Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp sssj sss ssj ma

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odpočinúť si ‑ie ‑ú ‑ul dok.

odpočinúť si -nie si -nú si odpočiň si! -nul si -núc si -nutý -nutie si dok. 1. (ø; od koho, od čoho) ▶ (o človeku, o zvierati) podporiť obnovu organizmu ako celku al. niektorých jeho častí po namáhavej (pracovnej) aktivite, nabrať opäť silu: syn. oddýchnuť si: chvíľu, trochu, poriadne si o.; kone by si mali po dlhej ceste o.; po náročnom dni si odpočinieme; chcem si o. od povinností, od stresu, od starostí; niekedy by si rada na nejaký čas od muža odpočinula; nechajte nás chvíľu si o.; myseľ si potrebuje o.; keď si nohy odpočinú, budeme pokračovať v túre; Zuzka, choď si pekne odpočinúť do izbietky. [R. Fabry]; Skús to dnes pustiť z hlavy, potrebuješ si psychicky odpočinúť. [Sme 1994]odpočinutie večné daj mu/jej/im, Pane súčasť modlitby za zosnulých, používaná i ako samostatná formula pri pohreboch a iných obradoch
2. obyč. v neurčitku v spojení dať, nechať odpočinúť ▶ (o niektorých potravinách) ostať istý čas v pokoji a tým nadobudnúť isté želateľné vlastnosti, odstáť, odležať: cesto dáme o. na dvadsať minút do chladničky; ryby nechal o. štyri hodiny; kým sa budú piecť frikadely, šalát si odpočinie; ugrilované mäso dajte bokom, aby si odpočinulo


odpočinutý -tá -té príd. 1. 2. st. -tejšíktorý je opäť v dobrej duševnej i telesnej kondícii; ktorý opäť nadobudol sviežosť, silu a pod., svieži; syn. oddýchnutý; op. unavený, vyčerpaný: po spánku sa cítim odpočinutá; dostatočne o. mohol nastúpiť na zápas; zobudila sa odpočinutejšia; vystriedať časť vojska odpočinutými jednotkami; pleťová maska dodá tvári o. vzhľad
2. 2. st. -tejšíktorý bol istý čas v pokoji, bez činnosti: v odpočinutej hlave sa rodia najlepšie nápady; vďaka odpočinutým nohám sa nám na túre išlo výborne; odpočinutejší sval vyvinie väčšiu silu; jarinám sa v odpočinutej pôde darí najlepšie v ktorej sa istý čas nič nepestovalo
3. hovor. ▶ (o niektorých potravinách) ktorý dlhším zotrvaním v pokoji nadobudol isté želateľné vlastnosti, odležaný: odpočinuté cesto vyvaľkáme a dáme na vymastený plech
▷ ↗ i odpočinúť si

oddýchnuť si 1. oddať sa oddychu po istej činnosti (obyč. na osvieženie, nabratie síl) • odpočinúť si: zastavil sa, aby si oddýchol, odpočinulzrekreovať sa (dlhší čas a obyč. mimo domova) • relaxovať sa (telesne al. duševne sa uvoľniť) • pohovieť si (s pôžitkom si oddýchnuť): pohovieť si v kresle pri kniheexpr.: povoliť sipovoľkať sipolebediť si (dopriať si pohodlia, oddať sa nečinnosti): času majú dosť, prečo by si nepovolili; poobede si trocha povoľkalivydýchnuť sihovor. expr. odfúknuť si: vydýchli sme si, odfúkli sme si, môžeme robiť ďalejpospať si (oddýchnuť si spánkom) • fraz. expr. zaviazať si sadlo (oddýchnuť si po jedle) • urobiť si pohodlie

2. pocítiť úľavu, zbaviť sa napätia • vydýchnuť si: oddýchol si, vydýchol si, až keď prácu odovzdaluvoľniť sa (zbaviť sa napätia)


odpočinúť si p. oddýchnuť si 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odpočinúť si, kniž. i zastar. odpočinúť, -nie, -nú dok. oddať sa pokoju, nečinnosti, odpočinku po práci a námahe (obyč. pre osvieženie, nabratie nových síl ap.), oddýchnuť si: Peter Marte radil, aby si odpočinula z cesty. (Vans.) Dôjdeme k cieľu, tam si odpočinieme. (Fr. Kráľ) V hrobe neodpočiniem, ak si tú vezmeš (Tim.) nebudem mať pokoj. Čo ti osoží, že sa môžeš najesť, a napiť, keď ti duch neodpočinie? (Kuk.); pren. Muž si ešte ani neodpočinul v zemi (Tim.) nie je ešte dlho pochovaný;

nedok. odpočívať

Morfologický analyzátor

odpočinúť dokonavé sloveso
(ja) odpočiniem VKdsa+; (ty) odpočinieš VKdsb+; (on, ona, ono) odpočinie VKdsc+; (my) odpočinieme VKdpa+; (vy) odpočiniete VKdpb+; (oni, ony) odpočinú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) odpočinul VLdsam+; (ona) odpočinula VLdsaf+; (ono) odpočinulo VLdsan+; (oni, ony) odpočinuli VLdpah+;
(ty) odpočiň! VMdsb+; (my) odpočiňme! VMdpa+; (vy) odpočiňte! VMdpb+;
(nejako) odpočinúc VHd+;
odpočinúť_1 odpočinúť odpočinúť_2 odpočinúť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor