odpočinúť si -nie si -nú si odpočiň si! -nul si -núc si -nutý -nutie si dok. 1. (ø; od koho, od čoho) ▶ (o človeku, o zvierati) podporiť obnovu organizmu ako celku al. niektorých jeho častí po namáhavej (pracovnej) aktivite, nabrať opäť silu: syn. oddýchnuť si: chvíľu, trochu, poriadne si o.; kone by si mali po dlhej ceste o.; po náročnom dni si odpočinieme; chcem si o. od povinností, od stresu, od starostí; niekedy by si rada na nejaký čas od muža odpočinula; nechajte nás chvíľu si o.; myseľ si potrebuje o.; keď si nohy odpočinú, budeme pokračovať v túre; Zuzka, choď si pekne odpočinúť do izbietky. [R. Fabry]; Skús to dnes pustiť z hlavy, potrebuješ si psychicky odpočinúť. [Sme 1994] □ odpočinutie večné daj mu/jej/im, Pane súčasť modlitby za zosnulých, používaná i ako samostatná formula pri pohreboch a iných obradoch 2. obyč. v neurčitku v spojení dať, nechať odpočinúť ▶ (o niektorých potravinách) ostať istý čas v pokoji a tým nadobudnúť isté želateľné vlastnosti, odstáť, odležať: cesto dáme o. na dvadsať minút do chladničky; ryby nechal o. štyri hodiny; kým sa budú piecť frikadely, šalát si odpočinie; ugrilované mäso dajte bokom, aby si odpočinulo
odpočinutý -tá -té príd. 1. 2. st. -tejší ▶ ktorý je opäť v dobrej duševnej i telesnej kondícii; ktorý opäť nadobudol sviežosť, silu a pod., svieži; syn. oddýchnutý; op. unavený, vyčerpaný: po spánku sa cítim odpočinutá; dostatočne o. mohol nastúpiť na zápas; zobudila sa odpočinutejšia; vystriedať časť vojska odpočinutými jednotkami; pleťová maska dodá tvári o. vzhľad 2. 2. st. -tejší ▶ ktorý bol istý čas v pokoji, bez činnosti: v odpočinutej hlave sa rodia najlepšie nápady; vďaka odpočinutým nohám sa nám na túre išlo výborne; odpočinutejší sval vyvinie väčšiu silu; jarinám sa v odpočinutej pôde darí najlepšie v ktorej sa istý čas nič nepestovalo 3. hovor. ▶ (o niektorých potravinách) ktorý dlhším zotrvaním v pokoji nadobudol isté želateľné vlastnosti, odležaný: odpočinuté cesto vyvaľkáme a dáme na vymastený plech ▷ ↗ i odpočinúť si
oddýchnuť si 1. oddať sa oddychu po istej činnosti (obyč. na osvieženie, nabratie síl) • odpočinúť si: zastavil sa, aby si oddýchol, odpočinul • zrekreovať sa (dlhší čas a obyč. mimo domova) • relaxovať sa (telesne al. duševne sa uvoľniť) • pohovieť si (s pôžitkom si oddýchnuť): pohovieť si v kresle pri knihe • expr.: povoliť si • povoľkať si • polebediť si (dopriať si pohodlia, oddať sa nečinnosti): času majú dosť, prečo by si nepovolili; poobede si trocha povoľkali • vydýchnuť si • hovor. expr. odfúknuť si: vydýchli sme si, odfúkli sme si, môžeme robiť ďalej • pospať si (oddýchnuť si spánkom) • fraz. expr. zaviazať si sadlo (oddýchnuť si po jedle) • urobiť si pohodlie
2. pocítiť úľavu, zbaviť sa napätia • vydýchnuť si: oddýchol si, vydýchol si, až keď prácu odovzdal • uvoľniť sa (zbaviť sa napätia)
odpočinúť si p. oddýchnuť si 1
odpočinúť si, kniž. i zastar. odpočinúť, -nie, -nú dok. oddať sa pokoju, nečinnosti, odpočinku po práci a námahe (obyč. pre osvieženie, nabratie nových síl ap.), oddýchnuť si: Peter Marte radil, aby si odpočinula z cesty. (Vans.) Dôjdeme k cieľu, tam si odpočinieme. (Fr. Kráľ) V hrobe neodpočiniem, ak si tú vezmeš (Tim.) nebudem mať pokoj. Čo ti osoží, že sa môžeš najesť, a napiť, keď ti duch neodpočinie? (Kuk.); pren. Muž si ešte ani neodpočinul v zemi (Tim.) nie je ešte dlho pochovaný;
nedok. odpočívať