odpadok -dku obyč. pl. odpadky m. 1. ▶ nepotrebné, odhodené zvyšky, predmety z domácností, záhrad, inštitúcií a pod., smeti, odpad: kuchynské odpadky; nádoba, kôš, vrece na odpadky; hromada, skládka odpadkov; kontajner preplnený páchnucimi odpadkami; zdvihnúť o.; vynášať odpadky; krájačom bez zbytočného odpadku nakrájate zeleninu a ovocie; neodhadzujte odpadky na zem!; poplatky za odvoz odpadkov sa zvýšia; Guľôčku zabalila ešte do kusa novín a až potom odhodila do odpadkov. [V. Klimáček]; Aj keď jej plavba trvala šesťdesiat dní, do mora neodhodila ani jediný odpadok. [P7 2006]
2. ▶ využiteľné zvyšky vznikajúce obyč. pri (priemyselnej) výrobe, odpad: odpadky a zlomky z drahých kovov; zbierať huby, lesné plody a odpadky dreva; vyrábať palivá z odpadkov potravinárskeho priemyslu a iného rozložiteľného bioodpadu; dokážeme niečo vyrobiť bez odpadku?; Obvinili ho [sochára] zo svätokrádeže, lebo vraj nevyúčtoval odpadky zo slonoviny a spreneveril zlato určené na Aténinu sochu v Parthenóne. [V. Zamarovský]