Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odplatiť (komu čo), odplatiť sa (komu za čo i bezpredm.) dok. vrátiť ako protihodnotu al. náhradu, splatiť (v kladnom al. zápornom zmysle); odvďačiť sa, odmeniť sa: o. rodičom lásku (poslušnosťou), o. urážku; o. návštevu opätovať; o. sa za pomoc, za krivdu; ako sa vám o-m? odslúžim; o. sa za zlé dobrým;

nedok. odplácať, odplácať sa -a

odplatiť sa -tí sa -tia sa odplať sa! -til sa -tiac sa -tenie sa dok.

odplatiť -tí -tia odplať! -til -tiac -tený -tenie dok.

odplácať -ca -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok. ((komu) čo (čím)) ▶ dávať niekomu niečo za niečo, vracať ako protihodnotu al. náhradu, oplácať (v kladnom al. zápornom zmysle): o. služby; o. nadávky; odplácajme rodičom ich lásku; cisárovi jeho náklonnosť odplácali priam zbožnou oddanosťou; Magda sa smiala a odplácala žarty žartmi. [Ľ. Zúbek]; V troch doterajších súbojoch nedokázali Trenčania streliť Dubnici ani gól, takže súperovi majú čo odplácať. [Šp 2007]
◘ fraz. odplácať rovnakou mincou/mierou a) zachovávať sa tak, ako sa zachoval druhý b) mstiť sa za krivdu
◘ parem. neodplácaj zlé zlým o potrebe odpúšťania ▷ dok. ↗ odplatiť

odplácať sa -ca sa -cajú sa -caj sa! -cal sa -cajúc sa -cajúci sa -canie sa nedok. (komu; za čo; čím) ▶ dávať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle), odvďačovať sa, odmeňovať sa niekomu: o. sa rodičom; nie každý sa odpláca za láskavosť vďačnosťou; za službu sa odplácala úsmevom; nevie zniesť kritiku a odpláca sa neférovým spôsobom; Koľko dobrodenia preukazujeme ľuďom, a odplácajú sa iba nevďakom. [A. Masár-Tatranský]
◘ fraz. odplácať sa rovnakou mincou/mierou a) zachovávať sa tak, ako sa zachoval druhý b) mstiť sa za krivdu ▷ dok. ↗ odplatiť sa

odplatiť sa -tí sa -tia sa odplať sa! -til sa -tiac sa -tenie sa dok. (komu; za čo; čím) ▶ dať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle), odvďačiť sa, odmeniť sa niekomu: o. sa za pomoc; bohato, štedro sa ti odplatím; matke sa odplatila nevďakom; Bude mi cťou, ak nám dovolíte aspoň takto sa odplatiť za kráľovskú pohostinnosť. [V. Krupa]; Bože, prosím ťa! Uzdrav ju, aby som sa jej mohla aspoň čiastočne odplatiť. [K. Lászlová] ▷ nedok. ↗ odplácať sa

odplatiť -tí -tia odplať! -til -tiac -tený -tenie dok. ((komu) čo (čím); ø) ▶ dať niekomu niečo za niečo, vrátiť ako protihodnotu al. náhradu, oplatiť (v kladnom al. zápornom zmysle): o. dobro, dôveru, láskavosť; o. urážku; o. návštevu opätovať; domáci hráči budú chcieť o. hosťom prehru; má moc súdiť a spravodlivo o.; Cítil sa zaviazaný jej to odplatiť, zaručiť sa za jej šťastie. [A. Hykisch]; On [Boh] každému odplatí podľa jeho skutkov. [KN 2003] □ nech vám to Pán Boh odplatí na deťoch (prejav vďačnosti) vďaka, ďakujem ▷ nedok. ↗ odplácať

odplácať, -a, -ajú nedok.

1. (čo čím, koho za čo, komu) dávať vracať niekomu niečo za niečo, oplácať: o. krivdy, údery; Chlapcovi odplácal lásku tým, že mu vždy urobil radosť. (Urbk.) Stávkujúci odplácali (teror) novým terorom. (Jil.) Podaním ruky odplácala šuhaja za dobrodušnosť. (Vans.)

2. zried. (čo) splácať: Ešte do sto zlatých máme odplácať. (Taj.);

dok. odplatiť

|| odplácať sa

1. (komu, čím, ako) odmeňovať sa, odvďačovať sa: Viedeň sa Slovanstvu odplácala nevďačnosťou. (Škult.) Za našu dobrotu sa nám takto odplácajú? (Stod.)

2. nár. vyplácať sa, oplácať sa: Keby čižmy šili, by sa im lepšie odplácalo. (Tim.) Mydliarne by sa odplácali dobre. (Kuk.);

dok. odplatiť sa

odplatiť sa, -í, -ia dok.

1. (komu, čomu za čo, čím) dať odplatu, odvďačiť sa, odmeniť sa; pomstiť sa: Mrzko sa nám odplatili za našu lásku. (Jégé) Nemôžu sa im rovným odplatiť. (Šolt.) Úradníci sa chceli odplatiť ľudu za svoje pokorenie. (Kal.)

2. nár. neos. (s neurč.) odplatiť sa, vyplatiť sa: Neodplatí sa hľadať priechod z tejto strany. (Kuk.);

nedok. odplácať sa

|| odplatiť (komu čo) dať niekomu odmenu za niečo, odmeniť sa, odvďačiť sa; pomstiť sa za niečo: Odplatím ti to dvojne! (Sládk.) Prečo mi neodplatí urážku? (Tim.);

nedok. odplácať

odplatiť dok.
1. (niekomu) vrátiť ako protihodnotu al. náhradu, splatiť (v kladnom i zápornom význame); odvďačiť sa, odmeniť sa: Zapoviedau̯ sa, že mu von to otplaťí (Lešť MK); Ve_či já to otplačím, len nech sa stretnemo! (Kameňany REV)
2. šar zried. vyplatiť niekoho pri delení majetku: Ocedz ju ľem otplaciľi a štvartu častku mame každi (Fintice PRE)

odplatiť sa dok. vrátiť ako protihodnotu al. náhradu, splatiť (v kladnom i zápornom význame); odvďačiť sa, odmeniť sa: Jako sa vám len otplatím? (Lukáčovce HLO); Za dobré zlín sa mi otplacil (Bošáca TRČ)
F. ale sa mu otplaciu̯! (Stráže n. Myj. SEN) - primerane sa neodvďačil; nech sa vám otplací sám Pán Boch (Cífer TRN) - pri poďakovaní

odplácať, odplácať sa, odplácavať p. odplatiť

odplacovať, odplacovať sa, odplacúvať sa p. odplatiť

odplatiť dk
1. čo (od čoho, za čo s čím) dať ako rovnocennú náhradu (za niečo), zaplatiť, vrátiť, (o dlhu) vyrovnať: ponewaz pak Vanek stranku nebo polowycz (gruntu) pustyl a prodal swemu bratru Urbanowy, za kteru polowycz gruntu Urban odplatil fl 9 (TRSTÍN 1594); takowa (reštancia) abi sa z restantiou pana Fabjaniho, nakolko obsahuge, odplatila (S. ĽUPČA 1733); abychom mohlj panu perceptorowj necžo wiž odplatitj (LISKOVÁ 1786)
2. adm čo čím namiesto naturálnej povinnosti odviesť poplatok, zaplatiť vrchnosti v hotovosti: od wčiel powinny med dawaty od 10 klatuw 1 aneb s každeho medu wziti, co nalezi do desity klatuw, gestliby nemel na tolko, každy klat powinen gest odplatity per d 12 ((VARÍN) 1677); ačkolwek konopnu a kapustnu dešmu penezmi chramu Pane odplatiti musime (BADÍN 1768 LP)
3. práv koho, komu od čoho, za čo vyplatiť niekoho z niečoho (obyč. z majetku): Mikulass Miazdra bratra sweho Cristofa Miazdru odplatil od wsseckeho yak pohnuteho, tak y nepohnuteho statku (MARTIN 1594); ya Marta Markussowich odprawila sem a odplatila nebohiho Karule diewku gmenem Annu od yreku; Ffylo Holko odplatil za selo nebosstika Rusnaka Petra Yankowi Lichimu do Ponik flo 15 (OČOVÁ 1596; 1609); wssakže Mikloss mat bude slobodu ostatnych bratow od radu odplatity podle ssaczunku (PRÍLES 1635) so všetkými sa vyrovnať
4. koho, komu čím za čo odmeniť sa, odvďačiť sa niečím niekomu, nahradiť niekomu niečo: tyess se osožime wam wssym dobrzym odplatyty (KOŠECA 1584); požehnal Hospodin Yobowy k posledku wice, nežly w počatku geho a že rozmnožil a odplatil gemu dwognasobne (ZA 1676); nagdem ga spuosob giny, kterim budem wediet W. M. odplatit a sweho dosiahnut (Z. DEDINA 1679/ 1755); niech mu Pan Boch odplati (KRUPINA 1729); když prinde tento swet suditi a gednemu kazdemu odplatiti, gakož gest činil (MS 1758)
L. ale gesly by smrt gey (ženy) prissla, odplati žiwot za žiwot (KB 1757) vykúpi; a tak (cisár) wdečnost z wdečnostu odplatyl (MC 18. st) rovnako; odplácať, odplacovať ndk
1. k 1: Mihal Klopan Czizmadya Matthege Klopankinho zette a swogho sswagra prawotil skrze swogho ereku anebo domu otnyho, kteryžto znowa po smrti Klopanoweg Matthey budowal, holdowal y odplaczel (JELŠAVA 1607 E); ten gmenowanj dlch gemu mam timto spusobem odplaczuwati (ZVOLEN 1617); za ktery wynohrad odplacal Martin Czech aneb geho manzelka sestram swym mladczym penez hotowych pul ssestnasta zlatteho (TRSTÍN 1703); w mestečku Trszteneg w Orawskeg stolicy sucem trhowe odplacat prinuceny sme (SIELNICA 1774)
F. o. hrdlo práv vyrovnávať, platiť niečo, za čo možno prísť o život: Adam Kubychowich pribehol do Yanoweho domu a tam gemu powedal, ze by on hrdlo swe odplaczal (TRSTÍN 1611); mluwil Joh. Cžernak na manželku Yana Kardossa, že keby on chczel, že bj ona musela hrdlo odplaczat (P. ĽUPČA 1688)
2. k 2: Paulus že mesky porubeny owos odplaczal (P. ĽUPČA 1692); dežmu pak hotowjmi pengazmi odplacagu (KRIVÁ 1770)
3. k 4: wy my die wssim zlym odplaczugete (PLAVEČ 1453); ya pro vaše dobre przatelstvy tez rad cziniti chczy a vam se tuz mieru odplaczeti (LIETAVA 1534 E); na potomne casy chcem Wassim Milostem wssim dobrim odsluhowac a odplacowac (B. BYSTRICA ( 1614)); takoweho (človeka) hryechy, wystupky, mordarstwy a zbogstwy zgewne smrtou magj se wynahrazowaty a odplacowaty (KRUPINA 1683-85); mne ode wssech opustelemu od slawneho panstwy udelenu lasku Boch odplacowat bude (L. JÁN 1767); zeme tato hognjm užitkem usilownost praci odplácj (PT 1796)
L. kdy tedy Bůh odplacuge nam rownu myncu a pripjga nam kalich trpky (SP 1696) tresce podľa previnenia; odplácavať frekv k 2: (poddaní) dežmu arendatorom panskym hotowimy penjazmy odplaczawaly (L. MARA 1778)
4. adm čo s čím odvádzať, platiť niečo povinné vrchnosti: powinny budeme každoročne gegich mitowe mlinske odplacat z padesatimy kilamy aneb presspurskima mericamy žita (D. STRHÁRE 1726); porciu vojaka trimame, jine dane odplacugeme (V. ŠARIŠ 1773 LP); odplatiť sa dk
1. komu (s) čím za čo odmeniť sa, odvďačiť sa niekomu za niečo, vynahradiť niečo niekomu niečím: na dalssy Vassym Milostem se toho vierne radj odsluhovati y odplatiti vssym dobrym przatelstvim chczeme (SKALICA 1534 SLL); chceme se k wám mylosrdne a laskave agy ščedre odmenyty anebo odplatyty všetkym dobrym (PRIEVALY 1631 E); sklonil se (Ježiš) k nassi chudobe, čjm se odplatime tobe (PoP 1723-24); statečna wec gest za krywdu z dobrym se odplatiť (GV 1755)
2. od čoho vyrovnať sa, vyplatiť, splatiť niečo: bez wsseho oddalowani a fortyluo wymysslenych takowe penize (bratia Mozolovci) wydadj a przatelsky se odplaty (ŽILINA 1583); se wssecky tegto Anny Magky sestry od tohoto užitku odplatily (TURANY 1719)
3. byť na prospech, vyplatiť sa: prawda gest, že by sa to vnowany sotwa odplatilo (WL 1789); odplácať sa, odplacovať sa ndk k 1: abichom y na dalssy v dobrom pritelstvy a susecztvy se geden druhemu zachovaly a odplaczowaly (ŽABOKREKY 1565 E); málo gých gest, kteri by se dobrjm za zle odplacowalý (SK 1697); pan rychtar muže doswečyty, že naklady mnohe daremne w hledany ban mame, ktere se zlatem neodplacagu (BOCA 1705) nie sú výnosné; gesly sem se odplacowal zlym, ktery my zle činili (KB 1757); kdiss gsy mal upadnut do nesstestj, ga gsem teba warowal a ty gak se odplacass? (SQ 1781)