Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odpovedať¹ -vie -vedia -vedz! -vedal dok. dať odpoveď: o. na otázky, na pozdrav, o. na žiadosť; o. ticho, vyhýbavo; nik mu neo-ie;

pren. na výzvu o-l činom

odpovedať² -á nedok.

1. k odpovedať¹: o. na otázku

2. byť (ústne) skúšaný: žiak ide o. (z fyziky)

3. správ. zodpovedať

odpovedať -vie -vedia odpovedz! -vedal -vediac -vedanie dok. (dať odpoveď)

odpovedať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok. (dávať odpoveď)

odpovedať¹ -vie -vedia odpovedz! -vedal -vediac -daný -vedanie dok. 1. (ø; (komu) na čo; čím; (komu) čo/s vedľajšou vetou) ▶ ústne, slovne al. iným spôsobom bezprostredne zareagovať na položenú otázku, dať odpoveď; istým spôsobom spätne zareagovať na niečí (adresný) prejav: pokojne, zdvorilo o.; vždy mi odpovie jednoznačne, priamo, bez rozpakov; o. na list, na mail napísať odpoveď; odpovedz, keď ti niečo hovorím!; v duchu sa pýta sám seba, aj si hneď odpovie; na mnoho otázok respondenti v dotazníku neodpovedali; hovorca súdu, politik, obžalovaný na otázky novinárov neodpovedal; mnohým odpovedia, že ich nemôžu na preteky pozvať; odpovedal mlčaním, jedným slovom, mávnutím ruky; na moju žiadosť odpovedali kladne; o. na pozdrav (slovami, posunkom) odzdraviť; úsmevom odpovedal na úžas v jej očiach; na kritiku odpovedal článkom; na ohováranie neodpovieme; inštitúcia odpovedala na sťažnosť listom, vyhlásením; na protiargumenty voči svojej teórii odpovedal v samostatnej knihe; A prečo teba ťahá preč? – odpovedal protiotázkou. [Z. Šulajová]
2. (na čo) ▶ (o procesoch) následne sa prejaviť odvetnou činnosťou, reakciou na nejaký popud: organizmus odpovie na rôzne impulzy premenlivo
3. (na čo; čím; ø) ▶ (obyč. v športe) zareagovať na súpera odvetnou akciou: na gól mohli o. v presilovej hre, ale nevyužili to; na presný zásah odpovedal o niekoľko minút pokutovým kopom; Hostia z Vrútok dokázali v úvodnej časti hry streliť dva góly. Domáci odpovedali v závere polčasu. [Sme 2009]
▷ nedok. ↗ odpovedať²

odpovedať² -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok. 1. (ø; (komu) na čo; čím; (komu) čo/s vedľajšou vetou) ▶ ústne, slovne al. iným spôsobom bezprostredne reagovať na položenú otázku, dávať odpoveď; istým spôsobom spätne reagovať na niečí (adresný) prejav: o. bez váhania; zvyčajne odpovedá stručne, vyhýbavo, bez rozmýšľania; prihováram sa jej po slovensky a ona mi odpovedá po francúzsky; o. na otázku, na esemesku, na list; mlčí, neodpovedá; odpovedajú listom; nikdy neodpovedajte na nevyžiadané maily!; hosť relácie divákom neskôr odpovedá telefonicky; pravidelne o. na sťažnosti, na námietky; na urážku odpovedá urážkou; na všetko odpovedajú provokáciami a vyhrážaním sa súdmi; Stále rovnako odpovedáš, zlostne sipíš, alebo mlčíš. [L. Ťažký]; Na obvinenie a výsmech odpovedá iróniou. [D. Pastirčák]; Nedôverčivo krútia hlavami, keď odpovedám, že mi nič nechýba. [J. Heriban]; pren. Len vietor odpovedá na šepot plachiet: kam? [J. Buzássy]
2. (na čo) ▶ podávať vysvetlenie, možné riešenie niečoho zložitejšieho, obsiahlejšieho, čo má charakter problému, nejasnosti a pod.: dokument summitu sa snaží o. na hrozby vojen, hladu; poskytovaním rôznych služieb odpovedáme na potreby ľudí bez domova; kultúra odpovedá na požiadavky doby
3. (na čo; čím; ø) ▶ (o procesoch) prejavovať sa istou spätnou reakciou na nejaký popud: organizmus infikovaného človeka odpovedá tvorbou protilátok; aj vplyvom dopamínu mozog odpovedá na emocionálne impulzy; na dráždivý popud môže pokožka o. zvýšenou aktivitou
4. škol. (ø; z čoho) ▶ (o žiakoch, o študentoch) byť ústne skúšaný: zajtra budem o. z chémie, z matematiky; spolužiak sa hlási, že chce o.; vždy odpovedá na jednotku; gymnazisti na maturitnej skúške odpovedajú z piatich predmetov
5. (na čo; čím) ▶ (obyč. v športe) reagovať na súpera odvetnou akciou: na útok domáce hráčky odpovedajú gólom; hostia odpovedajú útočnou akciou; povstalci odpovedajú na paľbu delostrelectva
6. (ø; čím) ▶ (o prístrojoch) (pohotovo) reagovať na nejaký podnet, príkaz: počítač odpovedá pomaly; video nie je možné prehrať, server neodpovedá; ak stránka odpovedá, internetové pripojenie je v poriadku; na zadávanie textu pomocou dotykového displeja telefón odpovedá slabým vibrovaním
7. správ. ▶ zodpovedať: vyberte si zájazd, ktorý odpovedá vašim požiadavkám správ. vyberte si zájazd, ktorý zodpovedá vašim požiadavkám; farba odpovedá skutočnosti správ. farba zodpovedá skutočnosti
◘ fraz. odpovedať cez zuby a) nezrozumiteľne hovoriť b) dávať odpoveď neochotne, ledabolo, s nechuťou
▷ dok. k 1, 3, 5 ↗ odpovedať¹

odpovedať¹, -á, -ajú nedok.

1. (bezpredm. i komu na čo) dávať odpoveď (na otázku, na pozdrav, na oslovenie); reagovať na niečo: o. na otázku, o. niekomu na pozdrav, o. so smiechom; o. niekomu na pol úst, cez zuby, cez plece neochotne, nevrlo; Odpovedali výstrelmi na našu reč. (Štítn.)

2. škol. dávať odpoveď na otázky skúšajúceho: žiaci (dobre, zle) odpovedajú; o. z matematiky;

3. kniž. zried. (čomu) zodpovedať, byť v zhode s niečím: Táto oprava odpovedá zmyslu slova. (Piš.) Krása mierových fráz odpovedala špine vojnových vrážd. (Fr. Kráľ)

odpovedať², -vie, -vedia dok. (komu na čo i bezpredm.) dať odpoveď, odvetiť: Ktože mi odpovie? (Sládk.) „Dobre,“ odpoviem cez plece. (Tim.) Dr. Chomút len gestom odpovie. (Stod.)

odpovedať i odpoviesť dok. (otpódat)
1. dať odpoveď, (slovne) reagovať: Hňeď mu na to otpovedau̯ (Malatiná DK); Muśela mu otpoviesc, že ňepujdze za ňeho (Spiš. Štvrtok LVO)
2. vgem, vsl odmietnuť, odrieknuť, neprijať (pozvanie, návrh ap.): Búl som otpódat, že nemažem najtro pris (Rochovce ROŽ); Otpovedzela mu (Dl. Lúka BAR); Ket ňesúhlaśeľi, abo dzeuka nescela (mládenca), ta otpovedzeľi (Rankovce KOŠ); Śvekra otpovedzela, ňepridze na hojscinu (Jenkovce SOB); Ja ňepijem, aľe kedz ma uš ponuknu, ta ja ňehodzen otpovedzec (Spiš. Štvrtok LVO)

odpovedať nedok.
1. csl dávať odpoveď, (slovne) reagovať: Ňidž ňeotpovedau̯ (Malatiná DK); Druhá jej šikovňe otpovedala (V. Maňa VRB); Ona sa zdvihu̯a na stoličce a otpovidau̯a (Sotina SEN); Ocedz otpovidadz ňeznau̯ (Sobrance); Otpoveda, že mu ňebudze roskazovac (Záhradné PRE)
F. otpoveda_cez zubi (Rim. Píla RS) - neochotne al. nejasne; otpovídá jak pacholek (Záh. Bystrica BRA) - neprimerane, neslušne
2. byť ústne skúšaný: Ňeská som f_škoľe dva razi otpovedal (Rajec ŽIL); Paňi učiteľka na naz džmurkaľi, žebi śme ľem šumňe otpovedaľi (Sokoľ KOŠ)
3. miest. vsl sťažovať sa, žalovať sa: Barz otpoveda na svoju ňevestu, že ju za ňidž ňetrime a ľem jej kladze (Ostrovany SAB)

otpódať p. odpovedať

odpovedať si ndk čo komu navzájom si vymieňať (slovami) názory:
L. na ktere potom mnohe sspatne geden druhemu sy odpowedalj (MARTIN 1731) nadávali

odpovedať [-ve-, -vie-], odpovedieť dk
1. čo komu dať odpoveď niekomu (na otázku), odvetiť: neodpoviete, chczeme jeho (fojta) sami podle zavinenieny jeho, yakz slussy, trestati (STARHRAD 1509 SLL); czo my tim lidem, kteri nam predkladagi nepobožnu otasku, odpowieme (TC 1631); zena mu odpowedala, chod spat, nebo si sa opil (VLKANOVÁ 1634); ket ho tito (ľudia) lali, nist neodpowedal (RADVAŇ 1714); ta pani jej odpoviedala, že jej dieťa umrelo a že dnes ho pochovali (S. ĽUPČA 1732 CM); ness krestanska mila dusso, gesliže mne nasledugicu otasku odpowgess (MS 1758) zodpovieš
F. ani slova, slovíčka neodpovedať, neodpovedieť nemuknúť, čušať: y mlčali a neodpowedeli mu (kráľovi) any slova (KB 1756); Magdalena slowička neodpowedala (SJ 18. st)
2. komu z čoho, od čoho, za čo, o kom byť zodpovedný za niekoho, niečo: za kterich (areštantov) comendant od te warti odpoweďet mosi (VoP 1760); statum suum tenere: za swú hodnost odpoweďeti; superstitem esse alicui: o ňekem odpoweďeti (KS 1763); (kľúčiar) mosel by s toho (za škodu) nam odpowidat (PRÍLES 18. st)
3. čo komu odoprieť, odmietnuť niekomu niečo: protože my obou stran prosbu uslissewsse, nechceli sme gim tho odpowedaty, ale ted podtwerdzugeme (JELŠAVA 1567 E); gednuc fatens prissiel diewku Pellioniszkinu z gistim mladenczom pitaty, odpowediela gim a mluwila, že sa gej dcera muože za takoweho widatj, čuo sa na hintowe bude wozitj (KRUPINA 1741 E)
4. práv čo, na čo, skrze koho vyjadriť sa k žalobe, dať odpoveď na žalobu, obhájiť sa: pakliž odpowie sam (na obvinenie), tehdy nepotrzebuge rzecznika (ŽK 1473); odpovedieli su y ony hlassem mocznym: dali sme, dawame na vas, na dobre lidi, o ty zemie, czoz mezy namy vhodite, slibugeme zachovati (BYTČA 1484 SČL); hornj prjss Jakub N. skrze prokuratora odpoweděl (RUŽOMBEROK 1598); Duro Charapka 11. dne aprilis pred prawom odpowedel, že geho manželka sprawedlywe dotočyla (med) (S. ĽUPČA 1603); gestli instantii proti mne poddagj, aby mohol na nj odpowedeti (PUKANEC 1771); odpovedieť sa dk komu prestať slúžiť niekomu, u niekoho, vystúpiť, vypovedať službu niekomu: o tom, ktery by sie gednomv panu odpowiediel a druhemv by sie przipowiediel. Ktery sie gednomu panu odpowie a druhemv przipowie (ŽK 1473); odpovedať [-ve-, -vie, -ví], odpovedovať [-ve-, -vie-] ndk
1. k 1: (Sekula) chtěl fojta bít soběvolně třejmi kyjmi, haníce jeho a nám všem odpowiedugicz vespolek (ŽK 1460); lotr byl, prawiss; odpowídam: co po tem? (SK 1697); aby Lutherus pred njm (snemom) se postawil a strani včenj sweho gemu odpowjdal (SC 17. st); kdiss som sa geho spitowal, odkal idgye, odpowedal mne, ze ide ze Chtelnicze (CHTELNICA 1765); Theodorus gy (bralte) prosto a smelo odpoweduge, že s teg recy nebude nic (SJ 1770); gestly guž se gych (ľudí) pitáss, prečo neobedugú, odpowjdagú, postjme se (BlR 18. st)
L. rescribo: odpisugem, s pismem odpowjdám (KS 1763) písomne
2. za koho niesť zodpovednosť za niekoho, niečo: gestlize by kto chtiel protyw tomu (dojednaniu) mluwyti a na niem dobywati, techdi my, miesto, mame zan odpowiedati a gemu swoboditi (ŽK 1462); ty ssak az zanedbass a Geho Milosty roskaz newikonass, zatim odpowedass za seba (KOŠECA 1674); kdož pred Bohem y pred lidmy chce odpowidaty za ty, kteriz z teto cirkwy vtykagy? (ŠV 1675); gesly by pak takowy ohen od woyska aneb suseda nektereho, taktež y hromobity, se strhnuty trefil, za takowy pan baron Rayzouicz odpowedaty a platity nebude powinen (BOBROVNÍK 1701); gak pred P. Bohem odpowidat bude za tohoto czlowgeka (SKALICA 1773)
F. práv o. hrdlom ručiť životom: gestli przynesu vmrleho k prawu, kedyz negest pohrzeben, tedy ten musy odpowiedati swym hrdlem (ŽK 1473)
3. čomu byť v zhode s niečím, rovnať sa niečomu: aby častka nadobudnuteg kragini odpowydala pomoce w bogi preukázaneg (PT 1778)
4. čo odriekať, odopierať, odmietať niečo: pomoc swu Pan Krystus tuto neodpowida, ale gen do času odklada (COB 17. st); abdico: odpowjdam, dolu skládám (CL 1777)
5. práv komu na čo (skrze koho) vyjadrovať sa k žalobe, odporovať, obhajovať sa: gestli by oni (spravodliví ľudia) na koho zalowali, nema gim nikt odpowiedati (ŽK 1473); necht Matiey Janowicz przed Wassi Milosti zaluge a Staniek, pryss geho, necht gemv odpowieda a odpiera wedle swiedomie (BECKOV 1508 SČL); dolnj prjss Jano N. skrze prwssjho prokuratora na žalobu prwssjho saudu odpowjda (RUŽOMBEROK 1598); pred nimi sem odpowedowala, ze co ona do mne ma (S. ĽUPČA 1784)
L. o. pred právom, v práve na súde, súdnou cestou: ten prwni (človek) ma przygiti a zalowati slowensky a druhemv netřeba odpowidati przed prawem, acz chcze, lecz by geho powinil s tym yazykem, kterzyz gemv gest przyrozeny; pakliz by na nie zaloba przissla, musy odpowiedati w prawie (ŽK 1473); odpovedať sa ndk koho odriekať sa, zriekať sa niekoho: odpowedass-li se diábla Sathanasse, ducha neczisteho? (BAg 1585)