Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

odporovať nedok.

1. klásť odpor, vzpierať sa: pri zatknutí neo-l; o. presile

2. protirečiť, oponovať, nesúhlasiť: zo zásady každému o-l

3. byť v rozpore, nezhodovať sa: jeho argumenty si o-jú

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odporovať ‑uje ‑ujú nedok.

odporovať -ruje -rujú (ne)odporuj! -roval -rujúc -rujúci -rovanie nedok. 1. (komu, čomu; v čom; ø) ▶ aktívne bojovať proti niekomu, proti niečomu, prejavovať, vyvíjať odpor: o. násiliu, zlu, pokušeniu; o. nepriateľom, agresorom; hrdinsky, odvážne o.; matke nedokáže o.; obyvateľstvo odporovalo útlaku a masakrám; vo všetkom, aj v maličkostiach mu odporovala; Nepokúsil som sa mu odporovať ani v myšlienkach. [J. Lenčo]; Mučenie je nástrojom na zlomenie vôle odporovať [...]. [Slo 2008]
2. (čomu) ▶ nebyť v zhode, v súlade, ale byť v protiklade, v rozpore s niečím, nesúhlasiť: o. zákonu; o. logike; o. pravidlám, ustanoveniam, zásadám; V rezolúcii vrcholnej rady sa tvrdilo, že nariadenie odporuje ústave. [Sme 1995]
3. práv. (čomu/proti čomu) ▶ podávať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, namietať, vznášať odpor: o. rozhodnutiu v časti o výmere trestu; nútený správca môže o. proti právnemu úkonu; veritelia odporovali vyplateniu dividend pred vyrovnaním dlhu
fraz. odporovať dobrým mravom neriadiť sa spôsobom správania prijateľným pre väčšinu spoločnosti; odporovať zdravému rozumu byť, javiť sa ako nerozumné, konané bez uváženia


odporovať si -ruje si -rujú si (ne)odporuj si! -roval si -rujúc si -rujúci si -rovanie si nedok. (ø; čím; v čom) ▶ vyslovovať al. obsahovať navzájom si protirečiace, protichodné tvrdenia, protirečiť si: tieto dve vety si odporujú; podľa svedkov si obžalovaný mnohými výrokmi odporoval; ženy si vo svojich tvrdeniach odporujú

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť saobraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermiobhajovať sa: obhajovať sa pred súdomchrániť savystríhať savyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákazevzpierať saodporovaťklásť odporvzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presilezdráhať sazried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akciioponovaťprotirečiťprotestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu


kolidovať vzájomne si byť na prekážku (časovo) • byť v kolíziikrížiť saprekážať si: schôdzka koliduje s prednáškou; termíny sa krížia, prekážajú siodporovať si (byť v rozpore): termíny si odporujú


namietať uvádzať dôvody, výhrady proti niekomu, niečomu • mať námietky: nič nenamietal, nemal nijaké námietky; mal námietky proti vedeniu závodupripomínať (upozorňovať na niečo): pripomínal, že opravu nemôže platiť sámprotirečiťodporovaťoponovať (zároveň mať opačný názor): každému zásadne oponoval; vždy protirečil rodičomohrádzať saohradzovať saprotestovať (namietať s vyslovením nesúhlasu): ohradzoval sa, protestoval proti klamstvuhovor. predhadzovať: predhadzovali jej, že sa nestará o detiprotiviť sapriečiť sastavať sa (namietať s odporom): staval sa proti novej koncepcii; priečil sa učiteľovizastar. nadmietať (Timrava)


odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odporstavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dnivzpierať saháčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasilexpr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchnefraz. expr. stavať sa na zadnézdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do službybrániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonkavzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičovodolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobeprotirečiťbyť protistavať sa proti (niečomu) • protestovaťnamietaťoponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponujesubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)

2. byť v rozpore • nezhodovať sanezrovnávať saprotirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečiakolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu


odvrávať v rozhovore reagovať negatívne a nezdvorilo (obyč. o deťoch) • odvrkávaťodvrkovať: grobiansky odvrával, odvrkával rodičomhovor. expr.: papuľovaťpyskovať: Nepapuľuj, nepyskuj toľko!odporovaťprotirečiťoponovať (vyjadrovať nesúhlas): každému rád odporuje, protirečí, oponuje


priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odpornýbyť protivnýprotiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odpornépríkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčiahnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé rečimať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzujenár. hudiť sa

2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumubyť protinezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčenímkolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovaťvzpierať saprotiviť savzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahnešzdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohuhádať saškriepiť saprieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravduvadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiťhašteriť sapejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvozastaráv. potýkať sasubšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová)fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti


protirečiť 1. hovoriť proti niekomu, niečomu, vyjadrovať opačný názor (op. súhlasiť) • oponovať: rečníkovi z prítomných nik neprotirečil, neoponovalodporovaťnesúhlasiť: v tejto veci ti musím odporovať, musím s tebou nesúhlasiťpolemizovaťviesť polemikuhovor. kontrovať (hovoriť protiargumenty, ostro stavať opačný názor): rád s každým polemizuje, vedie polemikunamietaťmať námietky (uvádzať dôvody proti niečomu, niekomu): proti takémuto názoru musím namietať, musím mať námietkyprotiviť savzdorovaťvzpierať sa (v reči): maminým výčitkám sa neprotiví, nevzpiera sa; jeho dohováraniu vzdoruje ďalšími argumentmiexpr. pätiť sa (slovne): nechce súhlasiť, stále sa pätísubšt. šprajcovať sa: Čo sa toľko šprajcuješ?

2. byť v rozpore s niečím • odporovať: tento názor protirečí, odporuje pravde, zdravému rozumu; najnovšie správy si protirečia, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: mojim zásadám sa to protiví, prieči


vzdorovať 1. mlčanlivo prejavovať nesúhlas; prejavovať odpor • odporovaťklásť odporstavať sa na odpor: dieťa sa zaťalo, vzdoruje, odporuje; vzdorovať, stavať sa na odpor autoritehovor. trucovať (mlčanlivo nesúhlasiť): trucuje, nechce so mnou hovoriťvzpierať sahovor. spierať sa: zbytočne sa vzpierate, musíte poslúchnuťpriečiť saprotiviť sa: priečiť sa, protiviť sa osuduexpr. pätiť sa: pätiť sa pred povinnosťamirobiť navzdor: každému robí navzdorstavať sabúriť sa (proti niekomu, niečomu): stavia sa proti každému návrhusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: zbytočne sa šprajcujete, štorcujete, nebude to po vašomfraz. stavať sa na zadné nohy

2. byť schopný vydržať nátlak • odolávaťčeliť: vzdoruje, odoláva všetkým ohováraniam; vzdorovať, čeliť presile, útlakubrániť sa: telo sa bráni chorobenepodliehaťnepoddávať sa: nepodliehať panikedržať sa (pred niečím): obyvateľstvo sa drží pred asimiláciou

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odporovať, -uje, -ujú nedok.

1. (bezpredm. i komu, čomu) nesúhlasiť s niečím, s niekým, priečiť sa, namietať, protirečiť: Janovi už nepríde na um, aby odporoval. (Kuk.) „To nejde!“ odporuje sestre brat. (Fr. Kráľ); práv. o. sobášu, právnemu úkonu podávať odpor;

2. (komu, čomu) klásť odpor, vzpierať sa, odolávať: Príboju vĺn odporuje zelený ostrov. (Kuk.) (Bašta) odporuje zubu času. (Kuk.)


vzpečovať sa, -uje, -ujú nedok. (čes.) kniž. zastar. odporovať, vzdorovať, vzpierať sa: Tuho vzpečoval sa dráb. (Hviezd.)

Morfologický analyzátor

odporovať nedokonavé sloveso
(ja) odporujem VKesa+; (ty) odporuješ VKesb+; (on, ona, ono) odporuje VKesc+; (my) odporujeme VKepa+; (vy) odporujete VKepb+; (oni, ony) odporujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) odporoval VLesam+; (ona) odporovala VLesaf+; (ono) odporovalo VLesan+; (oni, ony) odporovali VLepah+;
(ty) odporuj! VMesb+; (my) odporujme! VMepa+; (vy) odporujte! VMepb+;
(nejako) odporujúc VHe+;
odporowať_1 odporowať odporowať_2 odporowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

odporovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor