Slovenské slovníky

odoberať sa, zastaráv. odberať sa -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. 1. (kam; odkiaľ) ▶ (práve) uskutočňovať odchod (na isté miesto), odchádzať, brať sa; syn. poberať sa: vidím, ako sa odoberá k pokladni kúpiť si lístok; po dlhej ceste sa odoberáme k moru na pláže; pomaly sme sa odoberali k autobusu; lastovičky v húfoch sadajú na elektrické drôty, odoberajú sa od svojich hniezdisk; pren. leto [...] sa pomaly odberá a jeseň kradmo sa hlási k svojmu právu [I. Kadlečík]
2. (na čo/s neurčitkom) ▶ robiť prípravy na zmenu, ktorá sa má uskutočniť v (najbližšej) budúcnosti, chystať sa; syn. poberať sa: o. sa spať; medveď sa odoberá na zimný spánok; Keď sa starý Blef odoberal na dôchodok, nezabudol svoje príbuzenstvo oboznámiť so svojimi plánmi. [P. Macsovszky]
3. (od koho, od čoho; ø) ▶ priateľsky, s prejavom náklonnosti, úcty a pod. sa rozchádzať s niekým, lúčiť sa: o. sa od matky, od otca; o. sa od rodiny; vstal a začal sa o.; Odoberali sa doobeda pred domovou bránou na rušnom námestí. Buď dobrý, Šebastián, ja tiež budem dobrá. [A. Hykisch]
4. etnogr. (od koho; ø) ▶ vykonávať obrad odobierky, lúčenia sa s rodinou, s priateľmi pred svadbou al. pred odchodom na vojenčinu, lúčiť sa: regrúti sa odoberali pri muzike; [...] a tak mi je ustavične pred očami, ako šiel na tú vojnu, cez dedinu šli, s každým sa odberali. [A. Habovštiak]; Po večeri sa mladucha odberá s veľkým plačom (aby vraj kravy dobre dojili) od svojich rodičov. [J. Fekete]
▷ dok. ↗ odobrať sa

odoberať, zastaráv. odberať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo (z čoho); z čoho) ▶ brať isté množstvo, časť z niečoho, odniekiaľ na nejaký účel al. s cieľom zmenšenia, úbytku, zníženia pôvodného množstva, hmotnosti, veľkosti a pod.: o. z mlieka smotanu; o. včelám med; z kačacieho mäsa počas pečenia odoberajte tuk; šťavu, ktorú pustí kapusta natlačená v sude, treba o. hrnčekom; z cesta odoberáme menšie kúsky a rozvaľkáme ich na pomúčenej doske; Nákladné auto s veľkou lyžicou po kúskoch odoberá z masy snehu pred sebou, aby sa po ceste k chate dalo znovu chodiť. [Sme 2009]; Najviac poškodzované sú tie [vodné toky], z ktorých prevádzkovatelia lyžiarskych stredísk odoberajú vodu na zasnežovanie svahov. [PaR 2011]
2. i odb. (čo (z čoho)) ▶ brať malé množstvo z niečoho, odniekiaľ na isté potreby, ciele, zistenia, brať: o. tkanivo z tela darcu na histologické vyšetrenie; krv sa odoberá do sterilnej skúmavky; pri bolestiach hrdla sestra odoberá výter; hygienici pravidelne odoberajú vzorky vody z rieky; práv. americké úrady pri vstupe do krajiny odoberajú odtlačky prstov snímajú
3. lek. (čo (z čoho)) ▶ (chirurgicky) vyberať niečo s cieľom odstrániť al. získať na ďalší výkon: o. orgány z tiel mŕtvych na účely transplantácie; najčastejšie sa odoberá srdce, obličky, pľúca a pečeň; lekári mu odoberajú štep z bedrovej kosti
4. ((komu) čo, koho) ▶ (z úradnej moci) zbavovať vlastníctva, odnímať právo na niečo a pod.: o. cudzincom povolenie na pobyt; o. pracovníkovi osobný príplatok; policajt má právo o. zbraň; zemanom, ktorí sa stavali proti kráľovi, odberali majetky; v čase národnostného útlaku úrady odberali rodičom deti
5. (čo komu, čomu; čo z čoho) ▶ pripravovať, oberať niekoho, niečo o niečo; zbavovať niekoho niečoho (nehmotného), odčerpávať: chladnejšie teleso odoberá teplo teplejšiemu; tráva odoberá z pôdy živiny; tepelné čerpadlo odoberá teplo z okolitého prostredia a odovzdáva ho vode vo vykurovacom systéme; kúpeľ pokožke odoberá vlhkosť; strmší úsek mu odoberá sily; načisto mi to odoberá chuť pokračovať v práci; žiarlivosť mu odoberala životnú energiu
6. (čo) ▶ brať, prijímať niečo od niekoho, odniekiaľ a dávať inam, na iné miesto, preberať: na stavbe odoberal podávané tehly; Chlapi vidlami naberali seno a podávali hore na voz, kde ho odoberala Zuna, žena staršieho z bratov. [I. Pačutová]
7. (čo) ▶ byť predplatiteľom, predplácať si obyč. noviny, časopisy v papierovej al. elektronickej podobe: o. denníky; o. módny, motoristický časopis; tie noviny už nebude o.; odoberali sme zväzky z edície Kruh milovníkov poézie; zaviazali sa o. informácie z overeného zdroja získavať
8. i ekon. (čo (od koho, od čoho)) ▶ pravidelne prijímať tovar al. využívať službu ako právnická al. fyzická osoba na základe objednávky, resp. dohody ako spotrebiteľ, klient: o. elektrinu, plyn; o. víno od miestneho vinohradníka; stáli zákazníci odoberajú služby firmy; výrobky vlnárskeho kombinátu odberali mnohé konfekčné závody; pravidelne od nás odoberal tekvicové jadierka na ambulantný predaj; [...] pondelkové raňajky a piatkové večere odoberá iba tretina dievčat, ostatné sa náhlia na vlak alebo idú z vlaku rovno do školy a jedlo si nevyzdvihnú. [V. Švenková]
9. šport. (čo (komu)) ▶ (v loptových športoch, v ľadovom hokeji a pod.) získavať herný predmet a preberať tak hernú aktivitu: o. puk súperovi; hráč má dobrú fyzickú kondíciu a vyniká pri odoberaní lopty
10. hovor. zastaráv. (koho) ▶ preverovať a uznávať (obyč. muža) za schopného vojenskej služby, odvádzať: o. brancov na vojenčinu
▷ dok. k 1 – 6, 8 – 10 ↗ odobrať

odobrať -berie -berú odober! -bral -berúc -braný/-bratý -branie/-bratie dok. 1. (čo (z čoho); z čoho) ▶ vziať isté množstvo, časť z niečoho, odniekiaľ na nejaký účel al. s cieľom zmenšenia, úbytku, zníženia pôvodného množstva, hmotnosti, veľkosti a pod.: z plnky, z mlieka odoberte päť lyžíc; vedci sa zaoberajú myšlienkou o. funkčné časti zo starých satelitov priamo na orbite; Z povrchu odoberieme penu a džem okamžite plníme do pripravených pohárov. [Pc 1999]
2. i odb. (čo (z čoho)) ▶ zobrať malé množstvo z niečoho, odniekiaľ na isté potreby, ciele, zistenia, vziať: o. chorému krv, moč; o. vzorku kože, pečene; gynekológ vám odoberie materiál na kultiváciu z krčka maternice; z jazera odoberú vzorky vody na zistenie toxicity v mieste výskytu siníc; práv. od osoby mladšej ako 12 rokov nemožno o. odtlačky prstov vziať
3. lek. (čo (z čoho)) ▶ (chirurgicky) vybrať niečo s cieľom odstrániť al. získať na ďalší výkon: pacientke museli o. vaječník, žlčník; darcovi odoberú kostnú dreň; liposukciou sa odoberie tuk z oblasti brucha; technológia umožňuje o. gény z jedného organizmu a preniesť ich do akéhokoľvek iného organizmu
4. ((komu) čo, koho) ▶ (z úradnej moci) zbaviť vlastníctva, odňať právo na niečo a pod.: o. osvedčenie, licenciu, titul; o. sociálne dávky; vodičovi na mieste odobrali vodičský preukaz; vzpieračovi odobrali medailu pre pozitívne dopingové testy; o. zajatcovi zbraň; dieťa odobrali matke a umiestnili ho do krízového centra; v nemocnici jej odobrali odev zobrali na úschovu; Šaty mi odobrala akási, vraj staničná, sestra. [A. Rákay]
5. (čo komu, čomu; čo z čoho) ▶ pripraviť, obrať niekoho, niečo o niečo; zbaviť niekoho niečoho (nehmotného), odčerpať: studený zábal odoberie teplo z povrchu tela; tréningy mu môžu o. veľa času a síl; Plný žalúdok mi odobral energiu a pocítila som únavu. [K. Gillerová]
6. (čo) ▶ vziať, prijať niečo od niekoho, odniekiaľ a dať inam, na iné miesto, prebrať: v hydinárskej prevádzke od nosníc denne odoberú 160 000 vajec; v zbernom dvore od vás odoberú zhruba 200 kg odpadu; Predajne elektroniky by mali pri kúpe spotrebiča od občana odobrať jeho pôvodný, opotrebovaný. [Sme 2009]
7. i ekon. (čo (od koho, od čoho)) ▶ prijať tovar al. využiť službu ako právnická al. fyzická osoba na základe objednávky, resp. dohody ako spotrebiteľ, klient: o. objednaný tovar; platiť za odobraté teplo; kupec za vydražené obrazy nezaplatil a neodobral si ich; kupujúci je povinný o. tlač v súlade s ustanoveniami zmluvy; [...] v súčasnosti už všetky papierenské firmy pracujú na plné kapacity a v tomto roku plánujú odobrať od dodávateľov podobné množstvá ako v minulosti. [HN 2009]
8. šport. (čo (komu)) ▶ (v loptových športoch, v ľadovom hokeji a pod.) získať herný predmet a prebrať tak hernú aktivitu: vie dobre o. loptu, hrá skvele; nenápadným spôsobom sa priblíži k súperovi a odoberie mu puk
9. hovor. zastaráv. (koho) ▶ preveriť a uznať (obyč. muža) za schopného vojenskej služby, odviesť: o. mladíkov na vojenčinu; pre zmrzačený prst ho za vojaka neodobrali; Odobrali ma, hybaj na front. [P. Jaroš]; Viac ma už k vojsku neodoberú. [L. Ballek]
◘ fraz. odobrať niekomu slovo neumožniť niekomu ďalej hovoriť, rečniť na nejakom fóre
▷ nedok. ↗ odoberať, odberať

