odpor m/ž, odpora ž
1. odporovanie, obrana, ochrana pred (voj. ap.) útokom: aby sme tak mohli uhlawnemu nepriteli smelšie na odpor (se) postaviti (N. BAŇA 1646 RaT); ramená k ramenum na odpor postawené (PT 1778); když mezytým Zygmund do Bulgárye wtrhl a Nikopolis město po twrdém odporu dobyl (SH 1786)
2. vyslovenie nesúhlasu, odmietanie, protivenie sa (slovami): na koho starssi ukaže, aby mrtweho k hrobu nesl, bez odporu ma to učiniti (CA 1590 E); dobre gest (katolíkovi) nektere obeczne odpowedy vmety, kterymz by kaczyrum a sektarum na gegych duwody a odpory odpowydaty a wstrycz wygyty mohel (ŠV 1675); protož bez odporu prissel sem, powolan gsa (Le 1730); nebo když widi aneb slissi (kresťan), že Peter po trognasobnem zapreni, že Tomass po newernosti a odpore na milost a lasku od Boha prigati bili (MS 1758); spis takemu žadagjcymu bez wsseg odpory widanny byti musi (NJ 1786-88)
L. na o. skusovať čo znášať niečo bez odmietania: nyakowe w meg bide a psote napomahany, ale na odpor sem to skusowal, nebo any pomoczy any pocztiwosti nemohol som nikdy odtud (od príbuzných) duogty (MARTIN 1718); hovoriť na o. proti čomu namietať: welmy mnoho na odpor howorily proty tegže reambulatij a kladeny czieluw (V. ČEPČÍN 1721); dávať, činiť, viesť, urobiť, učiniť o. komu, čomu odmietať, odporovať/odmietnuť: gesstě se wi, kdo gemu protiwnj bil aneb odpor činjl; wědělo by se, kdo by protj takowemu nowemu včeniu bi se bjl postawil a odpor včynil; wědome gest též, kdo gim odpor vrobil (RW 1702); retundo: odpor dáwám, odsskamráwám (KS 1763); oni pak to neučia, ale odpor praweg nauce wedu (CS 18. st); činiť, ísť, chodiť, postaviť sa, postavovať sa, stáť na o. čomu, byť v čom na o. komu, stavať sa v o. komu protiviť sa, odporovať niečomu/niekomu, vysloviť/vyslovovať nesúhlas s niečím: kdež take in comunitate zeptawany byly ay catholicy, zdali by ony tomuto dokonany na odpor issly (ŽILINA 1618); nebo Pan Bůh nemůže znasseti pichy a nadhernosty, ale se wždicky na odpor tomu postawuge (TC 1631); kdyby cardinal Simoneta nebil se na odpor tomu postawyl (WO 1670); ktere nasse dokonany obe stranki chceme za stale a nepohnutedlne držety pod pokutu fl 20 ze stranki, ktera bi na odpor tomuto chodila (FOLKUŠOVÁ 1695); czo gestliže by ktera stranka, budto samy bratya, budtože gegich manželky na odpor cžinilj, w swornosty se neznassalj (KRUPINA 1698 E); ale pan muoj, u ktereho teprv služim, totiž Bačzmezey, mne v tom na odpor jest (CHLEBNICE 17. st LP); remesla garbarskeho list aneb prywylegjum napred prezentowany nakolko by prawum a obyčegum kralowstwy na odpor nestal (KRUPINA 1700); Pan Buh pissnim se protiwy, w odpor se stawga (KT 1753)
3. rozpor, nezhoda: Michal archangel, kdiž s diablem odpor mage, hadal se o telo Mogžissowo (Le 1730); mnohém wíc gesste sa nemožnost a odpora taká držala w časi, kdiž židowské pokolenj na dwe wladárstwá bilo roztržené (BN 1789)
4. prekážka, zábrana: tedy ya gemv zlybwy stwpyty slobodne bes wseho fortyle a beso wsey odpory (LIKAVA 1505 SČL); on (Benko Staškov) ma v tom domu swu dobrowolnu swobodu a ke wssemu swemu vžitku (ho) obratiti bez prekassky a bez odporu wssich pratelow a diediczow Sebastania Doroticze ge ma (dom z majerom) drzeti a wladnuty; aby gmenowany giž vrodzeny pan Vrbanus Kegant vziwal, wladal a drzel syni y s potomky swimi naweky wekow bez wsseczky odpory y prekassky nieyakowey (RUŽOMBEROK 1571); ssest lutow (!) ruže do horke syrowatky wložyty a to pyty z medem, odmekčuge bez odporu (HL 17. st)
5. práv obhajoba, obrana obvineného pred úradom, vrchnosťou (v spore): muoz-li on (palicovaný človek) pak rychtarze na swiedomie miti a tych lidi, czo su to widieli a slysseli, on gest blyze swu odporu proti swemu potiwnikowi, nez onen czlowiek swym prawem (ŽK 1473); kdez dne svrchudoteczeneho z zialob, odporov y take sviedomi, kterez Mikulass Kochanowsky przed nami postavil gest, v tento vobyczey sudili sme (TRNAVA 1536 SLL); prawo pocztiwe wislissawsse žalobu y odpor yak gedne, tak y druhe stranky (NIŽNÁ 1635); bratr Lukaš w odporu proti Galencowi poklada, že spolu wssickni starssj o to na 10 let schazeli a radili, hledagjce toho prostredku (SC 17. st); k cžomu sobe prawne pohladany w cžas odpory zanechawame (ROZVADZE 1739)
L. o. dávať, činiť, v o. postavovať sa obhajovať sa pred súdom: pan Michal Kapolnay odpor na mistie zydowskem czyny takowy (SKALICA 1534 SLL); in causam attractus Michael Richtarowicz odpor dawa pred pocztiwim prawom (NIŽNÁ 1635); tento zwrchupsany I., buducze nagmenssy poddany Geho Welkom., na zialobu Geho Welko. ziadnjm spusobem w odpor se nepostawuge (ILAVA 1637)
6. protiklad: Bůh welice nenáwidj hrjch, gakžto swůg odpor (ŽP 1788)
7. odporca: včedlňýci geho (Krista) w nocy, wzali su ho o půl nocy, když sme my nemeli mocy. Alleluja. Dýlit co proto Pylát wám, negsa odporem tomu sám (CC 1655); -ka ž dem k 1: wssecky tyto hnile a ničemne odporky, z marnomluwneho Remnitia tweho wzate, len daremne čas trawa; tyže geho odporki niže gruntowne se podwrata (DuH 1723)