Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

odpor -u m.

1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: o. ľudí proti vojne, naraziť na o. (partizánov); fyz. o. vzduchu sila pôsobiaca proti pohybu telesa; elektrotech.: stupeň schopnosti materiálu viesť elektr. prúd pri priloženom napätí; zariadenie využívajúce túto vlastnosť

2. nechuť, ošklivosť, antipatia: vzbudzovať, premôcť o.; mať, cítiť k niekomu o.

3. nesúhlas: neznášať o., prejavy o-u

klásť o., stavať sa na o. odporovať

cesta najmenšieho o-u najpohodlnejšie riešenie;

odporový príd.: o. drôt

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odpor ‑u m.; odporový

odpor -ru L -re pl. N -ry m.

odpor -ru m. 1. (i proti komu, proti čomu) ▶ činnosť zacielená proti inému počínaniu, úsiliu (fyzicky al. prejavením nesúhlasu, odlišnej mienky a pod.): otvorený o. proti vláde, proti moci; hnutie odporu organizovaná (ilegálna, ozbrojená) obrana proti útlaku, okupácii, totalitnému režimu a pod., odboj; postaviť sa na o. proti tyranom; neznášať o.; nezmohol sa na jediné slovo odporu; zdražovanie vyvolalo vlnu odporu zo strany obyvateľstva; zákon sa stretol s veľkým odporom; Keď narazil na odpor, nikdy necúvol, ale naopak, ešte dôraznejšie presadzoval vlastnú vôľu. [V. Krupa]; Lukrišina odpoveď mala prízvuk povelu, čo nestrpí odpor. [J. Johanides]práv. klásť aktívny odpor vynakladať fyzickú energiu na zabránenie vykonania al. dokončenia služobného zákroku policajtom □ klásť odpor brániť sa, odporovať
2. (i ku komu, k čomu/voči komu, voči čomu) ▶ záporný postoj (často neodôvodnený) k osobám, veciam, činnostiam; syn. antipatia, averzia: premáhať o. k práci; pociťovať o. k športu; dotyk v nej vzbudil o.; básnik vyjadruje v zbierke o. k fašistickému režimu; trochu sa napila a striaslo ju odporom; s odporom prehĺtal tabletky; pocítil o. voči prostrediu, v ktorom sa ocitol; od detstva má o. k autoritám; Vo výkriku vytušil hnus, hlboký a neprekonateľný odpor voči nemu. [L. Ballek]
3. práv. (i proti čomu) ▶ námietka proti procesným úkonom, ktoré sa dotýkajú práv odporcu al. iných osôb; opravný prostriedok proti platobnému al. trestnému rozkazu: podať, predložiť o.; vzniesť o. proti trestnému rozkazu
4. ▶ sila al. činnosť pôsobiaca proti inej sile al. činnosti, ktorá ju marí, pôsobí ako prekážka: o. vody zvyšuje intenzitu cvičenia a súčasne masíruje svalstvo; lodná plachta nevydržala obrovský o. vzduchufyz. valivý odpor sila pôsobiaca proti pohybu telesa valiaceho sa po podložke; elektrický odpor fyzikálna veličina vyjadrujúca schopnosť materiálu zabraňovať prechodu elektricky nabitých častíc; star. fyz. merný odpor fyzikálna veličina vyjadrujúca vplyv materiálu na elektrický odpor, rezistivita
5. pl. N -ry eltech. profes. ▶ prvok elektrického obvodu využívajúci schopnosť vodiča brániť prechodu prúdu, odporník, rezistor: pripojiť o.; sériové, paralelné zapojenie odporov
fraz. ísť cestou ľahšieho/menšieho/najmenšieho odporu vybrať si jednoduchšie riešenie

-or/354614±6758 3.16: substantíva m. neživ. N+A sg. 199627→199323
+3465
−3735
priestor/24440 názor/18737 rozhovor/14542→14547
+2671
−2670
vietor/11029 pozor/10206 súbor/7693 odpor/7669 výbor/7274 dvor/6163→6166±2 odbor/5121 spor/5090 humor/4190 motor/4062 zbor/3763 úkor/3573 vzor/3509 tábor/3491 sektor/3416 cukor/2989 faktor/2971 kláštor/2853 televízor/2537 kufor/2247 (232/41750)

