odplatiť (komu čo), odplatiť sa (komu za čo i bezpredm.) dok. vrátiť ako protihodnotu al. náhradu, splatiť (v kladnom al. zápornom zmysle); odvďačiť sa, odmeniť sa: o. rodičom lásku (poslušnosťou), o. urážku; o. návštevu opätovať; o. sa za pomoc, za krivdu; ako sa vám o-m? odslúžim; o. sa za zlé dobrým;
nedok. odplácať, odplácať sa -a
odplácať -ca -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok. ((komu) čo (čím)) ▶ dávať niekomu niečo za niečo, vracať ako protihodnotu al. náhradu, oplácať (v kladnom al. zápornom zmysle): o. služby; o. nadávky; odplácajme rodičom ich lásku; cisárovi jeho náklonnosť odplácali priam zbožnou oddanosťou; Magda sa smiala a odplácala žarty žartmi. [Ľ. Zúbek]; V troch doterajších súbojoch nedokázali Trenčania streliť Dubnici ani gól, takže súperovi majú čo odplácať. [Šp 2007] ◘ fraz. odplácať rovnakou mincou/mierou a) zachovávať sa tak, ako sa zachoval druhý b) mstiť sa za krivdu ◘ parem. neodplácaj zlé zlým o potrebe odpúšťania ▷ dok. ↗ odplatiť
odplácať sa -ca sa -cajú sa -caj sa! -cal sa -cajúc sa -cajúci sa -canie sa nedok. (komu; za čo; čím) ▶ dávať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle), odvďačovať sa, odmeňovať sa niekomu: o. sa rodičom; nie každý sa odpláca za láskavosť vďačnosťou; za službu sa odplácala úsmevom; nevie zniesť kritiku a odpláca sa neférovým spôsobom; Koľko dobrodenia preukazujeme ľuďom, a odplácajú sa iba nevďakom. [A. Masár-Tatranský] ◘ fraz. odplácať sa rovnakou mincou/mierou a) zachovávať sa tak, ako sa zachoval druhý b) mstiť sa za krivdu ▷ dok. ↗ odplatiť sa
odplatiť sa -tí sa -tia sa odplať sa! -til sa -tiac sa -tenie sa dok. (komu; za čo; čím) ▶ dať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle), odvďačiť sa, odmeniť sa niekomu: o. sa za pomoc; bohato, štedro sa ti odplatím; matke sa odplatila nevďakom; Bude mi cťou, ak nám dovolíte aspoň takto sa odplatiť za kráľovskú pohostinnosť. [V. Krupa]; Bože, prosím ťa! Uzdrav ju, aby som sa jej mohla aspoň čiastočne odplatiť. [K. Lászlová] ▷ nedok. ↗ odplácať sa
odplatiť -tí -tia odplať! -til -tiac -tený -tenie dok. ((komu) čo (čím); ø) ▶ dať niekomu niečo za niečo, vrátiť ako protihodnotu al. náhradu, oplatiť (v kladnom al. zápornom zmysle): o. dobro, dôveru, láskavosť; o. urážku; o. návštevu opätovať; domáci hráči budú chcieť o. hosťom prehru; má moc súdiť a spravodlivo o.; Cítil sa zaviazaný jej to odplatiť, zaručiť sa za jej šťastie. [A. Hykisch]; On [Boh] každému odplatí podľa jeho skutkov. [KN 2003] □ nech vám to Pán Boh odplatí na deťoch (prejav vďačnosti) vďaka, ďakujem ▷ nedok. ↗ odplácať
odplatiť p. odplatiť sa, zopakovať 3
