odpočinúť si, kniž. i zastar. odpočinúť, -nie, -nú dok. oddať sa pokoju, nečinnosti, odpočinku po práci a námahe (obyč. pre osvieženie, nabratie nových síl ap.), oddýchnuť si: Peter Marte radil, aby si odpočinula z cesty. (Vans.) Dôjdeme k cieľu, tam si odpočinieme. (Fr. Kráľ) V hrobe neodpočiniem, ak si tú vezmeš (Tim.) nebudem mať pokoj. Čo ti osoží, že sa môžeš najesť, a napiť, keď ti duch neodpočinie? (Kuk.); pren. Muž si ešte ani neodpočinul v zemi (Tim.) nie je ešte dlho pochovaný;
nedok. odpočívať
odpočívať, -a, -ajú nedok.
1. (o ľuďoch al. ľudských orgánoch i o zvieratách) byť nečinný, oddychovať po práci, námahe: S nohami na kríž preloženými odpočívala. (Jégé); ruky, ktoré nikdy neodpočívali (Jégé); Ukonaní ľudia odpočívali. (Čaj.); pren. Rodičia odpočívajú pod zeleným rovom (Čaj.) zomreli
● o. na vavrínoch oddávať sa nečinnosti po dosiahnutí úspechov; odpočívaj v pokoji formula používaná pri pohrebných obradoch;
2. byť v pokoji, v nečinnosti (o prírode);
expr. (o strojoch a nástrojoch) nepožívať sa: rastliny, ovocné stromy v zime odpočívajú; sústruh odpočíva, motyka odpočíva