odprevadiť dok. odísť s niekým ako sprievodca (na cestu, pri odchode ap.), vyprevadiť: o. hostí; ešte ťa na kúsku o-m; kniž. o. niekoho na poslednej ceste prísť mu na pohreb;
nedok. odprevádzať -a
*doprevadiť → správ. odprevadiť
odprevadiť -dí -dia odprevaď! -dil -diac -dený -denie dok.
odprevadiť -dí -dia odprevaď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. (koho, čo (odkiaľ; kam)) ▶ odísť s niekým ako sprievodca (obyč. ako zdvorilý prejav úcty) pri návrate, na ceste niekam a pod.; syn. vyprevadiť: o. priateľku, slečnu, dámu; ak chceš, poď ma na kúsok o.; zdalo sa jej samozrejmé, že ju od vlaku odprevadí domov; hosťa odprevadili k dverám ↗ i fraz.; delegáciu sme odprevadili až na stanicu; Medzitým silnel dážď, kvapky boli čoraz väčšie a padali hustejšie, on ma však šiel odprevadiť k autu [...]. [V. Šikula]; Nedovolil nám, aby sme ho zo samoty do dediny odprevadili. [L. Ťažký] 2. (koho, čo (odkiaľ; kam)) ▶ úradne, policajne, oficiálne a pod. previesť niekoho z nejakého miesta na iné a obyč. dohliadnuť na priebeh akcie: prezidentskú limuzínu odprevadili jazdci na koňoch; ostražitá policajná ochrana ich odprevadila až na letisko; Policajti odprevadili priaznivcov belasých zo železničnej stanice v Dunajskej Strede až priamo na štadión. [Šp 2009]; pren. expr. opitého chodca hliadka odprevadila domov a uložila mu blokovú pokutu odviedla 3. publ. iron. (koho, čo s čím) ▶ (obyč. v športe) jednoznačne zvíťaziť a tým dosiahnuť, že súper odchádza domov porazený, s vysokou prehrou: domáci nenechali nič na náhodu, hostí odprevadili s poltuctom gólov; košickí basketbalisti odprevadili Nitru s debaklom 4. často iron. (koho, čo čím) ▶ pri odchode aktéra, aktérov podujatia zvukovými prejavmi (pískaním, potleskom) prejaviť sympatie, spokojnosť al. nespokojnosť s výkonom a pod.; syn. vyprevadiť: nespokojní diváci odprevadili svoj tím do kabín piskotom; maturantov potleskom odprevadili študenti a učitelia školy ◘ fraz. odprevadiť niekoho k dverám zdvorilo sa niekoho zbaviť; odprevadiť niekoho na poslednej ceste/do večnosti/na večnosť zúčastniť sa na niečom pohrebe ▷ nedok. ↗ odprevádzať
odprevádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok. 1. (koho, čo (odkiaľ; kam)) ▶ ísť s niekým ako sprievodca (obyč. ako zdvorilý prejav úcty) pri návrate, na ceste niekam a pod.: syn. vyprevádzať: o. deti do školy; o. hostí k dverám; matka ma ako päťročného denne odprevádzala na tréningy; za jasnej noci som odprevádzal Miru domov. [P. Jaroš]; pren. Odprevádzam pohľadom z okna jeho svetlú hlavu cestou k trolejbusu. [L. Ballek] dívam sa za ním 2. (koho, čo (odkiaľ; kam)) ▶ úradne, policajne, oficiálne a pod. sprevádzať niekoho z nejakého miesta na iné a obyč. dohliadať na priebeh akcie: zahraničných hráčov, zahraničnú delegáciu odprevádza zo stanice eskorta policajných áut; O našu bezpečnosť sa starala po celý čas ozbrojená ochranka, ktorá nás [akvabely] odprevádzala aj k bazénu. [Sme 1999]; pren. expr. výtržníkov