odplácať, -a, -ajú nedok.
1. (čo čím, koho za čo, komu) dávať vracať niekomu niečo za niečo, oplácať: o. krivdy, údery; Chlapcovi odplácal lásku tým, že mu vždy urobil radosť. (Urbk.) Stávkujúci odplácali (teror) novým terorom. (Jil.) Podaním ruky odplácala šuhaja za dobrodušnosť. (Vans.)
2. zried. (čo) splácať: Ešte do sto zlatých máme odplácať. (Taj.);
dok. odplatiť
|| odplácať sa
1. (komu, čím, ako) odmeňovať sa, odvďačovať sa: Viedeň sa Slovanstvu odplácala nevďačnosťou. (Škult.) Za našu dobrotu sa nám takto odplácajú? (Stod.)
2. nár. vyplácať sa, oplácať sa: Keby čižmy šili, by sa im lepšie odplácalo. (Tim.) Mydliarne by sa odplácali dobre. (Kuk.);
dok. odplatiť sa
odplatiť sa, -í, -ia dok.
1. (komu, čomu za čo, čím) dať odplatu, odvďačiť sa, odmeniť sa; pomstiť sa: Mrzko sa nám odplatili za našu lásku. (Jégé) Nemôžu sa im rovným odplatiť. (Šolt.) Úradníci sa chceli odplatiť ľudu za svoje pokorenie. (Kal.)
2. nár. neos. (s neurč.) odplatiť sa, vyplatiť sa: Neodplatí sa hľadať priechod z tejto strany. (Kuk.);
nedok. odplácať sa
|| odplatiť (komu čo) dať niekomu odmenu za niečo, odmeniť sa, odvďačiť sa; pomstiť sa za niečo: Odplatím ti to dvojne! (Sládk.) Prečo mi neodplatí urážku? (Tim.);
nedok. odplácať