odplatiť sa dať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle): veľkoryso, zle sa mu odplatil za ochotu; Ako sa vám odplatím? • odplatiť • splatiť • vrátiť (niekomu niečo): odplatím, splatím, vrátim vám všetko dobré, čo ste mi urobili; odplatila, vrátila mu urážku • vynahradiť (za utrpenú ujmu): mnohonásobne vynahradiť škodu • odmeniť sa • dať odmenu (v kladnom zmysle): odmeniť sa za vernosť; dať niekomu odmenu za vrátenie stratenej veci • odvďačiť sa • zried. privďačiť sa (z vďačnosti za kladný čin): odvďačiť sa za pomoc niekomu • odslúžiť sa • hovor. revanšovať sa (službou al. iným spôsobom za vyhovenie): dobre sa vám odslúžim, ak mi pomôžete; nechcem to zadarmo, revanšujem sa vám • zavďačiť sa: Čím sa môžem zavďačiť svojim dobrodincom? • pomstiť sa (odplatiť sa pomstou za krivdu, zlo): pomstil sa jej za urážku rozchodom
oplatiť správ. odplatiť sa
zopakovať 1. znova, opätovne povedať (to isté) • kniž. zopätovať: príkaz museli deťom zopakovať, zopätovať • rekapitulovať • zrekapitulovať • zhrnúť (zopakovať hlavné myšlienky): v správach (z)rekapitulovali, zhrnuli udalosti týždňa • preopakovať (znova zopakovať): preopakovať si slovíčka • hovor.: zduplikovať • zdupľovať (dôrazne zopakovať): všetko mu treba zduplikovať, zdupľovať, aby na nič nezabudol • zdôrazniť • kniž. podčiarknuť (opakovaním dať dôraz na niečo): ešte raz zdôrazniť, podčiarknuť význam prevencie • reprodukovať • zreprodukovať (zopakovať niečo počuté): (z)reprodukovali celý náš rozhovor • zastaráv. zrepetovať: zrepetoval prípitok
2. znova, opätovne urobiť (to isté) • kniž. zopätovať: kúpeľnú liečbu treba viac ráz zopakovať, zopätovať • reprízovať • zreprízovať (uviesť ako reprízu): (z)reprízovanie filmu • hovor. zdupľovať: večeru musel zdupľovať
3. urobiť to isté ako iný • zopätovať: úsmev mu zopakovala, zopätovala • vrátiť • odplatiť: odpoveď pohotovo vrátiť; nadávky odplatil aj s úrokmi
odplácať, -a, -ajú nedok.
1. (čo čím, koho za čo, komu) dávať vracať niekomu niečo za niečo, oplácať: o. krivdy, údery; Chlapcovi odplácal lásku tým, že mu vždy urobil radosť. (Urbk.) Stávkujúci odplácali (teror) novým terorom. (Jil.) Podaním ruky odplácala šuhaja za dobrodušnosť. (Vans.)
2. zried. (čo) splácať: Ešte do sto zlatých máme odplácať. (Taj.);
dok. odplatiť
|| odplácať sa
1. (komu, čím, ako) odmeňovať sa, odvďačovať sa: Viedeň sa Slovanstvu odplácala nevďačnosťou. (Škult.) Za našu dobrotu sa nám takto odplácajú? (Stod.)
2. nár. vyplácať sa, oplácať sa: Keby čižmy šili, by sa im lepšie odplácalo. (Tim.) Mydliarne by sa odplácali dobre. (Kuk.);
dok. odplatiť sa
odplatiť sa, -í, -ia dok.
1. (komu, čomu za čo, čím) dať odplatu, odvďačiť sa, odmeniť sa; pomstiť sa: Mrzko sa nám odplatili za našu lásku. (Jégé) Nemôžu sa im rovným odplatiť. (Šolt.) Úradníci sa chceli odplatiť ľudu za svoje pokorenie. (Kal.)
2. nár. neos. (s neurč.) odplatiť sa, vyplatiť sa: Neodplatí sa hľadať priechod z tejto strany. (Kuk.);
nedok. odplácať sa
|| odplatiť (komu čo) dať niekomu odmenu za niečo, odmeniť sa, odvďačiť sa; pomstiť sa za niečo: Odplatím ti to dvojne! (Sládk.) Prečo mi neodplatí urážku? (Tim.);
nedok. odplácať