odprevádzali bezpečnostné zložky odvádzali 3. publ. iron. (koho, čo s čím) ▶ (obyč. v športe) víťazstvom dosahovať, že súper odchádza domov porazený, s vysokou prehrou: domáci odprevádzali súpera, Poprad s vysokou gólovou nádielkou 4. často iron. (koho, čo čím) ▶ pri odchode aktéra, aktérov zvukovými prejavmi (pískaním, potleskom) prejavovať sympatie, spokojnosť al. nespokojnosť s výkonom, a pod.; syn. vyprevádzať: po prehre diváci hráčov odprevádzajú piskotom, hvizdom; Trojicu humoristov odprevádzalo obecenstvo dlhotrvajúcim potleskom. [VNK 2003] ▷ dok. ↗ odprevadiť
odprevadiť odísť s niekým ako sprievodca (na cestu, pri odchode a pod.) • vyprevadiť: hostitelia nás odprevadili, vyprevadili až na stanicu • expr.: vypoklonkovať • vyráčiť (predstierajúc zdvorilosť vyhnať): vypoklonkoval ho, vyráčil ho až na ulicu
zaniesť 1. nesením al. technickým prostriedkom premiestniť niekam (op. priniesť) • odniesť: zaniesť, odniesť niekomu batožinu, obed • dopraviť: dopravím vám to až domov • prepraviť (z miesta na miesto): električka vás prepraví úplne k inštitútu • zavliecť (ťažko, s námahou): zavliekol kufor do úschovne • zaviesť • odviesť (vedením) • odprevadiť: deti treba zaviesť, odviesť, odprevadiť do škôlky • zaviezť • odviezť (dopravným prostriedkom): zaviezli, odviezli starého otca na vyšetrenie • ponosiť • pozanášať • povnášať (postupne, viac vecí): ponosiť, pozanášať šaty do čistiarne; povnášala bielizeň dovnútra
2. kniž. pričiniť sa o uplatnenie, dodanie niečoho (konkrétneho i abstraktného) • vniesť: zaniesť, vniesť do vecí poriadok • zaevidovať • zapísať • zaznačiť • zaknihovať • zaúčtovať (do knihy, do zoznamu a pod.) • priniesť: vniesť, priniesť do spoločnosti radosť, rozkol
3. pokryť nánosom, vrstvou niečoho • zanosiť: voda zaniesla, zanosila dno bahnom • upchať • zapchať (nánosom urobiť nepriepustným): potrubie upchala, zapchala nečistota • znečistiť • zašpiniť • zanečistiť • expr.: zanešváriť • zavláčiť • hovor. expr.: zanekľúdiť • zaprasiť • zahnusiť • hrub. zasviniť: dlážka znečistená, zašpinená blatom • pozanášať (postupne): prieplav pozanášaný pieskom
odprevadiť, -í, -ia dok. (koho) prejsť s niekým časť cesty al. celú cestu ako sprievodca, spoločník, vyprevadiť: Pôjdem mojich hostí odprevadiť. (Kal.) Nože ma na kuse odprevaď! (Heč.); pren. Chcete čakať, kým vás polícia odprevadí? (VHV) odvedie
● o. niekoho na poslednej ceste zúčastniť sa na jeho pohrebe;
nedok. odprevádzať, -a, -ajú
odprevadiť dok. (otprevodžič, otprovadiť, otprovodit) csl prejsť s niekým časť cesty al. celú cestu ako sprievodca, vyprevadiť: No a dakedi sä pridalo, že nás chlapci išľi otprevadiť (Dol. Kubín); Janko, otprevaďi ňäňišku! (Kokava n. Rim. RS); Aš po vráta mä otprevodželi (Brusník REV); Bou̯ som brata otprovaďiťi (Bánovce n. Bebr.); A potom sem šeu̯ otprovodzit na kúščeg druhú (Sotina SEN); Anna, dočkáj, otprovodíme sa na kúsku (Trenč. Závada TRČ); Uš sce hoscoh otprevadzeľi? (V. Šariš PRE); frajirku otprovadzic (Remeniny GIR)
otprevodžiť p. odprevadiť
otprovadiť p. odprevadiť
otprovodiť p. odprevadiť
odprevadiť [-pre-, -pro-], odprovodiť dk koho, čo kam odísť s niekým, s niečím ako sprievodca, vyprevadiť niekoho (niekam): když potom svoju praczu zde vikona, zas yeho do moczy V. M. skrze našych poslov odprzevadyty dame (KLÁŠTOR p. Z. 1584 E); až potomne pán rychtar z notariusem a Gudicius Andrassem odprowodiwsse ho (Erdödi Bálinta) do domu geho (ZVOLEN 1637); gednemu, czuo sskolnika odprowadil do Tysowcza, daly sme d 60 (ŠTÍTNIK 1648); zase spatky do kostela welebnu swátost odprowodil (SK 1697); powedel, že ga gu na giste mesto odprowadim (SPIŠ 1724); katolického p. farára do vašej osady odprovodila (VRBOVÉ 1731); opet larmu krčmar pretrhol a Barwiera odprewadil; obawagicze se, zebi daleg niečo horssieho nenasledowalo, odprewadil pana až za czinteryn (TURIEC 1746); x. pren odprovadz mnye, Panye, pre totich, chtoré na mnye sztresú (RSP 1758) ochráň; gest nakoňec w nég zúplné naučeňí pre osobi, kterím gest poručené wichowáňí mláďeži, gak té mladé ratolesťi k čnosťi podbudiť, od zlého odprewaďiť (DS 1795) odviesť L. o. mŕtve telo, pohreb, o. k hrobu, do matky zeme, do hrobu koho zúčastniť sa na pohrebnom sprievode, pochovať niekoho: k hrobu yakozto sluzi, sme ho pocztiwe odprewadit daly (B. ŠTIAVNICA 1584); ma se gedenkaždy pan bratr do poctiweho cechu ustanowit a mrtwe telo odprowadit (VIEDEŇ 1687); wssyckny mystrowe a towaryssya na takowe pohrebowany sa nagisty a pohreb poradne odprewadyt gsau powyny (CA 1700); (deti) aby gak mne, tak y manželku mogu slussne do matky zeme odprewadili (HYBE 1793); (dieťa) nam zemiraicim nekdi oci privre a nas horucima slzami do hrobu odprowadi (SJ 18. st); odprevádzať [-pre-, -pro-; -(d)zať, -ďať] ndk: po obede ssel (pán) precz; odprewaczely sme ho s panem Cristoffem na konech az do dobreg czesty (NOVÁKY 1556); Lisskowi z brani, kdi slussneho dworskeho domow odprzowazal, dano na strowu (TRENČÍN 1580); Krasnanom, ktery ze zbrogow odprowaczali pana ffoyta na Dunayow, dano d 8 (ŽILINA 1610); na pana Wesselinowych sinow Gegych Welkomožnostj, kdy gych do Senderowa wezly, na mnohych husarow, czo gich odprewadzaly, dalo se wino (ŠTÍTNIK 1647); mladenczom, ktery p. Sextiusa do Styawnicy odprowazaly k p. doktorowy, d. 30 (sa dalo) (KRUPINA 1684); lubtowskim patom trubačom, čuo p. hlawneisspana do Trenčzina odprowadzali, wečera (ŽILINA 1724); s krsstyenja fatens (Mária Kobylic) predmenuwaneho Kobilicz Jozeffa do domu geho odprewazala (L. ONDRAŠOVÁ 1762); Pán mŕtwj y obžiwuge, doprowáďá, do pékla y odprowáďá (BlR 18. st) L. o. do hrobu (koho), o. zmrtvené telo zúčastňovať sa na pohrebnom sprievode, pochovávať niekoho: Krisstina pak z uroczenu pani matku odrewaczagiu zmrtwene telo pana tatika sweho (H. ČUTA 1604); slussy take na krestanske lydy tela mrtwe do hrobu odprewazaty (CA 1698); geho (kupcovu) manželku, kterau on welice milowal, do hrobu odprewazegj (RPo 1790)
odprovodiť p. odprevadiť