odplatiť (komu čo), odplatiť sa (komu za čo i bezpredm.) dok. vrátiť ako protihodnotu al. náhradu, splatiť (v kladnom al. zápornom zmysle); odvďačiť sa, odmeniť sa: o. rodičom lásku (poslušnosťou), o. urážku; o. návštevu opätovať; o. sa za pomoc, za krivdu; ako sa vám o-m? odslúžim; o. sa za zlé dobrým;
nedok. odplácať, odplácať sa -a
odplácať -ca -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok. ((komu) čo (čím)) ▶ dávať niekomu niečo za niečo, vracať ako protihodnotu al. náhradu, oplácať (v kladnom al. zápornom zmysle): o. služby; o. nadávky; odplácajme rodičom ich lásku; cisárovi jeho náklonnosť odplácali priam zbožnou oddanosťou; Magda sa smiala a odplácala žarty žartmi. [Ľ. Zúbek]; V troch doterajších súbojoch nedokázali Trenčania streliť Dubnici ani gól, takže súperovi majú čo odplácať. [Šp 2007] ◘ fraz. odplácať rovnakou mincou/mierou a) zachovávať sa tak, ako sa zachoval druhý b) mstiť sa za krivdu ◘ parem. neodplácaj zlé zlým o potrebe odpúšťania ▷ dok. ↗ odplatiť
odplácať sa -ca sa -cajú sa -caj sa! -cal sa -cajúc sa -cajúci sa -canie sa nedok. (komu; za čo; čím) ▶ dávať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle), odvďačovať sa, odmeňovať sa niekomu: o. sa rodičom; nie každý sa odpláca za láskavosť vďačnosťou; za službu sa odplácala úsmevom; nevie zniesť kritiku a odpláca sa neférovým spôsobom; Koľko dobrodenia preukazujeme ľuďom, a odplácajú sa iba nevďakom. [A. Masár-Tatranský] ◘ fraz. odplácať sa rovnakou mincou/mierou a) zachovávať sa tak, ako sa zachoval druhý b) mstiť sa za krivdu ▷ dok. ↗ odplatiť sa
odplatiť sa -tí sa -tia sa odplať sa! -til sa -tiac sa -tenie sa dok. (komu; za čo; čím) ▶ dať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle), odvďačiť sa, odmeniť sa niekomu: o. sa za pomoc; bohato, štedro sa ti odplatím; matke sa odplatila nevďakom; Bude mi cťou, ak nám dovolíte aspoň takto sa odplatiť za kráľovskú pohostinnosť. [V. Krupa]; Bože, prosím ťa! Uzdrav ju, aby som sa jej mohla aspoň čiastočne odplatiť. [K. Lászlová] ▷ nedok. ↗ odplácať sa
odplatiť -tí -tia odplať! -til -tiac -tený -tenie dok. ((komu) čo (čím); ø) ▶ dať niekomu niečo za niečo, vrátiť ako protihodnotu al. náhradu, oplatiť (v kladnom al. zápornom zmysle): o. dobro, dôveru, láskavosť; o. urážku; o. návštevu opätovať; domáci hráči budú chcieť o. hosťom prehru; má moc súdiť a spravodlivo o.; Cítil sa zaviazaný jej to odplatiť, zaručiť sa za jej šťastie. [A. Hykisch]; On [Boh] každému odplatí podľa jeho skutkov. [KN 2003] □ nech vám to Pán Boh odplatí na deťoch (prejav vďačnosti) vďaka, ďakujem ▷ nedok. ↗ odplácať
opakovať 1. hovoriť ešte raz al. viac ráz to isté • kniž. opätovať: opakovať, opätovať otázku • expr.: omieľať • omáľať • otrepávať (viac ráz): do omrzenia omieľa, omáľa to isté; otrepáva ošúchané frázy • pejor.: papagájovať • verklíkovať (netvorivo opakovať) • reprodukovať (slovne vyjadrovať niečo po inom al. niečo počuté, prežité): reprodukovať námietky vedenia • hovor. duplikovať (dôrazne opakovať) • zastar. repetovať (opakovať si učivo) • fraz. zodierať v reči
2. robiť ešte raz to isté • zdvojovať • dublovať • hovor. dupľovať: opakovať, dupľovať obed • reprízovať (uvádzať ako reprízu): operu reprízujú už po päťdesiaty raz
3. robiť to isté ako iný • opätovať • vracať • odplácať: úsmev mu opakoval, opätoval; vyhrážky mu vracal, odplácal
vracať1 1. dávať pôvodnému majiteľovi • navracať • prinavracať: vracal mu požičané peniaze • remitovať: remitovali knihy do vydavateľstva
2. dávať niekomu niečo za niečo • opätovať • odplácať: vracal, opätoval mu návštevy • vynahrádzať • nahrádzať • splácať: bohato mu vynahrádzal starostlivosť; splácala mu urážky klebetami
3. uvádzať do pôvodného stavu • navracať • prinavracať • obnovovať: lekár vracia chorému zdravie; prinavracal jej stratené šťastie
odplácať, -a, -ajú nedok.
1. (čo čím, koho za čo, komu) dávať vracať niekomu niečo za niečo, oplácať: o. krivdy, údery; Chlapcovi odplácal lásku tým, že mu vždy urobil radosť. (Urbk.) Stávkujúci odplácali (teror) novým terorom. (Jil.) Podaním ruky odplácala šuhaja za dobrodušnosť. (Vans.)
2. zried. (čo) splácať: Ešte do sto zlatých máme odplácať. (Taj.);
dok. odplatiť
|| odplácať sa
1. (komu, čím, ako) odmeňovať sa, odvďačovať sa: Viedeň sa Slovanstvu odplácala nevďačnosťou. (Škult.) Za našu dobrotu sa nám takto odplácajú? (Stod.)
2. nár. vyplácať sa, oplácať sa: Keby čižmy šili, by sa im lepšie odplácalo. (Tim.) Mydliarne by sa odplácali dobre. (Kuk.);
dok. odplatiť sa
odplatiť sa, -í, -ia dok.
1. (komu, čomu za čo, čím) dať odplatu, odvďačiť sa, odmeniť sa; pomstiť sa: Mrzko sa nám odplatili za našu lásku. (Jégé) Nemôžu sa im rovným odplatiť. (Šolt.) Úradníci sa chceli odplatiť ľudu za svoje pokorenie. (Kal.)
2. nár. neos. (s neurč.) odplatiť sa, vyplatiť sa: Neodplatí sa hľadať priechod z tejto strany. (Kuk.);
nedok. odplácať sa
|| odplatiť (komu čo) dať niekomu odmenu za niečo, odmeniť sa, odvďačiť sa; pomstiť sa za niečo: Odplatím ti to dvojne! (Sládk.) Prečo mi neodplatí urážku? (Tim.);
nedok. odplácať