Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

odobrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. vziať, zobrať (isté množstvo): o. krv; z mlieka (trocha) o.; o. vzorky; o. chuť od niečoho znechutiť

2. vziať, zobrať (obyč. úradne): o. niekomu pas, vodičský preukaz

3. prevziať: o. susedovi balík

4. hovor. odviesť (význ. 3): o. za vojaka;

nedok. odoberať

1. k 1 – 4

2. predplácať: o. noviny, tlač

// odobrať sa

1. odísť (význ. 1), pobrať sa, vybrať sa: o. sa na miesto, o. sa spať

2. rozlúčiť sa: o. sa od rodičov; o-l sa a šiel

zjemn. o. sa na večnosť zomrieť;

nedok. odoberať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odobrať ‑berie ‑berú ‑bral dok.; odobrať sa

odoberať sa, zastaráv. odberať sa -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. 1. (kam; odkiaľ) ▶ (práve) uskutočňovať odchod (na isté miesto), odchádzať, brať sa; syn. poberať sa: vidím, ako sa odoberá k pokladni kúpiť si lístok; po dlhej ceste sa odoberáme k moru na pláže; pomaly sme sa odoberali k autobusu; lastovičky v húfoch sadajú na elektrické drôty, odoberajú sa od svojich hniezdisk; pren. leto [...] sa pomaly odberá a jeseň kradmo sa hlási k svojmu právu [I. Kadlečík]
2. (na čo/s neurčitkom) ▶ robiť prípravy na zmenu, ktorá sa má uskutočniť v (najbližšej) budúcnosti, chystať sa; syn. poberať sa: o. sa spať; medveď sa odoberá na zimný spánok; Keď sa starý Blef odoberal na dôchodok, nezabudol svoje príbuzenstvo oboznámiť so svojimi plánmi. [P. Macsovszky]
3. (od koho, od čoho; ø) ▶ priateľsky, s prejavom náklonnosti, úcty a pod. sa rozchádzať s niekým, lúčiť sa: o. sa od matky, od otca; o. sa od rodiny; vstal a začal sa o.; Odoberali sa doobeda pred domovou bránou na rušnom námestí. Buď dobrý, Šebastián, ja tiež budem dobrá. [A. Hykisch]
4. etnogr. (od koho; ø) ▶ vykonávať obrad odobierky, lúčenia sa s rodinou, s priateľmi pred svadbou al. pred odchodom na vojenčinu, lúčiť sa: regrúti sa odoberali pri muzike; [...] a tak mi je ustavične pred očami, ako šiel na tú vojnu, cez dedinu šli, s každým sa odberali. [A. Habovštiak]; Po večeri sa mladucha odberá s veľkým plačom (aby vraj kravy dobre dojili) od svojich rodičov. [J. Fekete]
dok.odobrať sa


odoberať, zastaráv. odberať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo (z čoho); z čoho) ▶ brať isté množstvo, časť z niečoho, odniekiaľ na nejaký účel al. s cieľom zmenšenia, úbytku, zníženia pôvodného množstva, hmotnosti, veľkosti a pod.: o. z mlieka smotanu; o. včelám med; z kačacieho mäsa počas pečenia odoberajte tuk; šťavu, ktorú pustí kapusta natlačená v sude, treba o. hrnčekom; z cesta odoberáme menšie kúsky a rozvaľkáme ich na pomúčenej doske; Nákladné auto s veľkou lyžicou po kúskoch odoberá z masy snehu pred sebou, aby sa po ceste k chate dalo znovu chodiť. [Sme 2009]; Najviac poškodzované sú tie [vodné toky], z ktorých prevádzkovatelia lyžiarskych stredísk odoberajú vodu na zasnežovanie svahov. [PaR 2011]
2. i odb. (čo (z čoho)) ▶ brať malé množstvo z niečoho, odniekiaľ na isté potreby, ciele, zistenia, brať: o. tkanivo z tela darcu na histologické vyšetrenie; krv sa odoberá do sterilnej skúmavky; pri bolestiach hrdla sestra odoberá výter; hygienici pravidelne odoberajú vzorky vody z rieky; práv. americké úrady pri vstupe do krajiny odoberajú odtlačky prstov snímajú
3. lek. (čo (z čoho)) ▶ (chirurgicky) vyberať niečo s cieľom odstrániť al. získať na ďalší výkon: o. orgány z tiel mŕtvych na účely transplantácie; najčastejšie sa odoberá srdce, obličky, pľúca a pečeň; lekári mu odoberajú štep z bedrovej kosti
4. ((komu) čo, koho) ▶ (z úradnej moci) zbavovať vlastníctva, odnímať právo na niečo a pod.: o. cudzincom povolenie na pobyt; o. pracovníkovi osobný príplatok; policajt má právo o. zbraň; zemanom, ktorí sa stavali proti kráľovi, odberali majetky; v čase národnostného útlaku úrady odberali rodičom deti
5. (čo komu, čomu; čo z čoho) ▶ pripravovať, oberať niekoho, niečo o niečo; zbavovať niekoho niečoho (nehmotného), odčerpávať: chladnejšie teleso odoberá teplo teplejšiemu; tráva odoberá z pôdy živiny; tepelné čerpadlo odoberá teplo z okolitého prostredia a odovzdáva ho vode vo vykurovacom systéme; kúpeľ pokožke odoberá vlhkosť; strmší úsek mu odoberá sily; načisto mi to odoberá chuť pokračovať v práci; žiarlivosť mu odoberala životnú energiu
6. (čo) ▶ brať, prijímať niečo od niekoho, odniekiaľ a dávať inam, na iné miesto, preberať: na stavbe odoberal podávané tehly; Chlapi vidlami naberali seno a podávali hore na voz, kde ho odoberala Zuna, žena staršieho z bratov. [I. Pačutová]
7. (čo) ▶ byť predplatiteľom, predplácať si obyč. noviny, časopisy v papierovej al. elektronickej podobe: o. denníky; o. módny, motoristický časopis; tie noviny už nebude o.; odoberali sme zväzky z edície Kruh milovníkov poézie; zaviazali sa o. informácie z overeného zdroja získavať
8. i ekon. (čo (od koho, od čoho)) ▶ pravidelne prijímať tovar al. využívať službu ako právnická al. fyzická osoba na základe objednávky, resp. dohody ako spotrebiteľ, klient: o. elektrinu, plyn; o. víno od miestneho vinohradníka; stáli zákazníci odoberajú služby firmy; výrobky vlnárskeho kombinátu odberali mnohé konfekčné závody; pravidelne od nás odoberal tekvicové jadierka na ambulantný predaj; [...] pondelkové raňajky a piatkové večere odoberá iba tretina dievčat, ostatné sa náhlia na vlak alebo idú z vlaku rovno do školy a jedlo si nevyzdvihnú. [V. Švenková]
9. šport. (čo (komu)) ▶ (v loptových športoch, v ľadovom hokeji a pod.) získavať herný predmet a preberať tak hernú aktivitu: o. puk súperovi; hráč má dobrú fyzickú kondíciu a vyniká pri odoberaní lopty
10. hovor. zastaráv. (koho) ▶ preverovať a uznávať (obyč. muža) za schopného vojenskej služby, odvádzať: o. brancov na vojenčinu
dok. k 1 6, 8 10odobrať


