Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odpustiť -sť/-i! dok.

1. upustiť od práva na potrestanie, od nároku na zaplatenie ap.: o-li mu rok väzenia, o. pokutu; o-li mu skúšku

2. nemať za zlé, nehnevať sa, prepáčiť: nemôcť o. urážku; s o-ením; o-te prosím zdvorilostné formuly; všetko si o-li;

nedok. odpúšťať -a

// odpustiť si (obyč. v zápore) zriecť sa, upustiť od niečoho, vzdať sa: neo-l si komentár; to si mohol o.

odpustiť si -tí si -tia si odpusti si/odpusť si! -til si -tiac si -tenie si dok. často v zápore al. v spojení s výrazom v zápore (čo/s neurčitkom) ▶ vzdať sa obyč. nevhodného, kritického slovného prejavu al. zámeru na nejaký skutok: to si si mohol o.; ten tón si si mal o.; nemohol si si o. uštipačnú narážku, poznámku?; tréner si neodpustil kritiku na adresu hráčov; neodpustí si dodať nejaké ponaučenie na záver; tento rok nikam necestovali, odpustili si dovolenku pri mori; Ale tá spomienka je mu taká milá, že si neodpustí ju neoživiť. [J. Lenčo]; Zo zvedavosti sme si neodpustili prechádzku vlakom. [Sme 1995] ▷ nedok. ↗ odpúšťať si

odpustiť¹ -tí -tia odpusti/odpusť! -til -tiac -tený -tenie dok. ((komu, čomu) čo/s vedľajšou vetou) 1. ▶ administratívne, úradne, právne a pod. sa zrieknuť uplatnenia práva na potrestanie, nároku na odškodnenie: o. dlh, daňové sankcie, penále, pokutu; neodpustiť dopravný priestupok; Už sa vrátil z väznice, lebo polovicu trestu mu odpustili. [L. Ťažký]
2. ▶ prepáčiť niekomu previnenie, nevhodné, ubližujúce, zraňujúce konanie, správanie; nezotrvať v pocite krivdy, ublíženia: o. urážku; nevedel jej o. poníženie; prosiť o odpustenie; o. si viny, omyly; odpustite mládeži ostrú výrečnosť; Vianoce sú príležitosťou, aby sme si vzájomne odpustili; odpustite mi, že som vám nepovedal celú pravdu; Cudzí s cudzím sa málokedy dohodnú, pre hocijakú maličkosť vojdú jeden druhému do vlasov a potom si nevedia odpustiť... [V. Šikula]; Len či mi Pán Boh odpustí moje hriechy a či mi bude milostivý vo večnosti? [A. Habovštiak]; Dávno som Gabe odpustila, že sa kedysi pokúšala prebrať mi Paľa. [J. Šimulčíková] □ odpusť(te)! prepáč, prepáčte mi, ospravedlňujem sa; s odpustením zdvorilostná formula používaná v reči na naznačenie chúlostivosti, nevhodnosti nasledujúceho slova al. obsahu výpovede, ktorou hovoriaci vyjadruje svoj odstup od vypovedaného al. ohľaduplnosť voči adresátovi
▷ nedok. ↗ odpúšťať¹

odpustiť² -tí -tia odpusti/odpusť! -til -tiac -tený -tenie dok. (čo (z čoho); z čoho) ▶ púšťaním uvoľniť časť z niečoho zadržiavaného: o. trochu vody z bazéna, z bojlera; o. vzduch z pneumatík; bezpečnostný ventil odpustí prebytočnú paru z tlakového hrnca ▷ nedok. ↗ odpúšťať²

odpúšťať si -ťa si -ťajú si -ťaj si! -ťal si -ťajúc si -ťajúci si -ťanie si nedok. často v zápore al. v spojení s výrazom v zápore (čo/s neurčitkom) ▶ vzdávať sa obyč. nevhodného, kritického slovného prejavu al. zámeru na nejaký skutok: neodpúšťa si kritické poznámky na adresu iných; o. si radovánky; sladké jedlá si radšej odpúšťam; No dnešná výchova si neodpúšťa nás jednostranne vystríhať, že sa odvažujeme mladého človeka konfrontovať s požiadavkami, a niečo od neho vyžadujeme [...]. [LT 1998]; Neodpúšťam si drobnú politickú invektívu. [Týž 2009] ▷ dok. ↗ odpustiť si

odpúšťať¹ -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok. ((komu, čomu) čo/s vedľajšou vetou) 1. ▶ administratívne, úradne, právne a pod. sa zriekať uplatňovania práva na potrestanie, nároku na odškodnenie: o. penále, pokuty; štát neodpúšťa neplatičom dlhy; niektoré banky do určitého dátumu odpúšťajú poplatok za poskytnutie hypotéky; magistrát odpúšťa niektorým firmám penále z oneskorených dodávok; Prezident sa rozhodol udeliť amnestiu, ktorou okrem určitých obmedzení odpúšťa nepodmienečné tresty odňatia slobody. [VNK 2000]
2. ▶ prepačovať niekomu previnenie, nevhodné, ubližujúce, zraňujúce konanie, správanie; nezotrvávať v pocite krivdy, ublíženia: o. krivdu, neprávosť; klamstvo len ťažko odpúšťam; všetko mu, deťom veľkodušne odpúšťa; sme ľudia a treba si aj o.; znášajte sa a odpúšťajte si; keď niekomu ublížiš, neodpúšťaj si príliš ľahko; odpúšťam ti, že si zabudol na moje narodeniny; Kristus však udelil svojim apoštolom aj svoju božskú moc odpúšťať hriechy. [KN 2003] zbavovať ľudí viny
◘ fraz. úspech sa neodpúšťa niečí úspech vyvoláva často závisť iných
▷ dok. ↗ odpustiť¹

odpúšťať² -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok. (čo (z čoho); z čoho) ▶ uvoľňovať časť z niečoho zadržiavaného: o. vodu z kohútika; o. vzduch z kolies bicykla; z nádrže motorky odpúšťa pár litrov benzínu ▷ dok. ↗ odpustiť²

odpustiť, -í, -ia, rozk. -pusť/-pusti dok.

1. (komu čo) nenástojiť na potrestaní (obyč. za spáchaný zlý, nesprávny skutok) al. zaplatení nejakého poplatku: o. niekomu trest, dlžobu, pokutu; o. niekomu hriechy, vinu; Nič z daní nám neodpustia. (Jil.)

2. (komu čo i so spoj. že) nenahnevať sa, neuraziť sa pre nevhodné konanie, správanie, prepáčiť: nemôžem ti to o.; ja vám to nikdy (do smrti) neodpustím; dlho mu (jej, im) nevedel o.; Ráčte odpustiť, že vás vyrušujem. (Jégé) Odpusťte, že si vás nevšímam. (Krno); odpusťte mi moju smelosť zdvorilostná formula vyslovovaná obyč. pred prednesením nejakej žiadosti;

nedok. odpúšťať, -a, -ajú

|| odpustiť si (obyč. v zápore; čo) zriecť sa niečoho, odriecť sa: Neodpustil si poznámku. (Jil.) Ľudo si nemohol odpustiť niekoľko zlomyseľných myšlienok. (Gráf)