odovzdaný príd. kt. sa niečomu odovzdáva; svedčiaci o odovzdávaní sa, oddaný, pokorný: o. človek; o. hlas; o. osudu rezignovaný;
odovzdane prísl.;
odovzdanosť -i ž.
odovzdane 2. st. -nejšie prísl.
odovzdane 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ bezvýhradne niekomu, niečomu dôverujúc, s uznaním a pokorou; syn. oddane: o. jej veril; cítila potrebu modliť sa odovzdanejšie za svoje deti; [...] pozrela mu vyzývavo i odovzdane do očí a potom náhle stíchla. [P. Jaroš]; Odovzdane som mu položila hlavu na plece... [K. Lászlová] 2. ▶ trpne sa zmierujúc s okolnosťami, s odovzdaním; syn.| rezignovane: o. znášať chudobu, samotu; o. prikývnuť; Chlapec ho mohol kedykoľvek ťahať za chvost, biť po hlave otvorenou dlaňou alebo donekonečna škrabať za ušami, zviera to prijímalo odovzdane. [J. Balco]; Nevzpierajú sa drine do úmoru, odovzdane nesú svoje uzlíky radosti a batohy bolesti. [A. Lauček]
odovzdaný, 2. st. -nejší príd. svedčiaci o odovzdaní sa niekoho niekomu, o oddanosti, o pripútaní niekoho k niekomu: o. šepot (Heč., Min.); o-é porozumenie (Rys.); Peter počul matkin tichý, odovzdaný hlas. (Rys.) Tvár má pokornú a odovzdanú. (Ráz.-Mart.)
● hovor. o. do vôle osudu, do vôle božej o trpne, rezignovane sa správajúcom človeku;
odovzdane prísl. s oddanosťou, pokorne: znášať, prijímať niečo o.;
odovzdanosť, -ti ž.