odprosiť dok. poprosiť o odpustenie: o. rodičov (za neposlušnosť); nechcel o.;
nedok. odprosovať
odprosiť -sí -sia odpros! -sil -siac -sený -senie dok.
odprosiť -sí -sia odpros! -sil -siac -sený -senie dok. (koho (za čo/s vedľajšou vetou)) ▶ prosením požiadať o odpustenie: o. matku, otca za neposlušnosť; o. Boha za svoje poklesky; nemôžem sa podrobiť jeho vôli, ja ho neodprosím; Musíš odprosiť... choď, Dominika... choď odprosiť, kľaknúť, bozkať ruku... [L. Ťažký]; Všetci ho [zosnulého] odprosili za niečo, čím mu počas života ublížili [...]. [Š. F. Muška]; V kostole máme príležitosť vo sviatosti zmierenia odprosiť Ježiša, aby nám odpustil hriechy. [KN 2003] ▷ nedok. ↗ odprosovať
odprosovať -suje -sujú -suj! -soval -sujúc -sujúci -sovaný -sovanie nedok. (koho (za čo/s vedľajšou vetou)) ▶ prosením žiadať o odpustenie: o. Boha, nebesá za hriechy; so slzami ju odprosoval, aby sa vrátila späť; nebol z tých, čo odprosujú; urobil odprosujúce gesto; A v duchu úprimne odprosoval všetkých, ktorých pred chvíľou pourážal. [L. Ballek]; Zaraz kľakol na kolená a odprosoval Janka, keď sa dozvedel, kto mu dcéru zratoval [...]. [A. Habovštiak] ▷ dok. ↗ odprosiť
odprosiť poprosiť o odpustenie • hovor. odpýtať: syn odprosil, odpýtal otca • poodprosovať • poodpytovať (postupne, viacerých)
odprosiť, -í, -ia dok. (koho, koho za čo) prosbou požiadať o prepáčenie, odpustenie: Števo odprosil otca. (Vans.) Naskutku odprosíš za všetko. (Jégé);
nedok. odprosovať, -uje, -ujú
odprosiť dok. strsl, zsl poprosiť o prepáčenie, odpustenie: A ešťe miseu̯ ísť pánovi kosiď a otprosiď (Istebné DK); Musela íz otprosiť (Ležiachov MAR); Kebi pekňe otprosel, možno bi mu aj otpusceľi (Rajec. Lesná ŽIL)
odprášať sa p. odprosiť
odprosiť dk (od) koho, čo poprosiť niekoho o niečo, požiadať o odpustenie niečoho, odpýtať: potom tez aby Mudronka samotrety od Martineg matky, ktera gest w sspitaly, odprosyla (P. ĽUPČA 1580); abi Mathia Kaziwodu odprosila (TRENČÍN 1598- 1600); aby od neho (richtára) samodwanaczty z dobrimy a poctiwimy lidmy odprosyl (S. ĽUPČA 1616); pro wistrahu ginich ma tenže Ssewczowich Yamrich za takowe vsstipne reči na den patnaczty z widiecžnymy lidmy samodwanaczti do domu Girika Kosstialika giti a geho newestu complanowati a gi odprositi (MOTEŠICE 1639); deprecabundus: žádágjcy nečo odprosyti (KS 1763); gak školu, tak kostel už zanechat mosim, na mna uwedeni ortel neodprosim (Pie 18. st); -ovať [-so-, -šo-] ndk: Jan Ffratryk przed prawem cztyrmyadwadczetmy osobamy wynu swu od Jana Nemcze gest odprossowal (ŽK 1561); komu ma (človek) y predessle wini swe odprossowati y polepssenj žiwota slibowati (LKa 1736); odprosowal Dáwid Pána Boha za to djta; každé toto zlé prisslo na nás a neodprosowali sme twár twú, Pane Bože nás (KB 1757); odprosiť sa dk komu prosením dosiahnuť odpustenie, zmier, vyprosiť ospravedlnenie nej. konania, ospravedlniť sa: oni sie obie stranie geden druheho pro Buoh, pro Matku buozy o rozhnewanie odprosili (ŽK 1501); neš yak sem vyrozumela, že ste se odprosyla (H. ŽDAŇA 1598 E); protož ya sem ho chtel biti, že kopal, ale on sa mi odprosil (P. LEHOTA 1625); tento pak I., ponewadz zadnym spusobem nemohel se odprosyty, branyl se tak, yako mohel (ILAVA 1634); (vinník) od spolku cechownjho má odlučen byti až dotud, dokudž by se pred poctiwym cechem nekoril a neodprosyl (CA 1716 E); -ovať sa, odprášať sa ndk: wyslyssal sem modlitbu twú y odprosowánj twé, s kterym sy sa odprosowal predé mnú (KB 1757); gaknahle wissla hwezda gitrna anebo rania, hnedki odprassal sa angel od Yakoba patriarchy (MS 1758)
odprošovať p. odprosiť