odpútaný -ná -né príd. ▶ ktorý ničomu nepodlieha, nie je závislý od niečoho, nie je ničím obmedzený, voľný, uvoľnený: odpútaná myseľ; vrátiť divadlu o. herecký prejav; film sa nezvyklo odpútanou formou zaoberá osudom človeka ▷ ↗ i odpútať, odpútať sa
odpútať sa -ta sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -taný -tanie sa dok. 1. (ø; z čoho) ▶ uvoľniť sa z pripútania (povrazom, pásom, mechanizmom a pod.); op. pripútať sa: chlapček sa sám odpútal z autosedačky; odpútajte sa, lietadlo pristálo!
2. (od čoho; z čoho) ▶ prerušiť spojenie s niečím, oddeliť sa, vzdialiť sa: od brehu sa odpútal čln; raketa sa odpútala od Zeme; o. sa z obežnej dráhy Mesiaca; v meste sa aspoň raz odpútajte od klasických turistických trás
3. (od koho, od čoho; z čoho) ▶ oddeliť sa, odísť od kolektívu a pokračovať samostatne; syn. odlúčiť sa: o. sa z, od pelotónu; Po úvodných 5 – 6 kilometroch som cítila, že mám dostatok síl, a tak som sa odpútala od súperiek a bežala sama. [Šp 2009]
4. (od čoho, od koho) ▶ odvrátiť svoje zmysly, city, konanie a pod. od niečoho, od niekoho iným smerom: o. sa od spomienok, od starostí, od tradície; človek sa len ťažko odpúta od myšlienok na prácu; nevie sa o. od počítača; mrzelo ju, že sa nedokáže o. od tyrana; dieťa ešte nie je zrelé na to, aby sa odpútalo od matky osamostatnilo sa
◘ fraz. publ. odpútať sa zo dna tabuľky (obyč. v športe) dosiahnuť zlepšenie, postúpiť z niektorého z posledných miest v lige, v súťaži a pod.
▷ nedok. ↗ odpútavať sa
odpútať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok. 1. (čo, koho (odkiaľ)) ▶ rozpojiť, odpojiť prostriedok (povraz, pás, mechanizmus a pod.), ktorým je niečo pripútané al. niekto pripútaný a tak uvoľniť, umožniť pohyb; op. pripútať, spútať: psovod na povel odpúta psa od vodidla; o. dieťa zo sedačky v aute; Medzitým ju [ženu] strážcovia odpútali z reťaze. [J. Pronská]
2. (čo (od čoho)) ▶ prerušiť spojenie s niečím, oddeliť; op. pripútať: potopenú loď pomocou oceľových lán odpútali odo dna
3. (koho, čo (od koho, od čoho)) ▶ odvrátiť zmysly, city, konanie a pod. od niečoho, od niekoho iným smerom, odviesť: odpútal zrak od vozovky; výstrelom chcel o. pozornosť medvedice; muža nevedela citovo o. od vlastnej matky; robte niečo, čo odpúta vaše myšlienky od starostí; fyzická práca vás odpúta od rozličných problémov; Na chvíľu všetkých odpútal hrmot dreva a kostí. [L. Hagara]; V novom týždenníku by som rád mal niečo, čo by ma odpútalo od ubíjajúcej každodennosti. [Sme 1997]
▷ nedok. ↗ odpútavať
odpútavať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vaný -vanie sa nedok. 1. (ø; z čoho) ▶ uvoľňovať sa z pripútania (povrazom, pásom, mechanizmom a pod.); op. pripútavať sa: o. sa z okov
2. (od čoho; z čoho) ▶ prerušovať spojenie s niečím, oddeľovať sa, vzďaľovať sa: elektróny sa odpútavajú od jadra atómu; lietadlo sa odpútava od pevniny; potok sa odpútava od cesty a polkruhom obkolesuje vrch; Čosi ako neviditeľný, nehmotný vták sa mäkko odpútava z hustej koruny stromu [...]. [I. Štrpka]
3. (od koho, od čoho; z čoho) ▶ oddeľovať sa, odchádzať od kolektívu a pokračovať samostatne; syn. odlučovať sa: o. sa od zvyšku pelotónu; pretekár na čele sa odpútava od ostatných a získava malý náskok
4. (od čoho, od koho) ▶ odvracať svoje zmysly, city, konanie a pod. od niečoho, od niekoho iným smerom: o. sa od problémov, od reality; ľudia sa ťažko odpútavajú od starých zvykov; trojročné dieťa sa postupne odpútava od matky osamostatňuje sa; Vzdal sa toho sveta tak náhle, že sa od neho citovo len veľmi ťažko odpútaval. [A. Baláž]
◘ fraz. duša sa odpútava od tela človek zomiera
▷ dok. ↗ odpútať sa
odpútavať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo, koho (odkiaľ)) ▶ rozpájať, odpájať prostriedok (povraz, pás, mechanizmus a pod.), ktorým je niečo pripútané al. niekto pripútaný, a tak uvoľňovať, umožňovať pohyb; op. pripútavať, spútavať: o. bezpečnostné pásy; keď muža odpútaval, vypadol mu z vrecka nôž
2. (čo (od čoho)) ▶ prerušovať spojenie s niečím, oddeľovať; op. pripútavať: loď odpútavajú od móla
3. (koho, čo (od koho, od čoho)) ▶ odvracať zmysly, city, konanie a pod. od niečoho, od niekoho iným smerom: o. pozornosť od práce, od učenia; bilbordy odpútavajú zrak vodiča od vozovky; [...] poznávala, že Marek sa jej akosi odcudzuje, [...] svoje myšlienky odpútava od nej, a tým sa jej neustále vzďaľuje. [P. Jaroš]; Akákoľvek myšlienka, i tak zbytočná, ho totiž odpútavala od chladu a únavy. [J. Hargaš]
▷ dok. ↗ odpútať