. deci pálenky
odrazu2 čast. ▶ nadväzuje na predchádzajúci kontext a vyjadruje hodnotiaci postoj, obyč. prekvapenie, miernu iróniu; syn. zrazu, naraz: o. akí sú všetci múdri!; a aká slušná o.!; prečo o. toľká pozornosť?
náhle v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • náhlo • rýchlo: všetko sa zbehlo tak náhle, rýchlo • zrazu • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu vyskočil z lavice; naraz, razom sa prudko rozohnal • prudko • hovor. šmahom: počasie sa prudko, šmahom zmenilo • znezrady • nenazdajky • znenazdania • znenazdajky: znezrady, nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu rovno pred auto • nečakane • neočakávane • nepredvídane: nečakane, neočakávane zabočil doprava • lek. akútne: jej zdravotný stav sa akútne zhoršil • zastar. vraz (Botto, Lenko) • fraz.: obratom ruky • ani sa nenazdáš
porov. aj náhly 1
naraz 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli • súčasne • zároveň: nemôžeš byť naraz, súčasne, zároveň na dvoch miestach • odrazu • razom: na dvor vybehli odrazu, razom • zastar. vraz (Hviezdoslav, Jesenský) • nár. naraze (Švantner) • fraz. ako na povel
2. bez prerušenia, na jeden raz • razom: naraz, razom vypil celý pohár vody • dúškom • fraz.: jedným dúškom • na dúšok • na jeden dúšok • jedným dychom • jedným vrzom • na jeden vrz: dúškom, jedným dúškom vybehol až na štvrté poschodie; na dúšok, na jeden dúšok povedal, čo sa mu stalo; všetko vybavil jedným vrzom • hovor. na ex (o pití): fľašu piva vypil na dúšok, na ex • fraz. na (jedno) posedenie
3. v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • zrazu • odrazu • razom: naraz, zrazu sa otočil; odrazu, razom sa schladilo • znezrady • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania: znezrady, nenazdajky, znenazdania z kríkov vybehol zajac • náhle • náhlo: náhle sa zastavil
4. nadväzuje na situáciu a vyjadruje hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu a pod.) • odrazu • zrazu: naraz, zrazu, odrazu, aký je múdry
odrazu 1. p. zrazu 1, naraz 3, náhle 2. p. naraz 1, súčasne 1, zároveň 1 3. p. naraz 4, zrazu 2
súčasne 1. v tom istom čase • naraz • zároveň • spolu: súčasne, naraz skočili do vody; do triedy vošli zároveň, spolu • odrazu • razom: do cieľa prišli odrazu, razom • súbežne • paralelne: súbežne, paralelne prebieha rokovanie v druhej skupine • synchrónne • synchronicky: musia sa pohybovať synchrónne, synchronicky • simultánne • zastar. zajedno (Škultéty, Tajovský)
2. vyjadruje, že istá činnosť, istý dej sa vykonáva popri inej činnosti, inom deji, že istý stav jestvuje popri inom stave • zároveň • pritom • popritom • okrem toho: je členom predstavenstva a súčasne poslancom; robí a pritom, popritom, okrem toho študuje
zároveň 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli, v rovnakom čase, v rovnakom období • súčasne: z domu odišli zároveň, súčasne • naraz • odrazu • razom: vyskočili naraz, odrazu, akoby na povel; do školy začali chodiť razom • spolu • zarovno: prišiel spolu, zarovno s ostatnými • zastar. zajedno (Tajovský, Figuli) • nár. zarovnak (Timrava)
2. vyjadruje, že istá činnosť sa vykonáva popri inej činnosti, istý stav jestvuje popri inom stave • súčasne • okrem toho • pritom • popritom: študoval a zároveň, súčasne pracoval; starala sa o vlastnú domácnosť a okrem toho, pritom, popritom o domácnosť svojho brata
3. p. rovnako 1
zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobre • náhle: náhle sa jej zakrútila hlava • zastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský) • nečakane • neočakávane • nepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbehol • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania • znezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zaucho • zastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban) • zaraz • hovor. šmahom • expr.: hupkom • hupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenil • sčista-jasna • z ničoho nič • fraz.: ako hrom z jasného neba • ako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného neba • nár. zápustom (Švantner) • kniž. zastar.: nenadále • znenadála • fraz.: z minúty na minútu • z hodiny na hodinu • zo dňa na deň • ani sa nenazdáš
2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré
odrazu prísl.
1. zrazu, náhle, nenazdajky, nečakane: Odrazu stiesnenosť z hosťa spadla. (Kuk.) Do tejto idyly odrazu zaznel hlas hromu. (Vans.) Tak mi ho odrazu prišlo ľúto. (Min.)
2. naraz, razom, zároveň, súčasne: Všetci traja odrazu zatíchne. (Kal.) Berie odrazu dvojaké akordy. (Jes.) Budem odraz dojiť a čítať. (Fr. Kráľ)
3. zried. zaraz, hneď: Valent odpovedal: Ja by som išiel. Odrazu. (Jil.) Keď to tak odrazu a súrne potrebuješ. (Gráf)
odrazu prísl. 1. csl náhle, neočakávane, znenazdania: Já som zaspala a decko odrazu f tej tme mi vipadlo (Žaškov DK); Mamička odrazu spadľi (Turč. Peter MAR); Odrazu sa velká tma stála (Nandraž REV); Odrazu skričali na ulici, že horí (Kráľ. Lehota LM); Odrázu mi prišlo zle (Bánovce n. Bebr.); Odrazu ľen pribehňe chlapec, že pojce, pojce, hentam sa čosi stalo (Rajec. Lesná ŽIL); Odrazu ho cośka šmarilo do zatku a vun spadnuu̯ z hlavu na motiku (Hažín SOB); Odrazu zaś śtreľil perun (Čemerné VRN) 2. v rovnakom čase, zároveň, súčasne, naraz: Nemahemo šitko odrazu robič (Sirk REV)
odrazu prísl zrazu, náhle, nenazdajky: ňech slissí Wassa Milosť, čo mi učiňilo k lúdkam odrazu, že som ich spálila (DS 1795); smrt wssecko zmeni odrazu (Pie 18. st)