odpadky -ov mn. m. odhodené, neupotrebiteľné zvyšky (obyč. v kúskoch): o-y z mäsa, z obeda; kôš s o-mi;
odpadkový príd.: o. kôš
odpadkový -vá -vé príd.
odpadkový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na odpadky, nepotrebné, odhodené zvyšky, predmety z domácností, záhrad, inštitúcií a pod.; určený do odpadkov: o. papier, textil; odpadkové ovocie, pečivo; Po návrate z mesta, medzi poludním a treťou hodinou, triedia [bedári] zapáchajúci odpadkový materiál. [A. Pauliny] ▷ environ. odpadkový vír, pás al. odpadková škvrna miesto so zvýšenou koncentráciou morského odpadu, ktorý sa skladá najmä z úlomkov plastu a chemických kalov; odpadková kríza akútny stav v mestách pri problémoch s vyvážaním komunálneho mestského odpadu 2. ▶ určený, slúžiaci na zber, uloženie, odvoz odpadkov, odpadu; súvisiaci s odpadkami, odpadkový: o. kontajner; odpadkové vedro; plastové odpadkové vrecia; bočný o. priestor v aute; zriadiť odpadkové jamy na táboriskách národného parku; všetky odpadky hoďte do odpadkového koša; smetiari pravidelne každý štvrtok vyprázdňovali odpadkové nádoby 3. i odb. ▶ vzťahujúci sa na odpadky, využiteľné zvyšky vznikajúce obyč. pri (priemyselnej) výrobe: odpadkové kuracie mäso cenovo výhodné (napr. trupy, hlavy, beháky); ekologické palivo sa vyrába z odpadkových surovín pri drevovýrobe; zlúčenina bizmutu je o. produkt pri výrobe olova a medi 4. pejor. ▶ vnímaný ako podpriemerný, vyznačujúci sa nízkou úrovňou, hodnotou, kvalitou: nezdravá odpadková strava; denník označili za odpadkovú tlačovinu; menšie televízne stanice sa stávajú často odpadkovými kanálmi s archívnou ponukou programov
odpadkový p. odpadok
odpadok, -dku m. (obyč. v mn. č.) nepotrebné, odhodené, odložené zvyšky niečoho, odpad: zber o-ov, zbierať o-y, zužitkovanie o-ov; Vtáctvo sa chová odpadkami mäsa. (Kuk.) Výpary ľudských tiel pripomínali hnijúce odpadky. (Urb.);
odpadkový príd.
1. určený pre odpad, menej cenný, bezcenný, odpadový: o-é ovocie, o. materiál, o-é palivové drevo;
2. slúžiaci na zber odpadkov: o-é koše