-r/1928473±24392 2.66: substantíva m. neživ. N+A sg. 505742→503388
+4729
−5503
priestor/24440 názor/18737 záver/15543 večer/15469 charakter/15325 výber/14967 rozhovor/14542→14547
+2671
−2670
smer/13743 pohár/13133 vietor/11029 pozor/10206 dar/9385→9393±4 súbor/7693 odpor/7669 výbor/7274 tovar/7005 papier/6934 tvar/6803 zámer/6439 dvor/6163→6166±2 scenár/6042 pomer/5599→5608
+7
−5
mier/5457→5551
+140
−59
odbor/5121 spor/5090 sever/4746 rozmer/4707 priemer/4619 úver/4326 humor/4190 motor/4062 úder/3799 zbor/3763 úkor/3573 vzor/3509 tábor/3491 požiar/3471 sektor/3416 r/3395 Inter/3823→3297
+310
−669
meter/3078 cukor/2989 faktor/2971 syr/2962 kláštor/2853 seminár/2630 vesmír/2604 záber/2566 televízor/2537 tanier/2501 r/2567→2438
+124
−434
(802/154969)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

antipatia záporný citový postoj k niekomu, niečomu (op. sympatia): cítiť antipatiu voči niekomunechuť: vzbudzovať nechuťnevôľanevoľa: potlačiť nevôľu, nevoľuodpor (silná antipatia): premôcť odpor k chorémukniž. animozitaaverzia (silná antipatia): mať averziu k niekomuneľúbosťneochota: prejaviť neľúbosť, neochotu


brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť saobraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermiobhajovať sa: obhajovať sa pred súdomchrániť savystríhať savyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákazevzpierať saodporovaťklásť odporvzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presilezdráhať sazried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akciioponovaťprotirečiťprotestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu


hnus 1. krajne nepríjemný pocit vyvolaný niečím odporným, protivným • ošklivosťzhnusenie: vyvolať v niekom hnus, zhnusenie; pociťovať hnus, ošklivosťodpor: premôcť odpornechuť (pocit záporného postoja): vzbudzovať nechuť k niečomu

2. p. podlosť


nenávidieť cítiť k niekomu, k niečomu nenávisť, nelásku, odpor • nemať rádneľúbiť: nenávidí nespravodlivosť; nemá rád svojich susedovmať odpor (k niečomu): má odpor k alkoholuneznášať: neznáša klamstvokniž. nevražiť: nevraží na vedúceho


odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odporstavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dnivzpierať saháčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasilexpr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchnefraz. expr. stavať sa na zadnézdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do službybrániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonkavzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičovodolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobeprotirečiťbyť protistavať sa proti (niečomu) • protestovaťnamietaťoponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponujesubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)

2. byť v rozpore • nezhodovať sanezrovnávať saprotirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečiakolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu


odpor 1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: naraziť na odporodboj (organizovaný odpor proti vládnucemu režimu): viesť odbojvzdor (odpor, obyč. tichý ako reakcia na krivdu): zmocňuje sa ho vzdorvzbura (hromadný odpor proti vládnucemu poriadku): potlačiť vzburukniž. rezistencia (obmedzenie aktivity na povinnú mieru): pasívna rezistencia

2. záporný citový postoj k niekomu, niečomu • antipatia (op. sympatia): cítiť odpor, antipatiu voči niekomunechuť: vzbudzovať nechuťaverzia (silný odpor): mať averziu k niečomunevôľanevoľa: usiloval sa neukázať svoju nevôľu, nevoľuneľúbosť: prejaviť neľúbosťhnus (fyziologický odpor): striasť sa od hnusukniž. fóbia (silný odpor spojený obyč. s nenávisťou) • kniž. ódium: ódium verejnej mienky (Kukučín)kniž. animozita

3. p. protest


opozícia 1. čo je v protipostavení s niečím iným, čo je opakom iného • protiklad: matematická opozícia, matematický protiklad; hláskový protiklad

2. opačné stanovisko, opačná mienka • odpornesúhlas: ocitnúť sa na strane opozície, odporu; pasívna opozícia, pasívny nesúhlasprotipostavenie

3. odb. protiľahlé al. protikladné postavenie • protipostavenie: opozícia, protipostavenie planéty


priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odpornýbyť protivnýprotiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odpornépríkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčiahnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé rečimať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzujenár. hudiť sa

2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumubyť protinezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčenímkolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovaťvzpierať saprotiviť savzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahnešzdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohuhádať saškriepiť saprieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravduvadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiťhašteriť sapejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvozastaráv. potýkať sasubšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová)fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odpor, -u m.

1. činnosť, sila mariaca nejaké úsilie, počínanie (fyzicky al. prejavením nesúhlasu, odlišnej mienky ap.): postaviť sa na o., klásť niekomu o, prejaviť o. voči niekomu, k niečomu, vyvolať o. niekoho, naraziť na o. niekoho, stretnúť sa u niekoho s o-om, premáhať, premôcť, potlačiť, zlomiť o. niekoho, urobiť niečo bez o-u; hnutie o-u;

práv. námietka proti nejakému úradnému úkonu: podať o. proti niekomu, proti niečomu; napadnúť niečo o-om;

2. nechuť, ošklivosť, antipatia: robiť, urobiť niečo s o-om, hovoriť o niečom s o-om, odvrátiť sa od niekoho s o-om, striasť sa o-om, vzbudiť, vzbudzovať v niekom o., premôcť pocit o-u; S odporom si spomenul na hry a krytky u Zacharov. (Krno)

3. fyz. sila pôsobiaca proti pohybu telesa: o. materiálu, vzduchu, pôdu, prostredia, vody, ocele, lana; trecí o. vznikajúci vzájomným trením telies;

el. tech. sila, ktorú kladie vodič prechádzajúcemu elektrickému prúdu: o. galvanometra, ohmický o., indukovaný, samoindukčný o.; chem. katódový o. v obvode katódy;

4. el. tech. zlý vodič, zariadenie používané na zmenu intenzity prúdu;

odporový príd. k 3, 4: o. drôt, o-á cievka, o-é pece, o-é lampy, o-é teplo, o-é zváranie; o-á krivka znázorňujúca veľkosť odporu

odpor m.
1. nechuť, ošklivosť, antipatia: Ja mán vuoči masnému otpor, až ma zatrasie (Návojovce TOP); Ňigdi ho ňechcela, že vraj má voči ňemu otpor (Rajec ŽIL)
2. sila pôsobiaca proti inej sile: Kebi ten voz ňebou̯ tam bívau̯, tag bi náz bou̯ ten zduh odohnau̯, aľe do toho voza bou̯ otpor, tak to bolo veľké šťesťia (Ležiachov MAR)

odpor m/ž, odpora ž
1. odporovanie, obrana, ochrana pred (voj. ap.) útokom: aby sme tak mohli uhlawnemu nepriteli smelšie na odpor (se) postaviti (N. BAŇA 1646 RaT); ramená k ramenum na odpor postawené (PT 1778); když mezytým Zygmund do Bulgárye wtrhl a Nikopolis město po twrdém odporu dobyl (SH 1786)
2. vyslovenie nesúhlasu, odmietanie, protivenie sa (slovami): na koho starssi ukaže, aby mrtweho k hrobu nesl, bez odporu ma to učiniti (CA 1590 E); dobre gest (katolíkovi) nektere obeczne odpowedy vmety, kterymz by kaczyrum a sektarum na gegych duwody a odpory odpowydaty a wstrycz wygyty mohel (ŠV 1675); protož bez odporu prissel sem, powolan gsa (Le 1730); nebo když widi aneb slissi (kresťan), že Peter po trognasobnem zapreni, že Tomass po newernosti a odpore na milost a lasku od Boha prigati bili (MS 1758); spis takemu žadagjcymu bez wsseg odpory widanny byti musi (NJ 1786-88)
L. na o. skusovať čo znášať niečo bez odmietania: nyakowe w meg bide a psote napomahany, ale na odpor sem to skusowal, nebo any pomoczy any pocztiwosti nemohol som nikdy odtud (od príbuzných) duogty (MARTIN 1718); hovoriť na o. proti čomu namietať: welmy mnoho na odpor howorily proty tegže reambulatij a kladeny czieluw (V. ČEPČÍN 1721); dávať, činiť, viesť, urobiť, učiniť o. komu, čomu odmietať, odporovať/odmietnuť: gesstě se wi, kdo gemu protiwnj bil aneb odpor činjl; wědělo by se, kdo by protj takowemu nowemu včeniu bi se bjl postawil a odpor včynil; wědome gest též, kdo gim odpor vrobil (RW 1702); retundo: odpor dáwám, odsskamráwám (KS 1763); oni pak to neučia, ale odpor praweg nauce wedu (CS 18. st); činiť, ísť, chodiť, postaviť sa, postavovať sa, stáť na o. čomu, byť v čom na o. komu, stavať sa v o. komu protiviť sa, odporovať niečomu/niekomu, vysloviť/vyslovovať nesúhlas s niečím: kdež take in comunitate zeptawany byly ay catholicy, zdali by ony tomuto dokonany na odpor issly (ŽILINA 1618); nebo Pan Bůh nemůže znasseti pichy a nadhernosty, ale se wždicky na odpor tomu postawuge (TC 1631); kdyby cardinal Simoneta nebil se na odpor tomu postawyl (WO 1670); ktere nasse dokonany obe stranki chceme za stale a nepohnutedlne držety pod pokutu fl 20 ze stranki, ktera bi na odpor tomuto chodila (FOLKUŠOVÁ 1695); czo gestliže by ktera stranka, budto samy bratya, budtože gegich manželky na odpor cžinilj, w swornosty se neznassalj (KRUPINA 1698 E); ale pan muoj, u ktereho teprv služim, totiž Bačzmezey, mne v tom na odpor jest (CHLEBNICE 17. st LP); remesla garbarskeho list aneb prywylegjum napred prezentowany nakolko by prawum a obyčegum kralowstwy na odpor nestal (KRUPINA 1700); Pan Buh pissnim se protiwy, w odpor se stawga (KT 1753)
3. rozpor, nezhoda: Michal archangel, kdiž s diablem odpor mage, hadal se o telo Mogžissowo (Le 1730); mnohém wíc gesste sa nemožnost a odpora taká držala w časi, kdiž židowské pokolenj na dwe wladárstwá bilo roztržené (BN 1789)
4. prekážka, zábrana: tedy ya gemv zlybwy stwpyty slobodne bes wseho fortyle a beso wsey odpory (LIKAVA 1505 SČL); on (Benko Staškov) ma v tom domu swu dobrowolnu swobodu a ke wssemu swemu vžitku (ho) obratiti bez prekassky a bez odporu wssich pratelow a diediczow Sebastania Doroticze ge ma (dom z majerom) drzeti a wladnuty; aby gmenowany giž vrodzeny pan Vrbanus Kegant vziwal, wladal a drzel syni y s potomky swimi naweky wekow bez wsseczky odpory y prekassky nieyakowey (RUŽOMBEROK 1571); ssest lutow (!) ruže do horke syrowatky wložyty a to pyty z medem, odmekčuge bez odporu (HL 17. st)
5. práv obhajoba, obrana obvineného pred úradom, vrchnosťou (v spore): muoz-li on (palicovaný človek) pak rychtarze na swiedomie miti a tych lidi, czo su to widieli a slysseli, on gest blyze swu odporu proti swemu potiwnikowi, nez onen czlowiek swym prawem (ŽK 1473); kdez dne svrchudoteczeneho z zialob, odporov y take sviedomi, kterez Mikulass Kochanowsky przed nami postavil gest, v tento vobyczey sudili sme (TRNAVA 1536 SLL); prawo pocztiwe wislissawsse žalobu y odpor yak gedne, tak y druhe stranky (NIŽNÁ 1635); bratr Lukaš w odporu proti Galencowi poklada, že spolu wssickni starssj o to na 10 let schazeli a radili, hledagjce toho prostredku (SC 17. st); k cžomu sobe prawne pohladany w cžas odpory zanechawame (ROZVADZE 1739)
L. o. dávať, činiť, v o. postavovať sa obhajovať sa pred súdom: pan Michal Kapolnay odpor na mistie zydowskem czyny takowy (SKALICA 1534 SLL); in causam attractus Michael Richtarowicz odpor dawa pred pocztiwim prawom (NIŽNÁ 1635); tento zwrchupsany I., buducze nagmenssy poddany Geho Welkom., na zialobu Geho Welko. ziadnjm spusobem w odpor se nepostawuge (ILAVA 1637)
6. protiklad: Bůh welice nenáwidj hrjch, gakžto swůg odpor (ŽP 1788)
7. odporca: včedlňýci geho (Krista) w nocy, wzali su ho o půl nocy, když sme my nemeli mocy. Alleluja. Dýlit co proto Pylát wám, negsa odporem tomu sám (CC 1655); -ka ž dem k 1: wssecky tyto hnile a ničemne odporky, z marnomluwneho Remnitia tweho wzate, len daremne čas trawa; tyže geho odporki niže gruntowne se podwrata (DuH 1723)

Odpor_1 Odpor Odpor_2 Odpor
odpor
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) odpor
G (bez) odporu
D (k) odporu
A (vidím) odpor
L (o) odpore
I (s) odporom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) odpory
G (bez) odporov
D (k) odporom
A (vidím) odpory
L (o) odporoch
I (s) odpormi

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo jeho neresti, odpor ou ses vices, l'aversion
a zaistil bez odporu et assurer, sans conteste
hrôzy a odporu, ktorý d'horreur et de dégoût qui
ma prekvapí tvoj odpor me surprend ta résistance
odpor, vstúpil pomaly, trochu résistance, entra lentement, un peu
prejavil odpor alebo súcit répulsion ou de pitié
so zlosťou a odporom avec colère et dégoût
z odporu, z únavy de dégoût, de fatigue
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu