Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odpovedať1 -vie -vedia odpovedz! -vedal -vediac -daný -vedanie dok. 1. (ø; (komu) na čo; čím; (komu) čo/s vedľajšou vetou) ▶ ústne, slovne al. iným spôsobom bezprostredne zareagovať na položenú otázku, dať odpoveď; istým spôsobom spätne zareagovať na niečí (adresný) prejav: pokojne, zdvorilo o.; vždy mi odpovie jednoznačne, priamo, bez rozpakov; o. na list, na mail napísať odpoveď; odpovedz, keď ti niečo hovorím!; v duchu sa pýta sám seba, aj si hneď odpovie; na mnoho otázok respondenti v dotazníku neodpovedali; hovorca súdu, politik, obžalovaný na otázky novinárov neodpovedal; mnohým odpovedia, že ich nemôžu na preteky pozvať; odpovedal mlčaním, jedným slovom, mávnutím ruky; na moju žiadosť odpovedali kladne; o. na pozdrav (slovami, posunkom) odzdraviť; úsmevom odpovedal na úžas v jej očiach; na kritiku odpovedal článkom; na ohováranie neodpovieme; inštitúcia odpovedala na sťažnosť listom, vyhlásením; na protiargumenty voči svojej teórii odpovedal v samostatnej knihe; A prečo teba ťahá preč? – odpovedal protiotázkou. [Z. Šulajová]
2. (na čo) ▶ (o procesoch) následne sa prejaviť odvetnou činnosťou, reakciou na nejaký popud: organizmus odpovie na rôzne impulzy premenlivo
3. (na čo; čím; ø) ▶ (obyč. v športe) zareagovať na súpera odvetnou akciou: na gól mohli o. v presilovej hre, ale nevyužili to; na presný zásah odpovedal o niekoľko minút pokutovým kopom; Hostia z Vrútok dokázali v úvodnej časti hry streliť dva góly. Domáci odpovedali v závere polčasu. [Sme 2009]
nedok.odpovedať2


odpovedať2 -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok. 1. (ø; (komu) na čo; čím; (komu) čo/s vedľajšou vetou) ▶ ústne, slovne al. iným spôsobom bezprostredne reagovať na položenú otázku, dávať odpoveď; istým spôsobom spätne reagovať na niečí (adresný) prejav: o. bez váhania; zvyčajne odpovedá stručne, vyhýbavo, bez rozmýšľania; prihováram sa jej po slovensky a ona mi odpovedá po francúzsky; o. na otázku, na esemesku, na list; mlčí, neodpovedá; odpovedajú listom; nikdy neodpovedajte na nevyžiadané maily!; hosť relácie divákom neskôr odpovedá telefonicky; pravidelne o. na sťažnosti, na námietky; na urážku odpovedá urážkou; na všetko odpovedajú provokáciami a vyhrážaním sa súdmi; Stále rovnako odpovedáš, zlostne sipíš, alebo mlčíš. [L. Ťažký]; Na obvinenie a výsmech odpovedá iróniou. [D. Pastirčák]; Nedôverčivo krútia hlavami, keď odpovedám, že mi nič nechýba. [J. Heriban]; pren. Len vietor odpovedá na šepot plachiet: kam? [J. Buzássy]
2. (na čo) ▶ podávať vysvetlenie, možné riešenie niečoho zložitejšieho, obsiahlejšieho, čo má charakter problému, nejasnosti a pod.: dokument summitu sa snaží o. na hrozby vojen, hladu; poskytovaním rôznych služieb odpovedáme na potreby ľudí bez domova; kultúra odpovedá na požiadavky doby
3. (na čo; čím; ø) ▶ (o procesoch) prejavovať sa istou spätnou reakciou na nejaký popud: organizmus infikovaného človeka odpovedá tvorbou protilátok; aj vplyvom dopamínu mozog odpovedá na emocionálne impulzy; na dráždivý popud môže pokožka o. zvýšenou aktivitou
4. škol. (ø; z čoho) ▶ (o žiakoch, o študentoch) byť ústne skúšaný: zajtra budem o. z chémie, z matematiky; spolužiak sa hlási, že chce o.; vždy odpovedá na jednotku; gymnazisti na maturitnej skúške odpovedajú z piatich predmetov
5. (na čo; čím) ▶ (obyč. v športe) reagovať na súpera odvetnou akciou: na útok domáce hráčky odpovedajú gólom; hostia odpovedajú útočnou akciou; povstalci odpovedajú na paľbu delostrelectva
6. (ø; čím) ▶ (o prístrojoch) (pohotovo) reagovať na nejaký podnet, príkaz: počítač odpovedá pomaly; video nie je možné prehrať, server neodpovedá; ak stránka odpovedá, internetové pripojenie je v poriadku; na zadávanie textu pomocou dotykového displeja telefón odpovedá slabým vibrovaním
7. správ.zodpovedať: vyberte si zájazd, ktorý odpovedá vašim požiadavkám správ. vyberte si zájazd, ktorý zodpovedá vašim požiadavkám; farba odpovedá skutočnosti správ. farba zodpovedá skutočnosti
fraz. odpovedať cez zuby a) nezrozumiteľne hovoriť b) dávať odpoveď neochotne, ledabolo, s nechuťou
dok. k 1, 3, 5odpovedať1

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu