odpadlík, -a, mn. č. -ci m.
1. kto sa zriekol nejakej viery, náboženstva, apostata: Bol zástancom svojej viery a hrešil odpadlíkov. (Jégé)
2. kto sa odrodil svojmu národu, vlastizradca, renegát: Si nehodná dcéra národa, keď si odpadlík. (Tim.)
3. kto zradil, opustil isté zásady al. prostredie: On, odpadlík, zaprel mať, zradil brata. (Vans.);
odpadlíčka, -y, -čok ž.;
odpadlíctvo, -a str. vlastnosti, stav al. konanie odpadlíka