odpoveď -e ž.
1. rečové reagovanie na otázku al. na iný prejav: jasná, kladná, záporná o., o. na list, čakať na o.; ostať, byť niekomu dlžen o. neodpovedať;
pren. jeho o-ou bol úsmev
2. reakcia na istý popud: biologická o., o. materiálu
□ dať niekomu o. odpovedať;
odpoveďový príd.: o. čas
odpovedať1 (dok.) rečovo zareagovať na otázku al. na iný prejav • kniž. dať odpoveď • odvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázku • kniž. zastar. vetiť • expr.: odseknúť • odvrknúť (úsečne, krátko al. zlostne) • expr. odkresať (ostro) • expr.: odšteknúť • odbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou) • odvravieť • expr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať) • expr.: odhundrať • odžundrať • odfrflať • odmrmlať • odmumlať • odbrblať • oddudrať • odšomrať (s nespokojnosťou al. nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomrala • ozvať sa • ohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásil • reagovať (slovne) • replikovať (v polemike) • hovor. opáčiť • kniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušila • hovor. zabrať: žiak zabral na všetko
porov. aj povedať1
odpoveď rečové reagovanie na otázku al. iný prejav: odpoveď na list • replika (odpoveď v polemike; v dialógu odpoveď na predchádzajúci prehovor): ostrá replika; čakať na repliku
odpoveď, -de ž. písomné al. ústne oznámenie vyžiadané otázkou; iný prejav vyjadrujúci určité stanovisko k niečomu: uspokojivá, neuspokojivá o., primeraná, jasná, presvedčivá, pádna o., vyhýbavá, záporná o., dať niekomu o., žiadať, čakať (na) o.; váhať s o-ou; Smiech obecenstva mu bol odpoveďou. (Kuk.)
● ostal (mi, nám) dlžen o. neodpovedal
(jedna) odpoveď; (bez) odpovede; (k) odpovedi; (vidím) odpoveď; (hej) odpoveď!; (o) odpovedi; (s) odpoveďou;
(dve) odpovede; (bez) odpovedí; (k) odpovediam; (vidím) odpovede; (hej) odpovede!; (o) odpovediach; (s) odpoveďami;