odpovedať1 -vie -vedia -vedz! -vedal dok. dať odpoveď: o. na otázky, na pozdrav, o. na žiadosť; o. ticho, vyhýbavo; nik mu neo-ie;
pren. na výzvu o-l činom
odpovedať2 -á nedok.
1. k odpovedať1: o. na otázku
2. byť (ústne) skúšaný: žiak ide o. (z fyziky)
3. správ. zodpovedať
odpovedať1 -vie -vedia odpovedz! -vedal -vediac -daný -vedanie dok. 1. (ø; (komu) na čo; čím; (komu) čo/s vedľajšou vetou) ▶ ústne, slovne al. iným spôsobom bezprostredne zareagovať na položenú otázku, dať odpoveď; istým spôsobom spätne zareagovať na niečí (adresný) prejav: pokojne, zdvorilo o.; vždy mi odpovie jednoznačne, priamo, bez rozpakov; o. na list, na mail napísať odpoveď; odpovedz, keď ti niečo hovorím!; v duchu sa pýta sám seba, aj si hneď odpovie; na mnoho otázok respondenti v dotazníku neodpovedali; hovorca súdu, politik, obžalovaný na otázky novinárov neodpovedal; mnohým odpovedia, že ich nemôžu na preteky pozvať; odpovedal mlčaním, jedným slovom, mávnutím ruky; na moju žiadosť odpovedali kladne; o. na pozdrav (slovami, posunkom) odzdraviť; úsmevom odpovedal na úžas v jej očiach; na kritiku odpovedal článkom; na ohováranie neodpovieme; inštitúcia odpovedala na sťažnosť listom, vyhlásením; na protiargumenty voči svojej teórii odpovedal v samostatnej knihe; A prečo teba ťahá preč? – odpovedal protiotázkou. [Z. Šulajová] 2. (na čo) ▶ (o procesoch) následne sa prejaviť odvetnou činnosťou, reakciou na nejaký popud: organizmus odpovie na rôzne impulzy premenlivo 3. (na čo; čím; ø) ▶ (obyč. v športe) zareagovať na súpera odvetnou akciou: na gól mohli o. v presilovej hre, ale nevyužili to; na presný zásah odpovedal o niekoľko minút pokutovým kopom; Hostia z Vrútok dokázali v úvodnej časti hry streliť dva góly. Domáci odpovedali v závere polčasu. [Sme 2009] ▷ nedok. ↗ odpovedať2
odpovedať2 -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok. 1. (ø; (komu) na čo; čím; (komu) čo/s vedľajšou vetou) ▶ ústne, slovne al. iným spôsobom bezprostredne reagovať na položenú otázku, dávať odpoveď; istým spôsobom spätne reagovať na niečí (adresný) prejav: o. bez váhania; zvyčajne odpovedá stručne, vyhýbavo, bez rozmýšľania; prihováram sa jej po slovensky a ona mi odpovedá po francúzsky; o. na otázku, na esemesku, na list; mlčí, neodpovedá; odpovedajú listom; nikdy neodpovedajte na nevyžiadané maily!; hosť relácie divákom neskôr odpovedá telefonicky; pravidelne o. na sťažnosti, na námietky; na urážku odpovedá urážkou; na všetko odpovedajú provokáciami a vyhrážaním sa súdmi; Stále rovnako odpovedáš, zlostne sipíš, alebo mlčíš. [L. Ťažký]; Na obvinenie a výsmech odpovedá iróniou. [D. Pastirčák]; Nedôverčivo krútia hlavami, keď odpovedám, že mi nič nechýba. [J. Heriban]; pren. Len vietor odpovedá na šepot plachiet: kam? [J. Buzássy] 2. (na čo) ▶ podávať vysvetlenie, možné riešenie niečoho zložitejšieho, obsiahlejšieho, čo má charakter problému, nejasnosti a pod.: dokument summitu sa snaží o. na hrozby vojen, hladu; poskytovaním rôznych služieb odpovedáme na potreby ľudí bez domova; kultúra odpovedá na požiadavky doby 3. (na čo; čím; ø) ▶ (o procesoch) prejavovať sa istou spätnou reakciou na nejaký popud: organizmus infikovaného človeka odpovedá tvorbou protilátok; aj vplyvom dopamínu mozog odpovedá na emocionálne impulzy; na dráždivý popud môže pokožka o. zvýšenou aktivitou 4. škol. (ø; z čoho) ▶ (o žiakoch, o študentoch) byť ústne skúšaný: zajtra budem o. z chémie, z matematiky; spolužiak sa hlási, že chce o.; vždy odpovedá na jednotku; gymnazisti na maturitnej skúške odpovedajú z piatich predmetov 5. (na čo; čím) ▶ (obyč. v športe) reagovať na súpera odvetnou akciou: na útok domáce hráčky odpovedajú gólom; hostia odpovedajú útočnou akciou; povstalci odpovedajú na paľbu delostrelectva 6. (ø; čím) ▶ (o prístrojoch) (pohotovo) reagovať na nejaký podnet, príkaz: počítač odpovedá pomaly; video nie je možné prehrať, server neodpovedá; ak stránka odpovedá, internetové pripojenie je v poriadku; na zadávanie textu pomocou dotykového displeja telefón odpovedá slabým vibrovaním 7. správ. ▶ zodpovedať: vyberte si zájazd, ktorý odpovedá vašim požiadavkám správ. vyberte si zájazd, ktorý zodpovedá vašim požiadavkám; farba odpovedá skutočnosti správ. farba zodpovedá skutočnosti ◘ fraz. odpovedať cez zuby a) nezrozumiteľne hovoriť b) dávať odpoveď neochotne, ledabolo, s nechuťou ▷ dok. k 1, 3, 5 ↗ odpovedať1