odobrať -berie -berú odober! -bral -berúc -braný/-bratý -branie/-bratie dok. 1. (čo (z čoho); z čoho) ▶ vziať isté množstvo, časť z niečoho, odniekiaľ na nejaký účel al. s cieľom zmenšenia, úbytku, zníženia pôvodného množstva, hmotnosti, veľkosti a pod.: z plnky, z mlieka odoberte päť lyžíc; vedci sa zaoberajú myšlienkou o. funkčné časti zo starých satelitov priamo na orbite; Z povrchu odoberieme penu a džem okamžite plníme do pripravených pohárov. [Pc 1999]
2. i odb. (čo (z čoho)) ▶ zobrať malé množstvo z niečoho, odniekiaľ na isté potreby, ciele, zistenia, vziať: o. chorému krv, moč; o. vzorku kože, pečene; gynekológ vám odoberie materiál na kultiváciu z krčka maternice; z jazera odoberú vzorky vody na zistenie toxicity v mieste výskytu siníc; práv. od osoby mladšej ako 12 rokov nemožno o. odtlačky prstov vziať
3. lek. (čo (z čoho)) ▶ (chirurgicky) vybrať niečo s cieľom odstrániť al. získať na ďalší výkon: pacientke museli o. vaječník, žlčník; darcovi odoberú kostnú dreň; liposukciou sa odoberie tuk z oblasti brucha; technológia umožňuje o. gény z jedného organizmu a preniesť ich do akéhokoľvek iného organizmu
4. ((komu) čo, koho) ▶ (z úradnej moci) zbaviť vlastníctva, odňať právo na niečo a pod.: o. osvedčenie, licenciu, titul; o. sociálne dávky; vodičovi na mieste odobrali vodičský preukaz; vzpieračovi odobrali medailu pre pozitívne dopingové testy; o. zajatcovi zbraň; dieťa odobrali matke a umiestnili ho do krízového centra; v nemocnici jej odo­brali odev zobrali na úschovu; Šaty mi odobrala akási, vraj staničná, sestra. [A. Rákay]
5. (čo komu, čomu; čo z čoho) ▶ pripraviť, obrať niekoho, niečo o niečo; zbaviť niekoho niečoho (nehmotného), odčerpať: studený zábal odoberie teplo z povrchu tela; tréningy mu môžu o. veľa času a síl; Plný žalúdok mi odo­bral energiu a pocítila som únavu. [K. Gillerová]
6. (čo) ▶ vziať, prijať niečo od niekoho, odniekiaľ a dať inam, na iné miesto, prebrať: v hydinárskej prevádzke od nosníc denne odoberú 160 000 vajec; v zbernom dvore od vás odoberú zhruba 200 kg odpadu; Predajne elektroniky by mali pri kúpe spotrebiča od občana odobrať jeho pôvodný, opotrebovaný. [Sme 2009]
7. i ekon. (čo (od koho, od čoho)) ▶ prijať tovar al. využiť službu ako právnická al. fyzická osoba na základe objednávky, resp. dohody ako spotrebiteľ, klient: o. objednaný tovar; platiť za odobraté teplo; kupec za vydražené obrazy nezaplatil a neodobral si ich; kupujúci je povinný o. tlač v súlade s ustanoveniami zmluvy; [...] v súčasnosti už všetky papierenské firmy pracujú na plné kapacity a v tomto roku plánujú odobrať od dodávateľov podobné množstvá ako v minulosti. [HN 2009]
8. šport. (čo (komu)) ▶ (v loptových športoch, v ľadovom hokeji a pod.) získať herný predmet a prebrať tak hernú aktivitu: vie dobre o. loptu, hrá skvele; nenápadným spôsobom sa priblíži k súperovi a odoberie mu puk
9. hovor. zastaráv. (koho) ▶ preveriť a uznať (obyč. muža) za schopného vojenskej služby, odviesť: o. mladíkov na vojenčinu; pre zmrzačený prst ho za vojaka neodobrali; Odobrali ma, hybaj na front. [P. Jaroš]; Viac ma už k vojsku neodoberú. [L. Ballek]
fraz. odobrať niekomu slovo neumožniť niekomu ďalej hovoriť, rečniť na nejakom fóre
nedok.odoberať, odberať


