odovzdať dok.
1. povinne dať, odviesť: o. zbraň, o. dodávky načas; o. nájdenú vec vrátiť
2. dať do správy, do ochrany ap., prenechať; vydať: dieťa o-li matke; o-li ho súdu
3. dať ako sprostredkovateľ, postúpiť: o. pozdrav, odkaz
4. dať natrvalo: o. vyznamenanie, o. (byty) do užívania
● o. dušu Bohu umrieť;
nedok. odovzdávať -a
// odovzdať sa oddať sa, podľahnúť, podvoliť sa: o. sa myšlienkam, osudu; náb. o. sa do Božej vôle i fraz. rezignovať;
nedok. odovzdávať sa
venovať sa obracať pozornosť na niekoho, na niečo • oddávať sa: venoval sa, oddával sa hudbe, rodine • zaoberať sa • zapodievať sa • zamestnávať sa (venovať sa nejakej činnosti): zaoberala sa ručnou prácou; zapodievala sa domácimi prácami • odovzdávať sa • žiť • vkladať sa (vo veľkej miere sa venovať): celý sa odovzdával práci, žije iba svojim deťom, vkladá sa do športu • obľubovať • hovor. holdovať • kniž. hovieť (venovať sa so záľubou): náruživo holdoval, hovel kartám
vkladať sa plne sa sústreďovať na niečo • oddávať sa: celý sa vkladal do spevu, oddával sa spevu • odovzdávať sa • žiť: odovzdávala sa, žila len deťom • venovať sa • obľubovať: venovali sa jazde na koni; obľubovali jazdu na koni • hovor. holdovať • kniž. horieť
p. aj venovať sa
odovzdať, -á, -ajú dok. (čo, koho komu, čomu) dať niekomu (obyč. do vlastníctva, do správy, do opatery, do ochrany), prenechať: o. pôdu, zbrane, o. novú železničnú trať verejnosti, o. dobytok družstvu, o dedičom pozostalosť; o. pozdrav, o. moc do rúk proletariátu; V meste odovzdal svojich utečencov. (Al.) Môžeš ma odovzdať súdu. (Vaj.) S radosťou ťa takému mužovi odovzdám. (J. Chal.);
nedok. odovzdávať, -a, -ajú
|| odovzdať sa (čomu, komu) oddať sa, poddať sa, podľahnúť, podvoliť sa: o. sa pijatike, o. sa nerestiam, o. sa myšlienkam, o. sa spánku
● hovor. o. sa do vôle osudu, do vôle božej spoľahnúť sa na osud, rezignovať;