odolný príd. schopný odol(áv)ať: človek o. proti infekcii; o-á rastlina;
odolnosť -i ž.: o. proti infekcii, mrazu
odolnosť -ti ž.
odolnosť -ti ž. (i proti čomu/voči čomu) 1. ▶ schopnosť živých organizmov odolávať, čeliť fyzicky al. psychicky nepriaznivým podmienkam: o. proti nákaze, proti chorobám imunita; zvyšovať fyzickú a psychickú o. žiakov; postrek zvyšuje o. rastlín proti škodcom; [...] predsa len sa mu nepodarilo vybudovať v sebe odolnosť voči istým nutkavým predstavám. [P. Macsovszky] 2. ekol. ▶ vlastnosť ekosystému, ktorý je stabilný voči pôsobeniu cudzieho činiteľa; schopnosť systému odolávať zmenám, rezistencia: o. rias proti nepriaznivým klimatickým vplyvom; lúčny porast vyniká odolnosťou voči suchu počas vegetácie; zvyšovať o. lesov voči prírodným katastrofám 3. ▶ schopnosť vecí, materiálu odolávať, čeliť rýchlemu opotrebúvaniu al. znehodnocovaniu, trvácnosť: teplotná, tlaková o.; o. ocele proti korózii; titán je známy svojou mimoriadnou odolnosťou voči kyselinám; použitý materiál zaručuje zachovanie vysokej odolnosti topánok proti vlhkosti; zvýšiť o. slovenskej ekonomiky proti rizikám
odolnosť schopnosť odolávať • kniž. rezistencia: odolnosť, rezistencia voči infekcii • imunita (odolnosť organizmu proti nákaze): prirodzená imunita
odolný príd. schopný odporovať, odolávať niečomu: o. človek, telo o-é proti chorobám, deti málo o-é proti infekcii, obilniny o-é proti mrazu, o-é odrody rastlín;
odolnosť, -ti ž.