Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

odovzdať dok.

1. povinne dať, odviesť: o. zbraň, o. dodávky načas; o. nájdenú vec vrátiť

2. dať do správy, do ochrany ap., prenechať; vydať: dieťa o-li matke; o-li ho súdu

3. dať ako sprostredkovateľ, postúpiť: o. pozdrav, odkaz

4. dať natrvalo: o. vyznamenanie, o. (byty) do užívania

o. dušu Bohu umrieť;

nedok. odovzdávať -a

// odovzdať sa oddať sa, podľahnúť, podvoliť sa: o. sa myšlienkam, osudu; náb. o. sa do Božej vôle i fraz. rezignovať;

nedok. odovzdávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odovzdať ‑á ‑ajú dok.; odovzdať sa

odovzdaný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. (i komu, čomu) ▶ ktorý sa na niekoho, na niečo bezvýhradne spolieha, niekomu, niečomu úplne dôveruje; plne sústredený na nejakú činnosť, povolanie; syn. oddaný: svojmu poslaniu je bezvýhradne o.; modlí sa úplne o. Bohu; manželia sú si navzájom odovzdaní; hráčky podali najodovzdanejší výkon v sezóne
2. ▶ svedčiaci o trpnom zmierení sa s okolnosťami; syn. rezignovaný: na tvári mala o. výraz; odpovedal tichým odovzdaným hlasom; V nepochopiteľne slabom a odovzdanom výkone zo záveru sobotňajšieho stretnutia pokračovali domáci aj o deň neskôr. [VNK 2002]
▷ ↗ i odovzdať sa


odovzdať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -daný -danie dok. 1. (čo (komu, čomu; kam)) ▶ dať k dispozícii, postúpiť inému (obyč. na základe záväzku, záväznosti): o. krv; o. prihlášku, sťažnosť, daňové priznanie; o. kandidátovi, strane hlas vo voľbách hodiť hlasovací lístok do volebnej urny; občania odovzdali do zberu papier, šaty, elektroodpad; pren. Sme o čosi skúsenejší a aj ja som rád, že chlapci na ihrisku odovzdali celé srdce. [Sme 1994] hrali obetavo
2. (čo (komu, čomu)) ▶ dať do rúk, obyč. ceremoniálne, symbolicky, oficiálne a pod.: o. víťazom medaily; o. diplom, dekrét, ocenenie, vysoké štátne vyznamenanie; prezident odovzdal poverovacie listiny novým veľvyslancom; občania odovzdali petíciu starostovi; umelci odovzdali detskému domovu finančný dar; Minister odovzdal symbolický kľúč od nového Domu zdravotníkov za niekoľko miliónov. [HN 2004]
3. (čo (kam)) ▶ vrátiť, čo bolo zapožičané, dané k dispozícii iba na vymedzený čas, iba dočasne: kľúče odovzdajte na recepcii hotela; komisár odchádzajúci do dôchodku odovzdal služobnú zbraň a kanceláriu; Odovzdal som knihy [do knižnice], vrátil som sa do nemocnice. [V. Šikula]
4. (čo (komu, čomu; kam)) ▶ po dokončení, realizácii niečoho dať k dispozícii užívateľovi, klientovi, objednávateľovi a pod., obyč. na základe dohody, zmluvy: rukopis odovzdal vydavateľovi; výrobnú halu čoskoro odovzdajú do prevádzky; už v tomto roku odovzdá developer klientom do užívania prvé byty; nové divadlo mal investor mestu o. už pred pol rokom
5. (čo, koho (komu, čomu; kam)) ▶ postúpiť, prenechať (často i nedobrovoľne) kontrolu nad situáciou niekomu inému z úradnej moci: o. moc; o. právomoci do rúk predsedu parlamentu; kapitán odovzdal velenie svojmu výkonnému dôstojníkovi; únoscovia odovzdali rukojemníkov polícii; povstalci odovzdali zbrane prestali bojovať; dnes odovzdá funkciu guvernéra; cisár odovzdal vládu nad ríšou svojmu bratovi; odvolaný prednosta odovzdal kanceláriu novému; Bolo jasné, že ho odovzdajú súdu a neminie ho trest. [J. Lenčo]; pren. január odovzdal vládu jarným mesiacom
6. (koho komu, čomu) ▶ dať, zveriť niekoho do starostlivosti, pod ochranu: nájdené dieťa odovzdali rodine; videla [si] umierať mamu, ktorá čakala na bystrickú sestru, aby jej odovzdala do opatery deti [E. Farkašová]
7. (čo (komu, čomu)) ▶ dať, poskytnúť údaje, správu ako sprostredkovateľ, postúpiť: o. pozdrav, posolstvo; informácie, ktoré získal, odovzdal vedeniu; Odpovedala mi takmer stroho, že mi mala odovzdať len tento odkaz [...]. [J. Johanides]
8. (čo (komu; kam)) ▶ postúpiť, prenechať niečo niekomu inému z dôvodu požadovanej, želanej nadväznosti, spojitosti: o. svoje skúsenosti mladším; čo sa naučila, snažila sa o. svojim žiakom; silnú vieru odovzdali rodičia potomkom; Odovzdať svoje vedomosti a schopnosti do služieb vládcu krajiny bolo odvekou túžbou čínskych vzdelancov. [LT 1998]; pren. spevák je známy veselým vystupovaním a schopnosťou o. dobrú náladu divákom podeliť sa o ňu
9. (čo (čomu, komu; kam)) ▶ (o javoch, o látkach) zbaviť sa niečoho v prospech niečoho, niekoho iného: nabitá častica môže odovzdať svoj náboj inej, nenabitej; receptory odovzdajú impulz do miechy a mozgu; veľké rieky tečú mnoho kilometrov, kým svoje vody odovzdajú do mora
10. šport. (čo; ø) ▶ dať a prebrať určený predmet, obyč. štafetový kolík, al. dotykom naznačiť jeho prevzatie v štafetovom športe družstiev (napr. v ľahkej atletike, behu na lyžiach, plávaní, rýchlokorčuľovaní): bežci si musia štafetový kolík o. v odovzdávacom územíi fraz.
fraz. odovzdať kormidlo/žezlo niekomu prenechať niekomu moc, riadenie niečoho; odovzdať niekoho do rúk spravodlivosti vydať niekoho polícii, súdu, úradom podľa zákona; odovzdať niekoho, niečo do rúk niekomu zveriť niekoho, niečo pod niečiu ochranu; odovzdať niekomu slovo vyzvať niekoho, aby hovoril, pokračoval v reči po niekom inom; odovzdať [svoju] dušu Pánu/Pánovi/Bohu/Stvoriteľovi umrieť; odovzdať štafetu/štafetový kolík zanechať skúsenosti, poslanie a pod. potomkom al. nasledovníkom
nedok.odovzdávať


odovzdať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -daný -danie sa dok. 1. (čomu, komu) ▶ prijať niečo bez výhrad, naplno sa niečomu, niekomu venovať; preukázať dôveru, uznanie, kladný postoj k niekomu, k niečomu, často v mene idey, princípu a pod.; syn. oddať sa: úplne sa odovzdal duchovnému životu; žena dokáže vytvárať atmosféru v rodine, o. sa deťom; Bez ideálov sa však nedá odovzdať svojej práci. [P. Jaroš]
2. (do čoho; komu) ▶ zveriť sa niekomu do starostlivosti: o. sa do opatery lekárom; dobrovoľne sa odovzdala do policajného programu na ochranu svedkov; odovzdali sa do Božej ochrany a prosili ho o pomoc
3. (komu) ▶ mať (dobrovoľne) intímny telesný styk, telesne sa oddať niekomu: ešte v ten deň sa mu odovzdala; zavrel oči, odovzdal sa jej telom i mysľou; Markus vedel, že stačí len málo a odovzdá sa mu. [J. Pronská]
4. (čomu, komu; do čoho) ▶ trpne sa zmieriť s okolnosťami; dať sa do moci, napospas niekomu, niečomu, podvoliť sa, poddať sa: o. sa smútku, žiaľu; o. sa nečinnosti; neodovzdávajte sa sklamaniu z rozchodu; [...] [žalárnik] zvestuje mu, že nastal čas odobrať sa na popravisko a odovzdať sa do rúk kata. [J. Lenčo]i fraz.; Našich [hokejistov] tento moment rozhádzal a odovzdali sa svojmu súperovi. [HN 2006]; Dostal rozkaz odovzdať sa polícii. [Týž 2010] vzdať sa
5. (čomu) ▶ nechať na seba pôsobiť niečo príjemné, podvoliť sa, poddať sa: odovzdal sa slastnému spánku; začali tancovať, odovzdali sa rytmu; zažmúrte oči a odovzdajte sa príjemnej, meditačnej melódii; [...] jeho telo sa postupne poddávalo a odpovedalo na naliehavú výzvu, aby sa odovzdal vášni. [R. Brat]
fraz. odovzdať sa do rúk niekoho/niekomu (s dôverou) sa zveriť niekomu do opatery, na starosť, napr. lekárom, odborníkom; odovzdať sa do vôle Božej dôverovať v Božie vedenie za každých okolností; odovzdať sa do vôle/do rúk osudu zmieriť sa s okolnosťami
nedok.odovzdávať sa


odovzdávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (čomu, komu) ▶ prijímať niečo bez výhrad, naplno sa niečomu, niekomu venovať; pre­ukazovať dôveru, uznanie, kladný postoj k niekomu, k niečomu, často v mene idey, princípu a pod.; syn. oddávať sa: o. sa umeniu, vede; o. sa prirodzenému citu; úplne sa odovzdáva práci; dlhé roky sa vrúcne odovzdával službe Bohu; pedagogický zbor sa naplno odovzdáva deťom
2. (do čoho; komu) ▶ zverovať sa niekomu do starostlivosti: Duchu Svätý, celá sa Ti odovzdávam! [J. Letz]; Aj naše kniežatá po porade so svojimi veľmožmi odovzdávajú sa do ochrany mocnému vladárovi [...]. [A. Masár-Tatranský]
3. (komu) ▶ mať (dobrovoľne) intímny telesný styk, telesne sa oddávať niekomu: náhle sa uvoľnil a odovzdával sa jej; [...] vedela som, že ho nemám ani vtedy, keď som sa mu odovzdávala. [J. Lenčo]
4. (komu, čomu; do čoho) ▶ trpne sa zmierovať s okolnosťami; dávať sa do moci, napospas niekomu, niečomu, podvoľovať sa, poddávať sa: odmietam sa o. strachu a obavám; Prekrížil si ruky na prsiach a naznačil, že sa dobrovoľne odovzdáva do zajatia. [V. Krupa]; Aby bolo jasné, – prehodil cez plece, – týmto sa neodovzdávam do tvojej moci. [J. Červenák]
5. (čomu) ▶ nechávať na seba pôsobiť niečo príjemné, podvoľovať sa, poddávať sa: o. sa letným radovánkam; o. sa slastnému spánku; o. sa sugestívnemu zážitku; odovzdáva sa svojim myšlienkam
fraz. odovzdávať sa do rúk niekoho/niekomu (s dôverou) sa zverovať niekomu do opatery, na starosť, napr. lekárom, odborníkom; odovzdávať sa do vôle Božej dôverovať v Božie vedenie za každých okolností; odovzdávať sa do vôle/do rúk osudu zmierovať sa s okolnosťami
dok.odovzdať sa


odovzdávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo (komu, čomu; kam)) ▶ dávať k dispozícii, postupovať inému (obyč. na základe záväzku, záväznosti): z vinohradu bolo kedysi treba o. kontingent; Podľa súčasnej úpravy musia poslanci odovzdávať majetkové priznania. [HN 2003]
2. (čo (komu, čomu)) ▶ dávať do rúk, obyč. ceremoniálne, symbolicky, oficiálne a pod.: o. diplomy, ocenenia, vyznamenania; ministerka včera osobne odovzdávala vysvedčenia žiakom jednej základnej školy
3. (čo (kam)) ▶ vracať, čo bolo zapožičané, dané k dispozícii iba na vymedzený čas, iba dočasne: o. auto do požičovne; žiaci odovzdávali knihy do školskej knižnice pred začiatkom letných prázdnin
4. (čo (komu, čomu; kam)) ▶ po dokončení, realizácii niečoho dávať k dispozícii užívateľovi, klientovi, objednávateľovi a pod., obyč. na základe dohody, zmluvy: o. knihu vydavateľovi, do tlače; mladým rodinám začnú o. kľúče od nových bytov; Poľnohospodárskym družstvám štát odovzdával pozemky do trvalého užívania. [Pt 1999]
5. (čo, koho (komu, čomu; kam)) ▶ postupovať, prenechávať (často i nedobrovoľne) kontrolu nad situáciou niekomu inému z úradnej moci: o. justícii vojnových zločincov; povstalci začali o. zajatcov; ranených odovzdávajú úrazovému chirurgovi; prezident oznámil, že odovzdáva niektoré právomoci svojmu viceprezidentovi; Končím, dohovoril som, tu je moja obhajoba a podpis – spis odovzdávam súdu. [D. Pastirčák]
6. (koho komu, čomu) ▶ dávať, zverovať niekoho do starostlivosti, pod ochranu: [...] ďakoval [jej] za spolužitie a odovzdával jej do opatery šesť detí. [L. Ťažký]
7. (čo (komu, čomu)) ▶ dávať, poskytovať údaje, správu ako sprostredkovateľ, postupovať: o. pozdravy rodine; Pán Štúr dal Matejovi list pre istého Čecha Vusína, ale ho prosil, aby ho nik nevidel, keď bude list odovzdávať. [V. Šikula]
8. (čo (komu; kam)) ▶ postupovať, prenechávať niečo niekomu inému z dôvodu požadovanej, želanej nadväznosti, spojitosti: o. skúsenosti, vedomosti mladším; o. tradície z generácie na generáciu; vyhlásil, že dnes odovzdáva funkciu trénera; Zdravie je najväčšie a najdrahšie dedičstvo, ktoré odovzdávajú rodičia deťom. [Š. Janega]; Štátny rozpočet nebol ani na polovicu minutý, keď sme odovzdávali vládu. [HN 2010]; pren. cítiť z neho dobrú energiu, ktorú odovzdáva iným delí sa o ňu
9. (čo (čomu, komu; kam)) ▶ (o javoch, o látkach) zbavovať sa niečoho v prospech niečoho, niekoho iného: bavlna dobre prijíma i odovzdáva vlhko; Počas dňa sa [kamene] nahrejú a v noci odovzdávajú naakumulované teplo pôde. [Cs 2012]
10. šport. (čo; ø) ▶ dávať a preberať určený predmet, obyč. štafetový kolík, al. dotykom naznačovať jeho prevzatie v štafetovom športe družstiev (napr. v ľahkej atletike, behu na lyžiach, plávaní, rýchlokorčuľovaní): o. štafetový kolík; Na rovnakej trati [šprintérskej štafety] mužov vypadli v semifinále Briti, keď Regis zle odovzdával. [Sme 1994]
fraz. odovzdávať kormidlo/žezlo niekomu prenechávať niekomu moc, riadenie niečoho; odovzdávať niekoho do rúk spravodlivosti vydávať niekoho polícii, súdu, úradom podľa zákona; odovzdávať niekoho, niečo do rúk niekomu zverovať niekoho, niečo pod niečiu ochranu; odovzdávať niekomu slovo vyzývať niekoho, aby hovoril, pokračoval v reči po niekom inom; odovzdávať štafetu/štafetový kolík zanechávať skúsenosti, poslanie a pod. potomkom al. nasledovníkom
dok.odovzdať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu • arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národuarch. požertvovať (dať za obeť) • kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestuodovzdaťoddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumukniž.: zasvätiťposvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vedekniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohuzriecť sazrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti

2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahydarovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Skposkytnúťvynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečohovor.: oferovaťreskírovať: veľa oferoval na synove štúdiározdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným


oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národupoddať sapodvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkompodľahnúťprepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachuvenovať sa: celý sa venoval športuzveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhodevložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia

porov. aj holdovať

2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí saoplatí sahodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovaťstojí za to: stojí za to cestovaťnačimtreba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať

3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa


odovzdať sa p. oddať sa 1, zveriť sa 2


odovzdať 1. povinne dať • odviesť: zbraň museli odovzdať; zisk, dane odovzdali štátupoodovzdávaťpoodvádzať (postupne, viac vecí)

2. dať natrvalo niekomu al. dať do správy, ochrany a pod. • prenechať: odovzdať, prenechať dedičom pozostalosťpostúpiť: postúpil bratovi všetky výhodyobetovaťoddať (odovzdať často na úkor seba): obetovať sily verejnému blahu; voliči mu oddali svoje hlasy, oddať niekomu mocvydať: vydali ho súdupoodovzdávaťpoprenechávaťpooddávaťpovydávať (postupne, viac vecí, osôb)

3. dať ako sprostredkovateľ • tlmočiťoddať: odovzdali, tlmočili nám pozdravy známych; odkaz nám oddalipostúpiť: spisy, list treba postúpiť ďalejdoručiť (odovzdať adresátovi) • poodovzdávaťpooddávať (postupne, viac vecí)


poručiť 1. nechať ako dedičstvo • práv. odkázať: dom poručil, odkázal najstaršiemu synovizanechaťprenechať: polovicu svojho majetku zanechal, prenechal cirkvi

2. niekoho, niečo dať s dôverou do opatery, ochrany, na starosť, do správy a pod. • zveriť: siroty poručila sestre; všetko poručil, zveril osudu, náhodeodovzdať: dieťa odovzdali starým rodičom; byt po odchode odovzdal príbuzným

3. p. prikázať 1


postúpiť 1. urobiť jeden al. viac krokov dopredu; dostať sa vôbec dopredu (op. ustúpiť) • podísťpokročiť: postúpiť, podísť o krok a zastať; nepostúpili, nepokročili ani o kúsokposunúť sa: zástup ľudí sa posunul asi o meter; front sa posunul k hraniciampomknúť sapomyknúť sapodať sa (postúpiť al. sadnúť si o kúsok ďalej): rad čakajúcich sa konečne pomkol; prosím, pomyknite sa, podajte sa eštepotisnúť sapotlačiť sa (postúpiť tisnutím, tlačením): musíme sa potisnúť, potlačiť, aby sme sa všetci zmestilipostrčiť sa (postúpiť po náraze)

2. dostať sa bližšie k cieľu • pokročiťurobiť pokrok: výstavba metra postúpila, pokročila; vo výskume sa postúpilo, urobil sa pokrokkvalifikovať sa (postúpiť v súťaži)

3. zrieknuť sa, vzdať sa niečoho v prospech niekoho • odstúpiť: časť poľa postúpil, odstúpil bratoviprenechaťprepustiť: majetok prenechal deťom; prepustím vám svoje miestodaťodovzdaťposlať (dať ako sprostredkovateľ): list postúpiť, poslať na vybavenie


rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vládapodať demisiukniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikovalzložiť (úrad, funkciu) • vzdať sazriecť sazrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miestahovor.: zaďakovaťpoďakovať sa: riaditeľ sa poďakovalzanechaťnechať: zanechal, nechal všetky funkcie

2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpilcúvnuťucúvnuť: cúvol pred ťažkosťamivzdať sazriecť sazrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejípodvoliť sapoddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliťhovor. kapitulovaťfraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvostfraz.: oddať sa osuduodovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej


tlmočiť 1. dať vedieť v mene niekoho • odovzdať: mám vám tlmočiť, odovzdať pozdrav, odkazvyjadriťoznámiť (za iného): som poverený vyjadriť, oznámiť názor celej skupiny

2. dávať, prevádzať do iného jazyka • prekladaťkniž. transponovať: tlmočiť, prekladať, transponovať rozhovor do angličtinydabovať (zvukovo prevádzať do iného jazyka): dabovať film

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odovzdať, -á, -ajú dok. (čo, koho komu, čomu) dať niekomu (obyč. do vlastníctva, do správy, do opatery, do ochrany), prenechať: o. pôdu, zbrane, o. novú železničnú trať verejnosti, o. dobytok družstvu, o dedičom pozostalosť; o. pozdrav, o. moc do rúk proletariátu; V meste odovzdal svojich utečencov. (Al.) Môžeš ma odovzdať súdu. (Vaj.) S radosťou ťa takému mužovi odovzdám. (J. Chal.);

nedok. odovzdávať, -a, -ajú

|| odovzdať sa (čomu, komu) oddať sa, poddať sa, podľahnúť, podvoliť sa: o. sa pijatike, o. sa nerestiam, o. sa myšlienkam, o. sa spánku

hovor. o. sa do vôle osudu, do vôle božej spoľahnúť sa na osud, rezignovať;

nedok. odovzdávať sa

Morfologický analyzátor

odovzdať dokonavé sloveso
(ja) odovzdám VKdsa+; (ty) odovzdáš VKdsb+; (on, ona, ono) odovzdá VKdsc+; (my) odovzdáme VKdpa+; (vy) odovzdáte VKdpb+; (oni, ony) odovzdajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) odovzdal VLdsam+; (ona) odovzdala VLdsaf+; (ono) odovzdalo VLdsan+; (oni, ony) odovzdali VLdpah+;
(ty) odovzdaj! VMdsb+; (my) odovzdajme! VMdpa+; (vy) odovzdajte! VMdpb+;
(nejako) odovzdajúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

odovzdať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor