Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

odpísať -še -šu dok.

1. písomne odpovedať: o-l (im), že príde

2. napísať podľa predlohy: o. článok na stroji, o. rozvrh hodín; o. si úlohu od kamaráta

3. zapísať ako stratu, vylúčiť z evidencie: o. preležaný tovar, o. z inventára časť knižnice;

pren. expr. už je o-ný nerátajú s ním

4. odpočítať, odrátať: to vám o-m z útraty;

nedok. odpisovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odpísať ‑še ‑šu ‑sal dok.

odpísaný -ná -né príd. 1. ekon., fin. ▶ na ktorom bol uskutočnený odpis, peňažné vyjadrenie postupného zníženia fixného kapitálu; účtovne zapísaný ako strata; vylúčený z evidencie: o. záväzok; odpísaná suma; odpísaná pohľadávka; odpísané auto, zariadenie; o. hmotný investičný majetok má nulovú hodnotu
2. expr. ▶ (o človeku) ktorý v dôsledku vlastných nesprávnych krokov al. nepriaznivých okolností nevyhovuje, nespĺňa požiadavky, potreby; neschopný činu, vyčerpaný; syn. stroskotaný: je to o. chlap; doslova o. som sa po polnoci zvalil do postele; Nik sa jej neopováži povedať, že je pre život odpísaná, pretože nádor je nevyliečiteľný. [A. Pauliny]; Zrazu pocítil silnú potrebu niečo dokázať. Ukázať svetu, nevidiacim ľuďom a predovšetkým sebe, že aj keď nevidí, nie je odpísaný človek [...]. [Sme 1997]
▷ ↗ i odpísať


odpísať -píše -píšu odpíš! -písal -píšuc -písaný -písanie dok. 1. ((komu) na čo; komu (čo/s vedľajšou vetou); čo) ▶ reagovať na písomný podnet, napísať odpoveď: o. na list, na esemesku, na mail; odpísala mu hneď, ako dostala list; odpísal im, aby prišli; Nuž nevedel som, čo mu na to mám odpísať, tak som mu poslal len pozdrav [...]. [L. Ťažký]
2. (čo (z čoho)) ▶ napísať podľa predlohy: bezchybne o. text; o. adresu, telefónne číslo; z tabule si každý odpíše do zošita názov písomnej práce; údaje sú presne odpísané z miestnej kroniky
3. (čo (od koho; z koho, z čoho)) ▶ neoprávnene, podvodne prebrať cudzí text; (obyč. v škole) nesamostatne vypracovať úlohu: o. diktát; referát odpísal z internetu, z kníh; odpísaná dizertačná práca; celý príspevok je plagiát, je doslova odpísaný; Stále sa prehŕňajú v knihách, časopisoch, voľačo odpíšu a hneď je z toho článok. [I. Kšiňan]; Nevedel som si nič vymyslieť, tak som všetko odpísal od Deža Vrbíka. [K. Jarunková]; [...] príbeh inscenácie prebiehal presne podľa mojich slov. Začiatok zápletky bol totiž odpísaný zo Cervantesa. [R. Sloboda]
4. hovor. (čo) ▶ zaznamenať stav meračov energií (elektromera, plynomera a pod.) obyč. v domácnostiach: o. elektrinu, plyn; dobre je aspoň jedenkrát mesačne si o. spotrebu vody
5. fin., ekon. (čo (z čoho; do čoho)) ▶ uskutočniť (daňový) odpis, peňažné vyjadrenie zníženia fixného kapitálu, základných prostriedkov; účtovne zapísať ako stratu; vylúčiť z evidencie: občan si môže o. z daňového základu sumu, ktorú investuje do dobrovoľného dôchodkového sporenia; spoločnosť daňovo účinne odpísala drobné pohľadávky; banka v súvislosti s hypotekárnou krízou odpíše straty; časť obstarávacej ceny sa odpíše do nákladov; hmot­ný majetok firmy je plne odpísaný
6. expr. (koho, čo) ▶ označiť niekoho ako spoločensky, profesionálne a pod. nevyhovujúceho, s ktorým sa neráta; odmietnuť niečo ako zastarané, prežité, zatratiť: ľudia ho akosi odpísali; vzducholoď ako dopravný pro­striedok po veľkých katastrofách mnohí odpísali; Odpísať človeka len na základe indícií by bolo nefér. [Pt 1999]; Všetci ma odpísali, rok som nemohol hrať, vykašľali sa na mňa a nedostal som ani korunu. [Sme 2009]
nedok.odpisovať


odpísať sa -píše sa -píšu sa odpíš sa! -písal sa -píšuc sa -písaný -písanie sa dok. 1. hovor. ▶ podpisom sa pri odchode niekde zaevidovať: o. sa v knihe návštev; pri odchode z budovy sa treba o.
2. expr. (čím; ø) ▶ chybným krokom, nevhodným správaním si ubrať na dôležitosti, spoločenskej, profesionálnej a pod. dôveryhodnosti, autorite, znemožniť sa; vlastným pričinením stratiť šancu pokračovať v niečom: ak advokát podľahne alkoholu, tak sa odpíše; inzultáciou spoluhráča sa úplne odpísal; klamstvom si sa definitívne odpísal; niektorí kandidáti na starostu sa tu sami odpíšu svojimi komentármi a príspevkami; Odpísalo sa už dosť ľudí, ktorí sľubovali nemožné, a tak sa odpíše aj táto garnitúra. [Týž 2010]
nedok.odpisovať sa


odpisovať sa -suje -sujú -suj sa! -soval sa -sujúc sa -sujúci sa -sovanie sa nedok. 1. hovor. ▶ podpisom sa pri odchode niekde evidovať: o. sa z knihy návštev; zapisovať sa a o. sa patrí medzi povinnosti pracovníkov
2. expr. (čím; ø) ▶ chybným krokom, nevhodným správaním si uberať na dôležitosti, spoločenskej, profesionálnej a pod. dôveryhodnosti, autorite, znemožňovať sa; vlastným pričinením strácať šancu pokračovať v niečom: ak sa prieči podmienkam a je nenapraviteľný, sám sa odpisuje; sám sa odpisoval ironickými poznámkami na sociálnej sieti; Pán inšpektor, vy sa chcete kdesi dobre zapísať, ale pamätajte si, že sa odpisujete. [L. Ťažký]
dok.odpísať sa


odpisovať -suje -sujú -suj! -soval -sujúc -sujúci -sovaný -sovanie nedok. 1. ((komu) na čo; komu (čo/s vedľajšou vetou); čo) ▶ odpovedať2, reagovať na písomný podnet, písať odpoveď: o. na list, na inzerát; dokáže rýchlo o. na textové správy; na otázky mi odpisuje samé hlúposti; odpisujem mu, že neprídem; usporiadatelia pretekárom odpisujú, aby počkali
2. (čo (z čoho)) ▶ písať podľa predlohy: o. recept; o. noty piesne; z kníh si odpisuje citáty; Reč, ktorú mal [Štúr] na začiatku školského roku k študentom, si chlapci jeden od druhého odpisujú [...]. [V. Šikula]
3. (čo (od koho; z koho, z čoho); ø) ▶ neoprávnene, podvodne preberať cudzí text; (obyč. v škole) nesamostatne vypracúvať úlohu: o. od suseda; o. z učebnice, z ťaháka; referáty zvyčajne odpisuje; neodpisujte od svojich spolusediacich!; Všetci žiaci majú pod lavicou nenápadne povytiahnuté knihy, všetci odpisujú. [Ľ. Feldek]; Pre našu cestu majú z nich [zo zachovaných kníh] najväčší význam kapitoly o Grécku, Egypte a Babylone, a to najmä v tých častiach, kde [historik Diodóros Sicílsky] neodpisuje z Herodota [...]. [V. Zamarovský]; V čase prípravy dizertácie odpisoval z práce amerických vedcov spred dvadsiatich rokov. [P7 2006]
4. hovor. (čo) ▶ zaznamenávať stav meračov energií (elektromera, plynomera a pod.) obyč. v domácnostiach: koncom týždňa budú pracovníci firmy o. vodomery; Pracovníci z obecného úradu chodia nájomníkom každý druhý týždeň odpisovať vodu a elektrinu. [Sme 2009]
5. fin., ekon. (čo (z čoho; do čoho)) ▶ uskutočňovať (daňový) odpis, peňažné vyjadrenie zníženia fixného kapitálu, základných prostriedkov; účtovne zapisovať ako stratu; vylučovať z evidencie: o. hmotný majetok; banka odpísala nedobytné pohľadávky; cestovné budú môcť zamestnávatelia o. zo základu dane; táto strata sa bude odpisovať do nákladov; Ak máte auto na lízing, odpisujete ho rovnomerne počas trvania finančného prenájmu. [HN 2007]
6. hovor. (koho, čo) ▶ označovať niekoho ako spoločensky, profesionálne a pod. nevyhovujúceho, s ktorým sa neráta; odmietať niečo ako zastarané, prežité, zatracovať: nemá vo zvyku ľudí o.; mnohí nás vopred odpisovali; odpisoval každého, kto nespĺňal jeho požiadavky; ešte pred rokom boli odpisovaný tím; ani v čase nadprodukcie nemožno ropu o.; Keby som ťa odpisovala, Ondrej, tak tu teraz s tebou nesedím, nemyslíš? [I. Izakovič]
dok.odpísať


opísať opíše opíšu opíš! opísal opíšuc opísaný opísanie dok. 1. (čo, koho) ▶ slovne zachytiť, podať hlavné črty, znaky osôb, predmetov al. javov: podrobne, stručne, verne, zaujímavo o. udalosť, situáciu; o. príznaky choroby; v skratke opíš, čo sa stalo; muža opísal ako stredne vysokého, plavovlasého tridsiatnika; Cestu jej nebolo treba ukazovať, trpaslíci dopodrobna opísali miesto, kde ju budú čakať. [A. Habovštiak]
2. odb. (čo) ▶ vysvetliť pomocou číselných údajov, značiek: o. štruktúru polymérových zmesí; fyzikálne o. nestabilitu klimatického systému Zeme; dvojrozmerné systémy sa dajú jednoduchšie matematicky o.
3. lit. (čo, koho) ▶ (slovne) zachytiť skutočnosť prostredníctvom opisu, subjektívne podmieneného kompozičného postupu v autorskej reči: o. vojnové zážitky v knihe noviel; nie každý autor vie postavu o. živo a reálne; zlatú horúčku na Aljaške majstrovsky opísal spisovateľ Jack London
4. (čo (čím)) ▶ pohybom naznačiť krivku al. oblúk: rukou opíše okolo seba polkruh; čln opísal na vode oblúk; Roztiahol ruky a opísal kruh: – Všimnite si, aké je všetko okolo pekné, hora, lúka, voda. [A. Masár-Tatranský]mat. opísať kružnicu trojuholníku zostrojiť kružnicu prechádzajúcu všetkými vrcholmi trojuholníka
5. správ.odpísať: o. text z knižky správ. odpísať text z knižky; celý časopis si ručne opísala správ. celý časopis si ručne odpísala
6. škol. slang. (čo (od koho, z čoho)) ▶ nesamostatne vypracovať úlohu: o. domácu úlohu od spolužiaka; na písomke sme všetko opísali zo zošita
7. slang. (čo (od koho; odkiaľ)) ▶ neoprávnene prebrať cudzí text, zhotoviť kópiu, prisvojiť si: autorka celý článok len odniekiaľ opísala; tréningový plán opísal od skúseného profesionála
fraz. to sa nedá [slovami] opísať je to mimoriadne pôsobivé
nedok.opisovať

odpísať 1. napísať podľa predlohy; urobiť druhopis: odpísať článok rukouvypísať (odpísať z niečoho napísaného): vypísať citátprepísať (napísať znova): úlohu musel prepísať tri razyodklepať (odpísať na stroji)

2. p. odpočítať 1


odpočítať 1. matematickým úkonom odobrať z istého množstva nejakú časť • odrátať: zo sumy treba odpočítať, odrátať sto korúnmat. odčítaťzastar. odtiahnuť: sčítanie a odčítanieodpísať (zapísať na písomných dokumentoch ako mínus): to vám z ceny odpíšemkniž. substrahovať

2. p. spočítať 3. p. odhliadnuť


prepísať 1. znova napísať: žiak krasopisne prepísal úlohuodpísať (napísať podľa predlohy): návod na použitie si odpíšempreklepať (prepísať na stroji): preklepať článok trojmoexpr.: preklepkaťpreťukať (na stroji): pomaly si príspevok preklepkám, preťukám sámpoprepisovať (viac vecí)

2. napísať v inej sústave; pren. vyjadriť ináč • odb. transkribovať: dobre prepisuje, transkribuje stenografický záznam; fonetické prepisovanie, transkribovanie ľudovej piesneodb. transliterovať (prepísať z jednej abecednej sústavy do druhej každé písmeno osobitne): zápis v azbuke transliterovať do latinky; pren. poviedku prepísať, transkribovať do filmovej podoby

3. znova, inak spracovať (obyč. písaný text) • prepracovaťprerobiť: poviedku autor niekoľko ráz prepísal, prepracoval, prerobilopraviťzmeniť: niektoré časti článku treba ešte opraviť, zmeniť

4. urobiť prevod majetku • previesť: prepísať, previesť dom na detipoprepisovať (postupne, na viaceré osoby)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odpísať, -še, -šu dok.

1. (komu čo i bezpredm., zastar. i na koho) písomne oznámiť, obyč. odpovedať, napísať (odpoveď): Odpíšem Mikšovi, nech nám hľadá nejaké miesto. (Tim.) Pavovi odpísali, aby si prišiel po vyliečenú ženu. (Jégé) Sľubuje, že mu odpíše za horúcu každú novinu. (Kuk.) Odpísal na starostu, že Ondreja splnomocňuje domovníctvom. (Vaj.)

2. (čo) urobiť druhopis, kópiu, prepísať: Čo neodpísali priatelia, nevidelo tlače. (Vlč.) Odpíše ho (veršík) desať ráz. (Ráz.)

3. účt. (čo, čo z čoho) zapísať do účtovných kníh, do protokolu ako stratu, ako mínus, ako úbytok hodnoty: o. nedobytné pohľadávky; protokolárne o. znehodnotený tovar; o. časť hodnoty auta, domu, kancelárskeho zariadenia;

nedok. odpisovať, -uje, -ujú

Morfologický analyzátor

odpísať dokonavé sloveso
(ja) odpíšem VKdsa+; (ty) odpíšeš VKdsb+; (on, ona, ono) odpíše VKdsc+; (my) odpíšeme VKdpa+; (vy) odpíšete VKdpb+; (oni, ony) odpíšu VKdpc+;

(ja som, ty si, on) odpísal VLdsam+; (ona) odpísala VLdsaf+; (ono) odpísalo VLdsan+; (oni, ony) odpísali VLdpah+;
(ty) odpíš! VMdsb+; (my) odpíšme! VMdpa+; (vy) odpíšte! VMdpb+;
(nejako) odpíšuc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

odpísať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor