odoprieť -ie -ú dok. odmietnuť (význ. 1): o. učiteľovi poslušnosť, o. splniť sľub, nemôže mu o.;
nedok. odpierať, odopierať -a
// odoprieť si odrieknuť si niečo, vzdať sa, zriecť sa (niečoho príjemného): o. si cigarety;
nedok. odpierať si, odopierať si
odopierať si, zried. odpierať si -ra si -rajú si -raj si! -ral si -rajúc si -rajúci si -raný -ranie si nedok. (čo/s neurčitkom) ▶ zriekať sa, vzdávať sa niečoho príjemného, lákavého; syn. odriekať si: o. si alkohol, cigarety, sladkosti; počas pôstu si ľudia odpierali jedlá z mäsa; neodopierajte si hovoriť vždy vlastný názor na vec; celý život si len odopiera je príliš striedmy, šetrný; V kolenách mu vŕtala surová bolesť, no odopieral si odpočinok. [L. Hagara] ▷ dok. ↗ odoprieť si, odprieť si
odopierať1, zried. odpierať1 -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo/s neurčitkom (komu)) ▶ vedome neumožňovať, znemožňovať al. odmietať robiť, poskytovať niečo, čo sa očakáva, vyžaduje al. právne zaručuje: o. plniť si povinnosti; obyvateľom odopierajú právo na sebaurčenie; zajatcom nemilosrdne odopierali stravu; obžalovaný odopiera podrobiť sa vyšetrovacím úkonom; úrady tvrdošijne odopierali vydať jej manželovi vycestovacie povolenie; Snívala o bohatom mužovi, ktorý ju bude nosiť na rukách a dožičí jej všetko, čo jej odopierajú rodičia. [V. Vrbková]; Bezvládny dedko v tejto chvíli potrebuje aspoň dobré slovo, masť na dušu, a ja mu ju odpieram. [L. Ťažký]; pren. Jazyk odopieral poslušnosť, ale keď si ho učiteľ vzal na paškál, potom si svoje povedal. [M. Čeretková-Gállová] 2. (čo) ▶ neprijímať ponúkané, odmietať: pre anorexiu je typické odopieranie jedla; odopiera akúkoľvek pomoc, aby sa dostala z tohto stavu ▷ dok. ↗ odoprieť1, odprieť1
odopierať2, zried. odpierať2 -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. zastaráv. (čo) ▶ otvárať niečo zapreté, zatvorené; uvoľňovať zábranu: o. haspru na dverách; odopreté vráta; počul ako odopierajú a snímajú závoru ▷ dok. ↗ odoprieť2, odprieť2
odoprieť si, zried. odprieť si -rie si -rú si -ri si! -rel si -rúc si -retý/-rený -retie si/-renie si dok. (čo/s neurčitkom) ▶ zriecť sa, vzdať sa niečoho príjemného, lákavého; syn. odriecť si: ťažko si odoprel cigaretu, pohár vína; nikdy si neodpriem sladkosti; neodoprel si protirečiť vedúcemu; [...] žltkastá srsť [koňa] sa ligotala na slnku ako zlato. Nevedel si odoprieť túžbu pohladiť ho. [L. Ballek]; Výraz nevôle si Štúr neodoprel prejaviť vo svojich novinách. [T. Winkler] ▷ nedok. ↗ odopierať si, odpierať si
odoprieť1, zried. odprieť1 -rie -rú -ri! -rel -rúc -retý/-rený -retie/-renie dok. 1. (čo/s neurčitkom (komu)) ▶ vedome neumožniť, znemožniť al. odmietnuť urobiť, poskytnúť niečo, čo sa očakáva, vyžaduje al. právne zaručuje: o. poslušnosť; svedok nemôže, nesmie o. výpoveď; súd mu odoprel právo na spravodlivý proces; bolo mi odopreté zúčastniť sa na akcii; autorovi nemožno o. snahu o hodnoverné zhodnotenie histórie nemožno nepriznať; Áno, mám rád ľudí, nič im neviem odoprieť. [M. Zelinka]; Je mi čoraz ťažšie odoprieť mu jeho prosbu. [J. Lenčo]; Zdá sa, že láska k žene mu zostane navždy odoprená. [Sme 1996] 2. (čo) ▶ neprijať ponúkané, odmietnuť: lákavú ponuku bolo ťažké o.; pokazený žalúdok jedlo odprie; vyslanec odoprel svoju účasť na slávnostnej ceremónii ▷ nedok. ↗ odopierať1, odpierať1
odoprieť2, zried. odprieť2 -rie -rú -ri! -rel -rúc -retý/-rený -retie/-renie dok. zastaráv. (čo) ▶ otvoriť niečo zapreté, zatvorené; uvoľniť zábranu: otvoril okno a odoprel okenice; odoprite brány!; [...] vybehla do pitvora ani srna a potichu odprela závoru. [V. Handzová] ▷ nedok. ↗ odopierať2, odpierať2
odprieť si ↗ odoprieť si
odprieť1 ↗ odoprieť1
odprieť2 ↗ odoprieť2
nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísť • ponechať: ponechal dom v dobrom stave • dať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!
2. odísť od niekoho, niečoho • zanechať • ponechať • zried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal doma • opustiť • odlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detí • expr. zochabiť: manželka ho zochabila • trocha hrub.: okašľať • okašlať: okašlal všetkých a odišiel • slang. dať kopačky (nechať milú, milého)
3. nevziať so sebou • uložiť • odložiť • uschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste
4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitie • prerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdium • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa • odriecť sa • odrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčenia • odoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavu • kniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor
5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku
6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe siroty • poručiť • odkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi
7. p. prenechať
odmietnuť 1. vedome neurobiť, čo niekto žiada • odoprieť • zamietnuť: odmietli, odopreli, zamietli nám pomoc; odmietol, odoprel prísť; zamietnuť žiadosť
2. neprijať, čo sa ponúka niekomu • nechcieť: odmietli, nechceli náš dar • zavrhnúť • odvrhnúť • zamietnuť: odmietnuť, zamietnuť dobre mienenú radu; odvrhnúť šťastie • negovať (nedok.; nebrať do úvahy): negovali náš návrh • odpudiť • odohnať: odpudila, odohnala myšlienku na zblíženie • expr. odmrštiť: odmrštiť od seba lásku • ohrdiť • ohrdnúť • pohrdnúť: ohrdli, ohrdili, pohrdli naším pohostením, naše pohostenie • práv. reprobovať: reprobovať svedka na súde • nihilizovať • znihilizovať • neuznať: znihilizovať, neuznať význam podujatia • odsúdiť (nepriaznivo sa o niečom vysloviť): odsúdiť názory, postupy niekoho
3. nevyhovieť niekomu a zachovať sa pritom nevšímavo, hrubo a pod. • odstrčiť • odpudiť • zapudiť • odohnať: prosiace deti odmietol, odstrčil, odpudil • expr.: odmrštiť • odkopnúť: uchádzača odmrštila, odkopla • odpraviť: s návrhom sme nepochodili, hneď nás odpravili • kniž. zastar. oslyšať: oslyšali nás, ale nevieme, prečo
odoprieť p. odmietnuť 1
odoprieť si p. odrieknuť sa
odrieknuť sa, odriecť sa dobrovoľne opustiť niečo výhodné, príjemné a pod. • zrieknuť sa • zriecť sa: odriekol sa, zriekol sa dedičstva, fajčenia • odoprieť si: odoprel si pôžitok z jedenia, pitia • vzdať sa (dobrovoľne al. z donútenia): vzdal sa úradu, funkcie • zried. odprisahať sa (sľubom, prísahou sa zriecť): odprisahala sa milého • odpustiť si (často v zápore; týka sa obyč. slovných prejavov): neodpustil si zlomyseľnú poznámku; ďalší komentár si odpustil • upustiť: upustil od ďalších plánov • odpadnúť (od viery, presvedčenia, idey) • nechať • zanechať (dobrovoľne prestať niečo vykonávať): nechal, zanechal fajčenie, pitie • znechať sa: znechať sa výhod • spustiť sa: Nespusti sa svojho presvedčenia!
zapovedať sa zaumieniť si prestať niečo robiť • zarieknuť sa • zariecť sa: zapovedala sa, zariekla sa chodiť viac do spoločnosti • odmietnuť • odoprieť (neurobiť, čo sa žiada): odmietol, odoprel viac spolupracovať
odoprieť1, -prie, -prú dok. (čo komu, s neurč. i bezpredm.) nedať súhlas, odmietnuť niečo vykonať: o. svedectvo, výpoveď, o niekomu pomoc, žiadosť, milosť; o. vláde poslušnosť, o. pytačovi ruku; o. plniť povinnosti; Ľud odoprel dane, roboty a službu vojenskú. (Hviezd.) On nemôže pýtajúcemu ničoho odoprieť. (Šolt.) Čo som len taký slabý, že im neviem odoprieť? (Jes.) Slováci odopreli bojovať za záujmy pánov. (Zúb.) Ona i keď odoprie, odopiera nežne. (Kuk.);
nedok. odopierať1 i odpierať1, -a, -ajú
|| odoprieť si (čo) zriecť sa, vzdať sa niečoho, odrieknuť si niečo: (Ďurček) si vedel odoprieť všetky príjemnosti. (Taj.);
nedok. odopierať si, odpierať si
odoprieť2, -prie, -prú dok. kraj. (čo) odtiahnuť, vytiahnuť, odtisnúť závoru: o. zápor (Čaj.); Branko odoprel háčik. (Vaj.);
nedok. odpierať2 i odopierať2. -a, -ajú