odobrať sa -berie sa -berú sa odober sa! -bral sa -berúc sa -branie sa/-bratie sa dok. 1. (kam; odkiaľ) ▶ (práve) uskutočniť odchod (na isté miesto), odísť; syn. pobrať sa: o. sa do mesta, do kina; delegácia sa odobrala na slávnostný obed; svadobní hostia sa odobrali do izieb; súd sa odobral zo súdnej siene, že sa poradí; [...] keďže Jano iba táral a nič nenavrhoval, uzimená dáma sa odobrala domov. [R. Sloboda]
2. (na čo/s neurčitkom; kam) ▶ uskutočniť zmenu v porovnaní s predchádzajúcou činnosťou al. spôsobom života; syn. pobrať sa: o. sa spať; o. sa do dôchodku, na dôchodok; svište sa odobrali na zimný spánok; odobral sa na krátku siestu; odmietol sa zúčastňovať na straníckom živote a odobral sa do ústrania
3. (od koho, od čoho; ø) ▶ priateľsky, s prejavom náklonnosti, úcty a pod. sa rozísť s niekým, rozlúčiť sa: odobral sa od neho, že si potrebuje oddýchnuť; s úsmevom sa odobrala od veselej spoločnosti; Však už idem, aby ste sa mohli osamote odobrať. [K. Lazarová]; S tým sa odobral od sedliaka, nasadol do koča a uháňal svojou cestou. [A. Habov­štiak]
4. etnogr. (od koho; ø) ▶ vykonať obrad odobierky, lúčenia sa s rodinou, s priateľmi pred svadbou al. pred odchodom na vojenčinu, rozlúčiť sa: ženích sa odobral od svojich rodičov, bratov, sestier a vydal sa za nevestou; spevácka skupina uvedie hudobné pásmo o zverbovaní regrútov na vojnu a odobraní sa
fraz. zjemn. odobrať sa na večnosť/na pravdu Božiu/na pokoj zomrieť
nedok.odoberať sa, odberať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1


odlúčiť sa vzdialiť sa al. osamostatniť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. (obyč. s pozdravom) • rozlúčiť sa: odlúčila sa od rodičov, rozlúčila sa s rodičmiodobrať sa: návšteva sa odobrala zavčasu domovodporučiť sa (odlúčiť sa s pozdravom) • oddeliť saodpojiť sa: oddelili, odpojili sme sa od skupiny na rohuopustiťzanechať (niekoho na istom mieste): opustil, zanechal spoločnosť o piatejexpr.: odtrhnúť saodštiepiť sa: odtrhli sa, odštiepili sa od nás zavčasuodčleniť sa: odčlenili sa a šli po svojom


odobrať sa 1. vzdialiť sa z istého miesta (obyč. za istým cieľom) • pobrať saísť: odobrali sa, pobrali sa na miesto stretnutia; odobrali sa, išli navštíviť známychvybrať savydať savychystať savypraviť savystrojiť sa (po istých prípravách): vybrali sa, vydali sa na cestu; vychystala sa k lekárovi

2. p. odlúčiť sa


odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziaťzobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádejzbaviťpozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekohopripraviťpriniesťpriviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o životobraťkniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkciekniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraňskonfiškovaťzhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetokpobraťpoodoberaťkniž. poodnímať (postupne, viac vecí)

2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkostizúžiťzabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páseexpr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenkuzobraťvziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mliekaodčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazípoodoberaťpouberaťpobraťpozberaťpoodčerpávať (postupne, viac vecí)

3. p. odviesť 2


odviesť 1. vedením odpraviť, dopraviť na iné miesto (človeka al. zviera) • zaviesť: odviesť, zaviesť prváka do školy; odviesť psíka na retiazkeeskortovať (odviesť pod vojenskou strážou): eskortovať trestancovexpr. odvliecť (obyč. násilím): odvliekli deti od rodičovhovor. zastar.: odšikovaťzašikovať: odšikovať väzňov; zašikovať statok na pašu

2. uznať za schopného vojenskej služby • zobraťvziaťhovor. odobrať: mládenca neodviedli, nevzali, neodobrali

3. p. odvábiť, odvrátiť 1 4. p. odovzdať 1 5. p. odraziť 1


pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať savybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výletvydať sa: vydať sa do svetavziať sa: zrazu sa vzal a už bol prečvypraviť savystrojiť savychystať saschystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičomodísť: nahnevala sa a odišla od nás prečodobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťamivzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialilrozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčilzried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestoudať sapustiť sapodať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plotpustiť sadať sa: pustiť sa, dať sa do robotychytiť saexpr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do koseniapribrať sapodobrať saprichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

p. aj pustiť sa 1

3. p. zosobášiť sa


rozlúčiť sa 1. vzdialiť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. s pozdravom • rozísť sa: rozlúčili sa, rozišli sa pred domomodobrať sapobrať sa: odobrala sa od rodičov; rýchlo sa pobralzastar. rozžehnať sa: rozžehnal sa s rodinoupoodoberať sapoodberať saporozchádzať sa (postupne sa rozlúčiť s viacerými osobami) • fraz. dať zbohom (niekomu, niečomu)

2. p. zanechať 2


vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincomkniž. vstúpiť do stavu manželskéhovziať sizobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiakahovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šlamať sobášzosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v letefraz.: dostať sa/ísť pod čepiecísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľavadať saodísťodobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávouvypraviť savybrať savystrojiť savychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túruexpr. vytrepať sahovor.: tajsťtaísť: nazbierali húb a tašli domovpobrať savykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou dopravaexpr.: schytiť savychytiť sa

3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť saminúťutratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniazestroviťpotroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potrovípremrhaťzmárniťexpr.: prehajdákaťpregazdovaťprebačovaťprešustrovaťroztatáriťrozfrnadiťrozfrnádliť (nehospodárne minúť)

p. aj premárniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odobrať, -berie, -berú dok.

1. (čo čomu, komu, koho komu) vziať, odňať: o. pôde živiny; Chladná rosička ľahko (kvietku) život odoberie. (Botto) Na ceste ich zastavili a odobrali im, čo mali. (Al.) I ženu mi ten zloduch odobral. (Jégé); pren. Utrápený tón v jej hlase odobral mu reč (Bod.) spôsobil, že prestal hovoriť.

2. (čo, čo komu) vziať z niečoho isté množstvo, trochu: o. trochu múky, o. darcovi krv;

3. (čo) prevziať, prebrať: o. depešu, o. cestovné lístky; Mladý Čabrda odobral peniaze. (Taj.)

4. hovor. (koho) uznať za spôsobilého pre vojenskú službu: Miša v náhradnej asentírke odobrali. (Rys.) Ilčička počula, že jej syna odobrali. (Urb.);

nedok. odoberať


odobrať sa -berie, -berú dok.

1. (kam) pobrať sa, odísť: Stanislav po matúre sa odobral na univerzitu. (Vaj.) Stráže sa odobrali na svoje miesto. (Urb.)

hovor. o. sa na večnosť, na pokoj zomrieť;

2. (od koho i bezpredm.) rozlúčiť sa: Matej šiel k najbližšej rodine, odobrať sa. (Kuk.) Od Zuzky sa len tak napochytre odobral. (Laz.);

nedok. odoberať sa

Morfologický analyzátor

odobrať dokonavé sloveso
(ja) odoberiem VKdsa+; (ty) odoberieš VKdsb+; (on, ona, ono) odoberie VKdsc+; (my) odoberieme VKdpa+; (vy) odoberiete VKdpb+; (oni, ony) odoberú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) odobral VLdsam+; (ona) odobrala VLdsaf+; (ono) odobralo VLdsan+; (oni, ony) odobrali VLdpah+;
(ty) odober! VMdsb+; (my) odoberme! VMdpa+; (vy) odoberte! VMdpb+;
(nejako) odoberúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor