odpľuť, odpľuť si -je -jú dok. vypustiť slinu z úst: o. horkú slinu; od jedu si (cez zuby) o-l;
nedok. odpľúvať -a
odpľúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, odpľúvať si -va si -vajú si -vaj si! -val si -vajúc si -vajúci si -vaný -vanie si nedok.
odpľuť -ľuje -ľujú -ľuj! -ľul -ľujúc -ľutý -ľutie, zried. odpľuvnúť -vne -vnú -vni! -vol -vla -vnúc -vnutý -vnutie dok. 1. (čo (kam)) ▶ (prudko) vypustiť, vystreknúť niečo z úst spolu so slinami, vypľuť: chorý občas odpľuvne krv do vreckovky; chlap zlostne odpľul požuvaný tabak; za odhodenie papiera alebo odpľuvnutie žuvačky vám hrozí pokuta; Chcel odpľuť to steblo, lenže steblo nechcelo, a tak musel fúkať a utrieť si ústa o plece. [P. Hrúz] 2. i odpľuť si, zried. odpľuvnúť si (ø; kam) ▶ (prudko) vypustiť z úst slinu: o. pomedzi zuby; o. si na dlážku; oblúkom si odpľul do trávy; Trikrát som ho prežehnala... trikrát po vetre odpľuvla, trikrát spakruky kameň odhodila [...]. [L. Ťažký] vykonala rituál čarovania; Starší pán si odpľul a ďalej chrlil lávu páliacich slov. [Sme 1997] ◘ fraz. odpľuť si pred niekým vypustiť z úst slinu na znak pohŕdania ▷ nedok. ↗ odpľúvať, k 2 i odpľúvať si
odpľúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo (kam)) ▶ (prudko) vypúšťať, vystrekovať niečo z úst spolu so slinami, vypľúvať: o. tabak; o. hlieny na chodník; po operácii mandlí často odpľúva krv 2. i odpľúvať si (ø; kam) ▶ (prudko) vypúšťať z úst slinu (zo zvyku, z roztržitosti, v rozrušení, v snahe poburovať a pod.): neprestajne, nevychovane o.; chlapci si podchvíľou odpľúvali; keď vidí čiernu mačku, odpľúva si cez ľavé plece vykonáva rituál podľa nejakej povery; Bodnár sa pobral k nemu, zlostne odpľúval a pretieral si ruku. [L. Ballek]; Iba Miro sa odvracal, nafukoval a bokom odpľúval do snehu pomedzi zuby. [E. Čepčeková] ▷ dok. ↗ odpľuť, odpľuvnúť, k 2 i odpľuť si, odpľuvnúť si
pľuť, pľuvať 1. prudko vystrekovať z úst (obyč. sliny, hlien) • odpľúvať: zákaz pľuť, pľuvať, odpľúvať na zem • vypľúvať: s odporom vypľúva krv z vybitého zuba • expr.: chriakať • chriachať (hlasno odkašlať a pľuť): chriakať do vreckovky
2. p. opovrhovať
odpľuť (si), -uje, -ujú, kniž. zried. i odpľuvnúť (si), -ne, -nú, -vol dok. vypľuť, vyhodiť slinu z úst: Vyberajúc fajku z úst, zlostne odpľul. (Urb.) Opľuvne, ako vídal otca. (Ráz.) Opovržlivo si odpľul. (Laz.) Pichol prstom do vzduchu a odpľuvol si. (Jil.);
nedok. odpľúvať, -a, -ajú
odpľúvať (si) nedok. strsl, zsl občas, chvíľami vypúšťať sliny z úst, pľuť: A na druhí večer sa nám vismievalej, že ako zme kíchalej, otpľúvalej (Lešť MK); Čo ci je, čo si furd otpľúvaš? (Rajec ŽIL); Doleceu̯ drak a otplúvau̯ si (Jablonové MAL) F. otplúva ako starí močkoš (Bobrovec LM) - často a veľa pľuje
odplivovať p. odpľúvať
odpľúvať, čes odplivovať ndk vyhadzovať sliny z úst: respuo: odwrhugem, odpluwam (VT 1648); o lidech wodnatych; jsau zahalčjwj, ospalj, hnilj, často odplywugj (MBF 1721); despuo: wyplúwam, odplúwám, odchrakugem; respuo: odplúwám, wyplúwám (KS 1763)