odpočinok [-ok, -ek] m
1. čas na oddychovanie, oddych, prestávka v činnosti: preto sme to (zo žita žir zberali) robilj, že sme žadon odpocžinek nemalj (KRUPINA 1716); cessemus a scriptione: prestaňme od pisanj, degme sy odpočinek (WU 1750); pausa: prestáni, odpočjnek; qvies reparat vires: skrze odpočjnek bereme sylu (KS 1763)
2. stav bez ruchu, vyrušovania, pokoj: w noczy každy odpočzinek sobe radneg hleda (P. ĽUPČA 1691); dalo se dwom pažim, pred kterimy any odpočinku sem nemel, čuo wzdicky strany discretie unuwaly (ŽILINA 1696); nebudess met odpočynku, dokud dluch neoddass (GV 1755)
L. duchovný, večný o. náb spasenie: skrz križ zaiste swaty Krystus Gežiss pokog od Boha Otca wam wigednal a odpočinek wecny darowal (MS 1758); táto Bohu milá wdowa mlúwj k Pánu: ty uspokogugess ťelo mé ne z drjmotu, ale z odpočjnkem duchownym (BlR 18. st)
3. spánok: po dewateg hodine wecžer nemagy mladenczy se po noczy sem y tam tulat, než každy se ma domu na odpočynok nawratyt (JELŠAVA 1699 E); lyhal-li sy wečer na odpočynok prwe, nezli by sa pomodlil (CA 18. st)
L. somnus: nočny odpočjnek (KS 1763) spanie; oddať sa, položiť sa na o., dať sa na o., do o-u, k o-u, ísť na o. uložiť sa na spánok: kdy sme se my gyž s hospodarom na odpocžinek oddaly (DOBRAŠOV 1643); o, Gezu Spasytely můg, kdyz gdu na odpočynek swůg (KK 1709); nebo mattka na odpočinek se položicze (PeP 1770); potom gak se zase (s. Ján) dal k odpočinku (MPS 1777); večerňejši techdi čas mezi osožním zas zmlúváním strávíc, dali sa do odpočinku (BR 1785); odpočinkový príd k 2: Angerona: božj pani odpočjnkowég mlcánliwosti (KS 1763)