Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

odpáliť -i -ľ! dok.

1. vystreliť: o. raketu; o. nálož priviesť k výbuchu

2. expr. odraziť (úderom): o. loptu

3. hovor. expr. odísť, zmiznúť, stratiť sa: chlapci o-li za roh

4. expr. zastreliť: dali ho o.

5. pripáliť (cigaretu) od iného horiaceho zdroja: o. (si) od cigarety; daj mi o.!

nedok. odpaľovať: o-né cesto pripravené zavarením múky do vriacej tekutiny

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odpáliť ‑i ‑ia ‑ľ! dok.

odpáliť -li -lia odpáľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (čo) ▶ uviesť do činnosti výbušnú látku, zariadenie, zbraň a pod.: o. granát, mínu, rozbušku; o. výbušninu z diaľky, na diaľku; o. petardu; vojaci sa chystajú o. rakety proti teroristickým základniam; samovražední útočníci odpálili bomby v nákupnom centre; Po záverečných tónoch skladby odpálili pestrofarebný ohňostroj. [Sme 2003]
2. (čo) ▶ rozrušiť kompaktnú hmotu al. objekt odpálením, aktiváciou trhavých látok (výbušnín, náloží, výbušných zariadení a pod.), odstreliť: o. lavínu; demolačná čata umiestni nálože a odpáli budovu; pyrotechnici odpálili komín v priemyselnej zóne mesta; vojaci pri ústupe odpálili zamínovaný most; zneškodnený muž chcel o. lietadlo; v noci mu niekto odpálil auto; hodením plynového granátu odpálili dvere
3. expr. zried. (koho, zried. čo) ▶ strelou usmrtiť, odstreliť, zastreliť; syn. odbachnúť: [...] môžem ísť do hája, rovno k Rusom, a tam ma pred hájom odpália Nemci. [L. Ťažký]
4. i odpáliť si (čo (od čoho, od koho; z čoho); od koho, od čoho; ø) ▶ preniesť plameň z horiaceho zdroja na iný predmet (obyč. na cigaretu): daj mi o.; o. si od okoloidúceho; o. si kahanec od sviečky; dieťa odpálilo plamienok od večného ohňa [KN 2001]
5. i šport. (čo (kam; odkiaľ)) ▶ silným, prudkým úderom, kopnutím a pod. uviesť niečo do pohybu, odraziť: o. loptičku; útočník odpálil puk do stredného pásma, z bránkovej čiary; Magda vyhodí do povetria loptu, dievčatá ju s prirodzeným hravým inštinktom odpália do výšky [...]. [V. Švenková]
6. hovor. expr. (ø; kam; odkiaľ) ▶ rýchlo sa vzdialiť, odísť; syn. odtrieliť: odpáľte odtiaľ!; chcela, aby čím skôr odpálil preč; Pavol odpálil hneď, ale menší ostal stáť za dverami [...]. [L. Ballek]; Zmizni, pes, z našej deky! Odpáľ, nerozumieš po slovensky?! [V. Šikulová]
7. hovor. expr. (čo (čím)) ▶ začať nejakú činnosť al. akciu; syn. odštartovať: kapela odpáli koncert piesňou z nového albumu; v prípade úspechu sa mužstvo chystá o. na štadióne veľkolepé oslavy
8. hovor. expr. (koho, čo (čím)) ▶ rýchlo a rázne slovne, správaním niekoho umlčať, zastaviť, odmietnuť, odbiť: odpálil ho jednou vetou; v ďalšom diele už herečka neúčinkovala, scenáristi ju odpálili; lekárka ma odpálila s tým, že sa ulievam; jeho výhovorky rýchlo odpálila sarkazmom
nedok. k 1 5, 7, 8odpaľovať, k 4 i odpaľovať si


odpáliť sa -li sa -lia sa odpáľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok. ▶ (obyč. pri teroristickom čine) priviesť k výbuchu nálož na vlastnom tele a spôsobiť si tým smrť: mladý atentátnik sa chcel o. vo vlaku; samovražedný útočník sa odpálil v centre mesta; Žena opásaná výbušninami sa odpálila pri jednom z vchodov do mešity. [Sme 2009]nedok.odpaľovať sa


odpaľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. 1. (čo) ▶ uvádzať do činnosti výbušnú látku, zariadenie, zbraň a pod.: o. granát, nálož, výbušninu; o. ohňostroj, svetlicu, petardy; o. strely z ponorky, z vrtuľníka, zo strechy; polícia sa snažila presvedčiť teroristu, aby bombu neodpaľoval; Tri z vojnových lodí sú schopné odpaľovať rakety. [Sme 1997]
2. (čo) ▶ rozrušovať kompaktnú hmotu al. objekt odpálením, aktiváciou trhavých látok (výbušnín, náloží, výbušných zariadení a pod.), odstreľovať: o. skaly; vojaci na diaľku odpaľujú opustený dom; militanti odpaľovali kryty
3. expr. (koho, zried. čo) ▶ strelou usmrcovať, strieľať: teroristi najčastejšie odpaľujú nevinných civilistov
4. i odpaľovať si (čo (od čoho, od koho; z čoho); od koho, od čoho; ø) ▶ prenášať plameň z horiaceho zdroja na iný predmet (obyč. na cigaretu): odpálil si od suseda; o. triesky z ohniska; od veľkonočnej sviece, paškálu, odpaľujú sviečky všetci v kostole; Mama si odpaľuje od ohorku jednej cigarety druhú [...]. [S. Háber]i fraz.; Oproti nemu býval kováč Šimon. Pukanec si odpaľoval z jeho pahreby. [D. Dušek]cukrár. odpaľované cesto cesto na zákusky pripravené zavarením múky do vriacej tekutiny s pridaným maslom
5. i šport. (čo (kam; odkiaľ)) ▶ silným, prudkým úderom, kopnutím a pod. uvádzať niečo do pohybu, odrážať: o. golfovú loptičku; o. puk od brány; namiesto prihrávky odpaľujú loptu kade-tade; Súperka znervóznela, odpaľovala loptičky do plota. [Sme 2004]
6. hovor. expr. (čo (čím)) ▶ začínať nejakú činnosť al. akciu; syn. štartovať: hviezdy večera koncert odpaľujú prvou skladbou; folková skupina odpaľovala svoju kariéru v krčmách
7. hovor. expr. (koho, čo (čím)) ▶ rýchlo a rázne slovne, správaním niekoho umlčiavať, zastavovať, odmietať: jeho argumenty odpaľuje slovami, že je to alibizmus; Pokiaľ nebude mať také výsledky ako doteraz [...], tak ho pokojne odpálim z funkcie a nebudem nad tým rozmýšľať ani minútu. [HN 2007]
fraz. odpaľovať si jednu [cigaretu] od druhej priveľa fajčiť
dok.odpáliť, k 4 i odpáliť si


odpaľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovaný -ľovanie sa nedok. ▶ (obyč. pri teroristickom čine) privádzať k výbuchu nálož na vlastnom tele a spôsobovať si tým smrť: atentátnikov učia unášať, zabíjať, o. sa v dave ľudí; samovrahovia sa odpaľujú s výbušninami okolo pásadok.odpáliť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1


odpáliť 1. p. vystreliť 1 2. p. odraziť 1 3. p. odísť 1 4. p. odstreliť


odraziť 1. nárazom dať niečomu iný (obyč. opačný) smer • odbiťexpr. odpáliť: odraziť čln; odbiť, odpáliť loptuodviesťzviesť (dať niečomu iný smer postavením prekážky): odviesť, zviesť vodu, potok; odviesť, odraziť ovcu od stádapoodrážaťpoodvádzať (postupne, viac vecí)

2. nárazom, úderom oddeliť časť od celku • odbiťodlomiť: odraziť, odbiť roh domu; odraziť, odlomiť ucho na šálkeodroniť (úderom zraziť ovocie zo stromu) • odštiepiť (nárazom oddeliť vrstvu al. menšiu časť z niečoho): odštiepiť z misy

3. v boji zmariť útok protivníka • potlačiť: odraziť, potlačiť kontrarevolúciuodvrátiť: odvrátiť útok partizánovexpr. rozprášiť: rozprášiť útočiace bandyodohnaťzahnaťzapudiť (odraziť hnaním): odohnať, zahnať nepriateľa


odstreliť streľbou usmrtiť al. strelou odstrániť: odstreliť zajaca; odstrelili mu prstexpr.: odpáliťodbachnúťodbafnúťexpr. zried. odbakať: odpáliť, odbachnúť roh domuzastreliťhovor. expr.: spafnúťrafnúťpoľov. streliť (strelou usmrtiť): (za)strelil statného srncafraz. postaviť k stene/k múru: zajatcov postavili k stene, k múru


ujsť 1. behom sa vzdialiť al. sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta • utiecťzutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdiaexpr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdilexpr.: ufrngnúťufrnknúťufrndžaťubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžalexpr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal?hovor. expr.: zvrznúťuvrznúťuvrzgnúťubziknúťbziknúťušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školyumknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť políciizried. ubehnúťhovor. expr.: upláchnuťufrknúťzdúchnuťzdrhnúťzried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhlizbehnúťdezertovaťzdezertovať (od vojska) • zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkaťexpr. zmiznúťhovor. stratiť sahovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili saexpr.: brnknúťfrngnúťfuknúťfrknúťmyknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmyhovor. expr.: odtrieliťodpáliťodprášiťodfrčaťodfičaťodfujazdiťodkapaťodjachaťodcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na konifraz. vziať nohy na pleciadať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útekexpr. zried. znohovať (Ballek, Karvaš)

2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod. • utiecťzutekať (pred kým) • uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekaťvyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechupoutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali

3. ostať nepovšimnutý • uniknúťutiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli

4. (o čase) plynutím prejsť • ubehnúťutiecťuplynúťminúť (sa)prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie

5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru • utiecťuniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovoukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie

p. aj vykypieť

6. p. zbaviť2


vystreliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane al. umiestniť strelu do cieľa (v športových hrách) • streliťvypáliť: (vy)streliť, vypáliť z revolvera; dvakrát (vy)strelil, vypálil na bránku, ale netrafilexpr.: rachnúťbuchnúťbachnúť: rachnúť, bachnúť z kanónaodpáliť (streľbou dať do pohybu): odpáliť raketu, nálož

2. p. skončiť sa 2


zastreliť streľbou zabiť, usmrtiť • odstreliť: zastreliť, odstreliť diviakapoľov. slang. streliť: strelil tri zajacezasiahnuť: dobre mieril, lebo obeť zasiaholexpr. zložiť: zložiť jeleňaexpr.: skoliťskosiť: skoliť, skosiť obeťhovor. expr.: spafnúťspuknúťrafnúťodbachnúťodbafnúťodpáliťzried. odbakať: odbachol zajacapostrieľaťvystrieľať (postupne, viacerých al. všetkých)


zmiznúť 1. stať sa, urobiť sa neviditeľným, ocitnúť sa mimo dohľadu • stratiť sa: postava zmizla, stratila sa za dverami; stratiť sa v tme, bez stopyschovať saskryť saukryť sa: mesiac sa schoval, skryl za oblak; pred prenasledovateľmi sa ukryl v davestratiť sa z obzoru: pašeráci sa akosi stratili z obzoruexpr. prepadnúť sa: zlodej sa mi pred očami prepadol

2. expr. opustiť rýchlo nejaké miesto; rýchlo, nebadane odísť • odpadnúť: prekážky, zábrany odpadlivytratiť sastratiť sa: zmiznúť, vytratiť sa z domu, zo zasadnutiapadnúť (prestať pôsobiť, platiť): bariéry padlihovor. expr.: vypariť saodpratať saodpáliť: z oslavy sa vyparili, odpratali veľmi zavčasu; odpálil za roh, aby ho nedobehlihovor. expr.: zdúchaťzdúchnuť: zdúchnuť z domuzutekaťujsť: zutekať, ujsť spred komisieexpr.: ufujazdiťufrknúťufrngnúťubrnknúť (rýchlo odísť) • hovor. expr. vypadnúťfraz. expr. vziať nohy na plecia

3. prestať jestvovať • stratiť savymiznúťzaniknúť: staré zvyky sa časom stratili, zmizli, vymizlivytratiť sapominúť saprejsť (o stavoch, citoch a pod.): bolesť sa pomaly vytratila, pominula, prešlahovor. expr. vypariť sa: strach sa zrazu vyparilkniž.: vyprchaťvypŕchnuť: odvaha rýchlo vyprchala; zlosť z neho pomaly vypŕchnepohasnúť: smiech pohasol, túžba pohaslaexpr. zakapať: voľakedajšie remeslá nenávratne zakapali; kiež hnevy medzi nami zakapúhovor. vykapať: tolerancia ešte nevykapalazapadnúť: pieseň zapadla do zabudnutiazísťzliezťskapať: sneh z vŕškov zišiel, zliezol, skapalrozplynúť sarozptýliť sa (pomaly zmiznúť): hmla sa doobeda rozplynula; starosti sa rozptýlilihovor. vykúriť sa: starosť sa pomaly vykúrila z hlavypoprechádzaťpoprechodiťpostrácať sapomiznúťpotratiť sa (postupne zmiznúť): hnevy už poprechádzali, pomizli

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odpáliť, -i, -ia, rozk. -páľ dok.

1. (čo) úderom odraziť: o. loptu;

2. (čo) zapálením nálože vystreliť: o. výstrel, raketu;

3. expr. (koho) odstreliť, zastreliť: Zamiešať som sa nesmel, bol by i mňa dal odpáliť. (Jes.)

4. hovor. expr. rýchlo odísť, zmiznúť, stratiť sa: Blumberg odišiel, ale aj Štilec odpálil, ako sa hovorí. (Jes..);

nedok. odpaľovať, -uje, -ujú

|| odpáliť si zapáliť si, pripáliť si: Chudý si odpálil. Fajčil. (Hor.);

nedok. odpaľovať si

Morfologický analyzátor

odpáliť dokonavé sloveso
(ja) odpálim VKdsa+; (ty) odpáliš VKdsb+; (on, ona, ono) odpáli VKdsc+; (my) odpálime VKdpa+; (vy) odpálite VKdpb+; (oni, ony) odpália VKdpc+;

(ja som, ty si, on) odpálil VLdsam+; (ona) odpálila VLdsaf+; (ono) odpálilo VLdsan+; (oni, ony) odpálili VLdpah+;
(ty) odpáľ! VMdsb+; (my) odpáľme! VMdpa+; (vy) odpáľte! VMdpb+;
(nejako) odpáliac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor