odopierať si, zried. odpierať si -ra si -rajú si -raj si! -ral si -rajúc si -rajúci si -raný -ranie si nedok. (čo/s neurčitkom) ▶ zriekať sa, vzdávať sa niečoho príjemného, lákavého; syn. odriekať si: o. si alkohol, cigarety, sladkosti; počas pôstu si ľudia odpierali jedlá z mäsa; neodopierajte si hovoriť vždy vlastný názor na vec; celý život si len odopiera je príliš striedmy, šetrný; V kolenách mu vŕtala surová bolesť, no odopieral si odpočinok. [L. Hagara] ▷ dok. ↗ odoprieť si, odprieť si
odopierať1, zried. odpierať1 -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo/s neurčitkom (komu)) ▶ vedome neumožňovať, znemožňovať al. odmietať robiť, poskytovať niečo, čo sa očakáva, vyžaduje al. právne zaručuje: o. plniť si povinnosti; obyvateľom odopierajú právo na sebaurčenie; zajatcom nemilosrdne odopierali stravu; obžalovaný odopiera podrobiť sa vyšetrovacím úkonom; úrady tvrdošijne odopierali vydať jej manželovi vycestovacie povolenie; Snívala o bohatom mužovi, ktorý ju bude nosiť na rukách a dožičí jej všetko, čo jej odopierajú rodičia. [V. Vrbková]; Bezvládny dedko v tejto chvíli potrebuje aspoň dobré slovo, masť na dušu, a ja mu ju odpieram. [L. Ťažký]; pren. Jazyk odopieral poslušnosť, ale keď si ho učiteľ vzal na paškál, potom si svoje povedal. [M. Čeretková-Gállová]
2. (čo) ▶ neprijímať ponúkané, odmietať: pre anorexiu je typické odopieranie jedla; odopiera akúkoľvek pomoc, aby sa dostala z tohto stavu
▷ dok. ↗ odoprieť1, odprieť1
odopierať2, zried. odpierať2 -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. zastaráv. (čo) ▶ otvárať niečo zapreté, zatvorené; uvoľňovať zábranu: o. haspru na dverách; odopreté vráta; počul ako odopierajú a snímajú závoru ▷ dok. ↗ odoprieť2, odprieť2
odoprieť si, zried. odprieť si -rie si -rú si -ri si! -rel si -rúc si -retý/-rený -retie si/-renie si dok. (čo/s neurčitkom) ▶ zriecť sa, vzdať sa niečoho príjemného, lákavého; syn. odriecť si: ťažko si odoprel cigaretu, pohár vína; nikdy si neodpriem sladkosti; neodoprel si protirečiť vedúcemu; [...] žltkastá srsť [koňa] sa ligotala na slnku ako zlato. Nevedel si odoprieť túžbu pohladiť ho. [L. Ballek]; Výraz nevôle si Štúr neodoprel prejaviť vo svojich novinách. [T. Winkler] ▷ nedok. ↗ odopierať si, odpierať si
odoprieť1, zried. odprieť1 -rie -rú -ri! -rel -rúc -retý/-rený -retie/-renie dok. 1. (čo/s neurčitkom (komu)) ▶ vedome neumožniť, znemožniť al. odmietnuť urobiť, poskytnúť niečo, čo sa očakáva, vyžaduje al. právne zaručuje: o. poslušnosť; svedok nemôže, nesmie o. výpoveď; súd mu odoprel právo na spravodlivý proces; bolo mi odopreté zúčastniť sa na akcii; autorovi nemožno o. snahu o hodnoverné zhodnotenie histórie nemožno nepriznať; Áno, mám rád ľudí, nič im neviem odoprieť. [M. Zelinka]; Je mi čoraz ťažšie odoprieť mu jeho prosbu. [J. Lenčo]; Zdá sa, že láska k žene mu zostane navždy odoprená. [Sme 1996]
2. (čo) ▶ neprijať ponúkané, odmietnuť: lákavú ponuku bolo ťažké o.; pokazený žalúdok jedlo odprie; vyslanec odoprel svoju účasť na slávnostnej ceremónii
▷ nedok. ↗ odopierať1, odpierať1
odoprieť2, zried. odprieť2 -rie -rú -ri! -rel -rúc -retý/-rený -retie/-renie dok. zastaráv. (čo) ▶ otvoriť niečo zapreté, zatvorené; uvoľniť zábranu: otvoril okno a odoprel okenice; odoprite brány!; [...] vybehla do pitvora ani srna a potichu odprela závoru. [V. Handzová] ▷ nedok. ↗ odopierať2, odpierať2
odprieť si ↗ odoprieť si
odprieť1 ↗ odoprieť1
odprieť2 ↗ odoprieť2