Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odpočívať -a nedok.

1. nevyvíjať činnosť, oddávať sa pokoju, oddychovať: po robote o-l; o. na pohovke ležať

2. byť v pokoji, mimo činnosti: príroda o-a; auto v zime o-a

● kniž. o. na → vavrínoch; náb. o-aj v pokoji lúčenie s mŕtvym

odpočívať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok.

odpočívať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. (ø; od čoho) ▶ (o človeku, o zvierati) nebyť v stave namáhavej (pracovnej) aktivity, činnosti a tak podporovať obnovu organizmu ako celku al. niektorej jeho časti, relaxovať; syn. oddychovať: pokojne, nerušene, často o.; o. v posteli, v kresle, na gauči; ležal, no nespal, iba odpočíval; mladá matka po pôrode odpočíva; je prísne predpísané, kedy profesionálni vodiči môžu riadiť vozidlo a kedy musia o.; svaly musia po cvičení o.; v ten deň odpočívali od práce; do oddychovej zóny ľudia chodia o. od mestského ruchu; iron. Na jar som si zlomila nohu, dva mesiace som nútene odpočívala. [VNK 2002]
2. (kde) ▶ (pokojne) zaujímať miesto, ležať niekde: okuliare odpočívali na poličke; zápisník, pero aj mobil už odpočívajú na dne tašky; jej hlava odpočívala na jeho ramene mala ju opretú; V utrápenej tvári mala pokoj svätice, prsia sa jej uvoľnili, ruky odpočívali v lone. [L. Ťažký]; [...] pridŕža sa stoličky s vysokým operadlom a pri nohách mu oddane odpočívajú dva obrovské chrty. [V. Švenková]
3. ▶ (o veciach, o prírodných objektoch) byť v pokoji, v nečinnosti: sopka v súčasnosti odpočíva; polia i lúky odpočívali pod snehom
4. (kde) ▶ posmrtne byť uložený na nejakom mieste, byť pochovaný: o. v hrobe, v zemi; otec odpočíva na miestnom cintoríne; jeho telesné pozostatky odpočívajú v rodinnej hrobke; V tomto kláštore odpočíva aj slávny moreplavec Vasco da Gama. [Sme 1994]; pren. loď odpočíva na dne oceánu leží ako stroskotaný vrak □ odpočívaj v pokoji al. nech (jeho duša) odpočíva v pokoji formula používaná pri pohrebných obradoch a na náhrobných kameňoch al. pri spomenutí nebohého
5. hovor. obyč. v neurčitku v spojení dať, nechať odpočívať ▶ (o niektorých potravinách) zotrvávať istý čas v pokoji a tým nadobúdať isté želateľné vlastnosti: cesto dáme o. prikryté mokrou utierkou; kuskus zalejte vriacou vodou a nechajte pod pokrievkou o.; kým cesto odpočíva, pripravíme si plnku
◘ fraz. kniž. odpočívať na vavrínoch byť málo aktívny al. prestať byť aktívny po dosiahnutí úspechov

odpočinúť si, kniž. i zastar. odpočinúť, -nie, -nú dok. oddať sa pokoju, nečinnosti, odpočinku po práci a námahe (obyč. pre osvieženie, nabratie nových síl ap.), oddýchnuť si: Peter Marte radil, aby si odpočinula z cesty. (Vans.) Dôjdeme k cieľu, tam si odpočinieme. (Fr. Kráľ) V hrobe neodpočiniem, ak si tú vezmeš (Tim.) nebudem mať pokoj. Čo ti osoží, že sa môžeš najesť, a napiť, keď ti duch neodpočinie? (Kuk.); pren. Muž si ešte ani neodpočinul v zemi (Tim.) nie je ešte dlho pochovaný;

nedok. odpočívať

odpočívať, -a, -ajú nedok.

1. (o ľuďoch al. ľudských orgánoch i o zvieratách) byť nečinný, oddychovať po práci, námahe: S nohami na kríž preloženými odpočívala. (Jégé); ruky, ktoré nikdy neodpočívali (Jégé); Ukonaní ľudia odpočívali. (Čaj.); pren. Rodičia odpočívajú pod zeleným rovom (Čaj.) zomreli

● o. na vavrínoch oddávať sa nečinnosti po dosiahnutí úspechov; odpočívaj v pokoji formula používaná pri pohrebných obradoch;

2. byť v pokoji, v nečinnosti (o prírode);

expr. (o strojoch a nástrojoch) nepožívať sa: rastliny, ovocné stromy v zime odpočívajú; sústruh odpočíva, motyka odpočíva

odpočívať nedok. csl oddávať sa pokoju, nečinnosti, oddychovať: To zme čes poluňia takto otpočívaľi, kím kráuke rumegalej za eno dve-tri hoďinke (V. Lom MK); Asi hoďinu odpočívajú ofce (Zázrivá DK); Na jednom mísce si otpočívali, on zaspau̯ (Jablonové MAL); Tan son si otpočívala (Dobrá Voda PIE); Ket sebe otpočiva, je mu dobre (Ovčie PRE)
F. tam mi otpočíva muoj brat (Bystrička MAR) - tam je pochovaný; nag otpočíva f pokoji (Lešť MK), už otpočíva f svätom pokoji (Ležiachov MAR), nech otpočívá f pokoji (Lukáčovce HLO) - o zomretom človeku

odpočinúť, odpočinúť si dk
1. urobiť si prestávku na osvieženie, oddych, zanechať nej. činnosť a zotrvať v pokoji: w sobotu rzecze Buoh, kdyz giz byl stworzyl nebe y zemi y wsseczky wieczy, czoz w niem gest, ze chcze odpoczynuti (ŽK 1473); hnedky v tú chvíli jistú hnati jest rozkázal opět tridceti tisíc, tak tuze dobýval, odpočinút nedal (ASL 1684/ 1705); ma se piti cely žaitlik za 3 dny, druhe 3 dny pol žaitlika a tam naplni se 18 dny, odpočin (RTA 17. st); (včela) zamrnčice, znameňy dawa, techdy wsseczky zamlknu a odpočynu (PP 1734); v sedzmi dzeny (Boh) odpotsinól (MCa 1750)
2. občerstviť sa, pookriať, oddýchnuť si: gestly chcess sednutj neb odpoczinutj, dwe stolyce nehledeg (BV 1652); ale sám nás ostrýheg, yakžto ochrance sylný, ať ťelo odpočine, sen zlý, hrozný pomiňe (CC 1655); nemagice zadneg tuoňe, pod kteru bi se mohel uchiliti, sobe oddechnuti a odpocinuti (MS 1758); zameškal sem (orať) pre nedostatek potravy, chtejice, žeby mi statek jeden den odpočinul (PODHORANY 1786 LP);
x. pren ale když odpočinula (pilnosť), aby k zahalce (:leniwosti:) nepriwykla, nawracuge se k prácem (OP 1685)
3. dosiahnuť úľavu, upokojiť sa: wšecke stworene wecy sobe oddechnu a odpočynu (CDu 18. st)
4. kde zaujať pohodlnú polohu, ľahnúť si, zostať ležať, spať: a když na hospodu pugdu, abych odpočinul (PoP 1723-24); se qvieti tradere: odpočinuti, lehnúti (KS 1763); kdj gis sen na nu (sv. Alžbetu) upadl, na holej zemj malo zdrimala, odpocinula (Káz 18. st) pospala si
5. u koho, v kom, v čom, na čom nájsť útočisko, spočinúť niekde: po meg smrty krestianskim a poriadnim spuosobom (mňa) k hrobu dal odprowadity a do pokogica meho položity, aby mohla (manželka) pokogne odpocžinutj a take žiwuot a kralowstwy dogity (KRUPINA 1647); tak žiwot nass časom mine, telo w zemi odpočine (KK 1709); deg nam (Pane) odpočinut w swatem pokogj (PoP 1723-24); gistegssi brech, na kteremžto bys bespečne odpočinul (DuH 1723); zato v zahibély śadnu nyeszpadnyé, u Nájwissoho lásztce odpotsinye (DŽ 1752);
x. pren ktera (holubica) kdiž nenassla (suché miesto), kde by odpočinula noha gey, nawrátila sa k ňemu do korába (KB 1757) spočinula, stúpila; odpočívať ndk k 1: slyssel gsem, zie by sste chtiely, tahnucze na swe neprzietele tudiez y na pana meho neprzietele, odpoczywati na pana meho zbozi (PLAVEČ 1453) prerušením pochodu zdržiavať sa s rozloženým vojenským táborom; w sobotu massa negesti, od prácy tež odpočyweg (CC 1655); co nessetrya, kterj gedine sitj se postya, a gedine pracowanjm pretrhnutj odpočjwagj (KoB 1666); neb slunce ustawične se pohibuge, sotwj odpocjwa (Káz 18. st); telo musi miti nepokog v svete, ač dusza prave odpočiva (SS 18. st); k 2: gesu-li poczestni thowarzissi a s swym hospodarzem kdez gest odpocziwal (ŽK 1473); kdj sem gia na swogiom pokogj odpocžywal, wizrel sem z oblokom wen (KRUPINA 1643): Pane, prosyme w pokogj spati, degž odopčiwaty, we zdrawi wstati (KK 1709); mezitímto jsme prijšli do sigoťe morem z všech strán obklíčenéj, kďe običag náš bíwal odpočíwati a po dobrém zisku veseliťi sa (BR 1785); k 4: Joannes Šulkousky že slyssel, w postelj giž odpocžiwagicze, že by na retu Molitoriska wolala (KRUPINA 1691); ponewadcž nyeras pri nyeg, kdy po mlieko na Kraviarky chodil, y odpočival (VELIČNÁ 1732); (Jakob) nazbieral sobe hromadu kameni, nan se položil a pres celu noc na nem sladce odpčiwal (MS 1758); k 5: w sobotu rzecze Buoh, kdyz giz byl stworzyl nebe y zemi y wsseczky wieczy, czoz w niem gest, ze chcze odpoczynuti, tedy ten den odpoczywal w swem hrobie po geho vmuczeni (ŽK 1473); (telo) niny do zeme pochowane do czasu vlozeny tweho odpocziwaty bude (s. l. 1582); pakly zly hrich twůg nad tebůw odpocziwaty bude (TC 1631); pany matka pry kostele uherskem odpocziwa (PREŠOV 1666); abychom w pokogj spali a w tobe odpočywali (PoP 1723-24); Pane, kdo odpočjwat bude na hori twég swateg? (BlR 18. st)
L. o. v (Pánu) Bohu, v Pánu, v Kristu Pánu (o mŕtvom) dosahovať, získavať spasenie: mrtwe pak telo, aby w Kristu Panu giž odpocžiwalo (RUŽOMBEROK 1610); bratancy, sjnowja Martina Mrwy, ktery giz w Panu Bohu odpocjwa (SLIAČE 1615); a mnohe, prawi tela s., ktery w Panu odpočiwalj, hore powstaly (SPr 1783); newesta Krystowá menowati sa hodná býwa ne w daroch, ale w Bohu odpočiwá (BlR 18. st)