odpovedať1 (dok.) rečovo zareagovať na otázku al. na iný prejav • kniž. dať odpoveď • odvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázku • kniž. zastar. vetiť • expr.: odseknúť • odvrknúť (úsečne, krátko al. zlostne) • expr. odkresať (ostro) • expr.: odšteknúť • odbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou) • odvravieť • expr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať) • expr.: odhundrať • odžundrať • odfrflať • odmrmlať • odmumlať • odbrblať • oddudrať • odšomrať (s nespokojnosťou al. nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomrala • ozvať sa • ohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásil • reagovať (slovne) • replikovať (v polemike) • hovor. opáčiť • kniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušila • hovor. zabrať: žiak zabral na všetko
porov. aj povedať1
odpovedať2 (nedok.) p. zodpovedať1 2
zhodovať sa 1. stotožňovať sa v názoroch, vo výsledkoch a pod. • byť zhodný • byť rovnaký: v cieľoch výchovy sa zhodujeme, sme zhodní; naše stanoviská sa zhodujú, sú rovnaké • byť zajedno: manželia boli zajedno v tom, že deti treba otužovať • rozumieť si: rozumieť si v názoroch • zastar. rovnať sa: povahy sa im rovnali
2. nachádzať sa v stave zhody, súhlasu • byť v súlade • byť v zhode • byť v súhlase • zodpovedať • odpovedať (niečomu): výsledky sa zhodujú, sú v súlade s výpočtami; všetko je v zhode, v súhlase s plánmi; (z)odpovedať predpokladom • súhlasiť: údaje súhlasia (s pôvodnými) • kniž. korešpondovať: tvoje informácie korešpondujú s našimi • znášať sa (žiť v zhode): so všetkými sa dobre znáša • zastaráv.: súzvučať • byť v súzvuku: pieseň súzvučí, je v súzvuku s citmi prítomných • zried. kryť sa: sen sa nekryje so skutočnosťou
zodpovedať1 1. mať povinnosť niesť následky za niečo • byť zodpovedný • niesť zodpovednosť • preberať zodpovednosť: zodpovedať, byť zodpovedný za poriadok; za výchovu nesú, preberajú zodpovednosť rodičia • ručiť • zaručovať sa (zaväzovať sa niesť následky za niečo): za bezpečnosť pracovníkov ručíš ty; zaručovať sa za svoje výrobky • môcť: ja za to nemôžem
2. byť totožný, zhodný s niečím, nachádzať sa v stave zhody • zhodovať sa • odpovedať: obraz (z)odpovedá skutočnosti, zhoduje sa so skutočnosťou • byť v súlade • byť v zhode • byť v súhlase • súhlasiť: údaje sú v súlade, zhode, súhlase s faktmi; výsledok počítania súhlasí s našimi predpokladmi • kniž. korešpondovať: váš názor korešponduje s naším • zastaráv.: súzvučať • byť v súzvuku • pren. rezonovať: súzvučí, rezonuje to s jeho naturelom • zried. kryť sa: názor sa nekryje s realitou
3. byť vyhovujúci, primeraný, adekvátny niečomu • vyhovovať: našim požiadavkám výrobok nezodpovedá, nevyhovuje • hodiť sa: na fyzickú prácu sa nehodí; hodí sa to mojim predstavám
odpovedať1, -á, -ajú nedok.
1. (bezpredm. i komu na čo) dávať odpoveď (na otázku, na pozdrav, na oslovenie); reagovať na niečo: o. na otázku, o. niekomu na pozdrav, o. so smiechom; o. niekomu na pol úst, cez zuby, cez plece neochotne, nevrlo; Odpovedali výstrelmi na našu reč. (Štítn.)
2. škol. dávať odpoveď na otázky skúšajúceho: žiaci (dobre, zle) odpovedajú; o. z matematiky;
3. kniž. zried. (čomu) zodpovedať, byť v zhode s niečím: Táto oprava odpovedá zmyslu slova. (Piš.) Krása mierových fráz odpovedala špine vojnových vrážd. (Fr. Kráľ)
odpovedať2, -vie, -vedia dok. (komu na čo i bezpredm.) dať odpoveď, odvetiť: Ktože mi odpovie? (Sládk.) „Dobre,“ odpoviem cez plece. (Tim.) Dr. Chomút len gestom odpovie. (Stod.)