Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

odpor -u m.

1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: o. ľudí proti vojne, naraziť na o. (partizánov); fyz. o. vzduchu sila pôsobiaca proti pohybu telesa; elektrotech.: stupeň schopnosti materiálu viesť elektr. prúd pri priloženom napätí; zariadenie využívajúce túto vlastnosť

2. nechuť, ošklivosť, antipatia: vzbudzovať, premôcť o.; mať, cítiť k niekomu o.

3. nesúhlas: neznášať o., prejavy o-u

klásť o., stavať sa na o. odporovať

cesta najmenšieho o-u najpohodlnejšie riešenie;

odporový príd.: o. drôt

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odpor ‑u m.; odporový

odpor -ru m. 1. (i proti komu, proti čomu) ▶ činnosť zacielená proti inému počínaniu, úsiliu (fyzicky al. prejavením nesúhlasu, odlišnej mienky a pod.): otvorený o. proti vláde, proti moci; hnutie odporu organizovaná (ilegálna, ozbrojená) obrana proti útlaku, okupácii, totalitnému režimu a pod., odboj; postaviť sa na o. proti tyranom; neznášať o.; nezmohol sa na jediné slovo odporu; zdražovanie vyvolalo vlnu odporu zo strany obyvateľstva; zákon sa stretol s veľkým odporom; Keď narazil na odpor, nikdy necúvol, ale naopak, ešte dôraznejšie presadzoval vlastnú vôľu. [V. Krupa]; Lukrišina odpoveď mala prízvuk povelu, čo nestrpí odpor. [J. Johanides]práv. klásť aktívny odpor vynakladať fyzickú energiu na zabránenie vykonania al. dokončenia služobného zákroku policajtom □ klásť odpor brániť sa, odporovať
2. (i ku komu, k čomu/voči komu, voči čomu) ▶ záporný postoj (často neodôvodnený) k osobám, veciam, činnostiam; syn. antipatia, averzia: premáhať o. k práci; pociťovať o. k športu; dotyk v nej vzbudil o.; básnik vyjadruje v zbierke o. k fašistickému režimu; trochu sa napila a striaslo ju odporom; s odporom prehĺtal tabletky; pocítil o. voči prostrediu, v ktorom sa ocitol; od detstva má o. k autoritám; Vo výkriku vytušil hnus, hlboký a neprekonateľný odpor voči nemu. [L. Ballek]
3. práv. (i proti čomu) ▶ námietka proti procesným úkonom, ktoré sa dotýkajú práv odporcu al. iných osôb; opravný prostriedok proti platobnému al. trestnému rozkazu: podať, predložiť o.; vzniesť o. proti trestnému rozkazu
4. ▶ sila al. činnosť pôsobiaca proti inej sile al. činnosti, ktorá ju marí, pôsobí ako prekážka: o. vody zvyšuje intenzitu cvičenia a súčasne masíruje svalstvo; lodná plachta nevydržala obrovský o. vzduchufyz. valivý odpor sila pôsobiaca proti pohybu telesa valiaceho sa po podložke; elektrický odpor fyzikálna veličina vyjadrujúca schopnosť materiálu zabraňovať prechodu elektricky nabitých častíc; star. fyz. merný odpor fyzikálna veličina vyjadrujúca vplyv materiálu na elektrický odpor, rezistivita
5. pl. N -ry eltech. profes. ▶ prvok elektrického obvodu využívajúci schopnosť vodiča brániť prechodu prúdu, odporník, rezistor: pripojiť o.; sériové, paralelné zapojenie odporov
fraz. ísť cestou ľahšieho/menšieho/najmenšieho odporu vybrať si jednoduchšie riešenie

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

antipatia záporný citový postoj k niekomu, niečomu (op. sympatia): cítiť antipatiu voči niekomunechuť: vzbudzovať nechuťnevôľanevoľa: potlačiť nevôľu, nevoľuodpor (silná antipatia): premôcť odpor k chorémukniž. animozitaaverzia (silná antipatia): mať averziu k niekomuneľúbosťneochota: prejaviť neľúbosť, neochotu


brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť saobraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermiobhajovať sa: obhajovať sa pred súdomchrániť savystríhať savyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákazevzpierať saodporovaťklásť odporvzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presilezdráhať sazried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akciioponovaťprotirečiťprotestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu


hnus 1. krajne nepríjemný pocit vyvolaný niečím odporným, protivným • ošklivosťzhnusenie: vyvolať v niekom hnus, zhnusenie; pociťovať hnus, ošklivosťodpor: premôcť odpornechuť (pocit záporného postoja): vzbudzovať nechuť k niečomu

2. p. podlosť


nenávidieť cítiť k niekomu, k niečomu nenávisť, nelásku, odpor • nemať rádneľúbiť: nenávidí nespravodlivosť; nemá rád svojich susedovmať odpor (k niečomu): má odpor k alkoholuneznášať: neznáša klamstvokniž. nevražiť: nevraží na vedúceho


odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odporstavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dnivzpierať saháčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasilexpr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchnefraz. expr. stavať sa na zadnézdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do službybrániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonkavzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičovodolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobeprotirečiťbyť protistavať sa proti (niečomu) • protestovaťnamietaťoponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponujesubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)

2. byť v rozpore • nezhodovať sanezrovnávať saprotirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečiakolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu


odpor 1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: naraziť na odporodboj (organizovaný odpor proti vládnucemu režimu): viesť odbojvzdor (odpor, obyč. tichý ako reakcia na krivdu): zmocňuje sa ho vzdorvzbura (hromadný odpor proti vládnucemu poriadku): potlačiť vzburukniž. rezistencia (obmedzenie aktivity na povinnú mieru): pasívna rezistencia

2. záporný citový postoj k niekomu, niečomu • antipatia (op. sympatia): cítiť odpor, antipatiu voči niekomunechuť: vzbudzovať nechuťaverzia (silný odpor): mať averziu k niečomunevôľanevoľa: usiloval sa neukázať svoju nevôľu, nevoľuneľúbosť: prejaviť neľúbosťhnus (fyziologický odpor): striasť sa od hnusukniž. fóbia (silný odpor spojený obyč. s nenávisťou) • kniž. ódium: ódium verejnej mienky (Kukučín)kniž. animozita

3. p. protest


opozícia 1. čo je v protipostavení s niečím iným, čo je opakom iného • protiklad: matematická opozícia, matematický protiklad; hláskový protiklad

2. opačné stanovisko, opačná mienka • odpornesúhlas: ocitnúť sa na strane opozície, odporu; pasívna opozícia, pasívny nesúhlasprotipostavenie

3. odb. protiľahlé al. protikladné postavenie • protipostavenie: opozícia, protipostavenie planéty


priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odpornýbyť protivnýprotiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odpornépríkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčiahnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé rečimať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzujenár. hudiť sa

2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumubyť protinezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčenímkolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovaťvzpierať saprotiviť savzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahnešzdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohuhádať saškriepiť saprieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravduvadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiťhašteriť sapejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvozastaráv. potýkať sasubšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová)fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odpor, -u m.

1. činnosť, sila mariaca nejaké úsilie, počínanie (fyzicky al. prejavením nesúhlasu, odlišnej mienky ap.): postaviť sa na o., klásť niekomu o, prejaviť o. voči niekomu, k niečomu, vyvolať o. niekoho, naraziť na o. niekoho, stretnúť sa u niekoho s o-om, premáhať, premôcť, potlačiť, zlomiť o. niekoho, urobiť niečo bez o-u; hnutie o-u;

práv. námietka proti nejakému úradnému úkonu: podať o. proti niekomu, proti niečomu; napadnúť niečo o-om;

2. nechuť, ošklivosť, antipatia: robiť, urobiť niečo s o-om, hovoriť o niečom s o-om, odvrátiť sa od niekoho s o-om, striasť sa o-om, vzbudiť, vzbudzovať v niekom o., premôcť pocit o-u; S odporom si spomenul na hry a krytky u Zacharov. (Krno)

3. fyz. sila pôsobiaca proti pohybu telesa: o. materiálu, vzduchu, pôdu, prostredia, vody, ocele, lana; trecí o. vznikajúci vzájomným trením telies;

el. tech. sila, ktorú kladie vodič prechádzajúcemu elektrickému prúdu: o. galvanometra, ohmický o., indukovaný, samoindukčný o.; chem. katódový o. v obvode katódy;

4. el. tech. zlý vodič, zariadenie používané na zmenu intenzity prúdu;

odporový príd. k 3, 4: o. drôt, o-á cievka, o-é pece, o-é lampy, o-é teplo, o-é zváranie; o-á krivka znázorňujúca veľkosť odporu

Morfologický analyzátor

odpor podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) odpor; (bez) odporu; (k) odporu; (vidím) odpor; (o) odpore; (s) odporom;

(tri) odpory; (bez) odporov; (k) odporom; (vidím) odpory; (o) odporoch; (s) odpormi;

Odpor_1 Odpor Odpor_2 Odpor
odpor
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) odpor
G (bez) odporu
D (k) odporu
A (vidím) odpor
L (o) odpore
I (s) odporom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) odpory
G (bez) odporov
D (k) odporom
A (vidím) odpory
L (o) odporoch
I (s) odpormi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor