odpracovať dok. vykonať za istý (vymedzený) čas, odrobiť: o. zmenu
neodpracovaný -ná -né príd. ▶ počas ktorého nebola vykonaná práca daného rozsahu; op. odpracovaný: n. pracovný deň; neodpracované sviatky; nahradiť si neodpracované hodiny nadčasmi; skrátenie mzdy za n. čas; predčasným dôchodcom sa za každý n. rok odpočíta z penzie šesť percent ▷ ↗ i odpracovať
odpracovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -covaný -covanie dok. 1. (koľko; čo) ▶ stráviť istý vymedzený čas vykonávaním nejakej činnosti, práce, povinnosti; syn. odrobiť1: mať odpracované roky strávené v zamestnaní, na základe ktorých sa vypočíta výška dôchodku; podľa dohody mal o. 21 hodín týždenne; obec určila, kto a koľko dní má o. na stavbe kultúrneho domu; odmena sa vypláca podľa odpracovaných brigádnických hodín; kolektív odpracuje dobrovoľnú zmenu; Baníkom, ktorí odpracovali desať rokov v podzemí uránových baní, vznikol nárok na odchod do dôchodku v päťdesiatke. [R. Dobiáš] 2. i odpracovať si (čo) ▶ splatiť formou práce nejakú podlžnosť, povinnosť; syn. odrobiť1, odrobiť si: letenku do Ameriky si odpracuje; tie tri tisícky som si riadne odpracovala; úspech nebol zadarmo, tvrdo ho odpracoval; má možnosť o. si pokutu za dopravný priestupok; časť nákladov na byt musia o. budúci nájomníci; Kto nemohol robiť pre chorobu alebo pre inú príčinu, a tak si aspoň niečo z podlžnosti odpracovať, predával dobytok a zeme [...]. [A. Lauček]; Izbu s raňajkami si možno v hoteli aj odpracovať upratovaním. [Cs 1998] 3. (čo za koho) ▶ vykonať istú prácu za niekoho iného; syn. odrobiť1: každý by mohol do mesiaca o. určitý počet hodín; tí šikovnejší by mohli o. aj za tých, ktorí nie sú ochotní pracovať ▷ nedok. ↗ odpracovávať, odpracúvať, k 2 i ↗ odpracovávať si, odpracúvať si
odpracovávať, odpracúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (koľko; čo) ▶ vykonávať pridelenú prácu, povinnosť a pod. za istý, obyč. vymedzený čas; syn. odrábať1: záhradkári odpracovávajú v osade povinné brigády; zamestnanec má nárok na obed, ak odpracováva minimálne tri hodiny pracovnej zmeny; v tomto odbore odpracovával povinné roky praxe; vodiči autobusov odpracúvajú množstvo nadčasov; zamestnanci obecnej firmy si odpracovávajú povinný počet hodín na výstavbe bytov; naši predkovia odpracovávali niektoré dni v týždni poddanské povinnosti na majetku feudála 2. i odpracovávať si, odpracúvať si (čo) ▶ splácať formou práce nejakú podlžnosť, povinnosť; syn. odrábať1, odrábať si: pôžičku bude o. do konca života; keď doštudoval, začal si o. svoje štipendium; zamestnanci odpracovávajú poskytnuté voľno; väzni si odpracovávajú svoj trest verejnoprospešnými prácami; niektorí občania si nájomné odpracúvajú 3. (čo za koho) ▶ vykonávať istú prácu za niekoho iného; syn. odrábať1: odpracúvali za kolegov nadčasy ▷ dok. ↗ odpracovať, k 2 ↗ odpracovať si
odpracovať vykonať za istý, obyč. vymedzený čas • odrobiť: žiaci odpracovali, odrobili na úprave pozemku sto hodín; odrobiť zmenu • hovor. expr. oddrieť (ťažko odpracovať) • hovor. expr. odkrútiť • subšt. odmakať: odkrútiť si, odmakať si nočnú zmenu • nadpracovať • nadrobiť (odpracovať v mimopracovnom čase) • poodrábať (postupne)
odpracovať, -uje, -ujú dok. (čo) pracovať istý obyč. vymedzený čas na niečom, odrobiť: o. smenu, o. záväzok, o. určený počet hodín; Starý odpracoval 45 rokov pri tomto remesle. (Hor.);
nedok. odpracovávať, -a, -ajú