odobrať sa -berie sa -berú sa odober sa! -bral sa -berúc sa -branie sa/-bratie sa dok. 1. (kam; odkiaľ) ▶ (práve) uskutočniť odchod (na isté miesto), odísť; syn. pobrať sa: o. sa do mesta, do kina; delegácia sa odobrala na slávnostný obed; svadobní hostia sa odobrali do izieb; súd sa odobral zo súdnej siene, že sa poradí; [...] keďže Jano iba táral a nič nenavrhoval, uzimená dáma sa odobrala domov. [R. Sloboda]
2. (na čo/s neurčitkom; kam) ▶ uskutočniť zmenu v porovnaní s predchádzajúcou činnosťou al. spôsobom života; syn. pobrať sa: o. sa spať; o. sa do dôchodku, na dôchodok; svište sa odobrali na zimný spánok; odobral sa na krátku siestu; odmietol sa zúčastňovať na straníckom živote a odobral sa do ústrania
3. (od koho, od čoho; ø) ▶ priateľsky, s prejavom náklonnosti, úcty a pod. sa rozísť s niekým, rozlúčiť sa: odobral sa od neho, že si potrebuje oddýchnuť; s úsmevom sa odobrala od veselej spoločnosti; Však už idem, aby ste sa mohli osamote odobrať. [K. Lazarová]; S tým sa odobral od sedliaka, nasadol do koča a uháňal svojou cestou. [A. Habovštiak]
4. etnogr. (od koho; ø) ▶ vykonať obrad odobierky, lúčenia sa s rodinou, s priateľmi pred svadbou al. pred odchodom na vojenčinu, rozlúčiť sa: ženích sa odobral od svojich rodičov, bratov, sestier a vydal sa za nevestou; spevácka skupina uvedie hudobné pásmo o zverbovaní regrútov na vojnu a odobraní sa
◘ fraz. zjemn. odobrať sa na večnosť/na pravdu Božiu/na pokoj zomrieť
▷ nedok. ↗ odoberať sa, odberať sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa • zberať sa • odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoro • odoberať sa • odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánok • ísť (preč) • expr.: pakovať sa • pratať sa • sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sa • priberať sa • púšťať sa • chystať sa • pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestu • zberať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa • vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vode • hovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtuje • chytať sa • hovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo • mať sobáš • uzatvárať/uzavierať sobáš • sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltár • kniž. vstupovať do stavu manželského

brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytať • lapať • schytávať: bral, chytal klobúk do ruky • expr.: habať • chabrať • chmátať • chvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod ruku • hovor. expr.: škrabať • škriabať • driapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z ruky • hovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberať • odberať • odnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťa • odcudzovať • kradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

p. aj habať

3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímať • dostávať • poberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatky • hovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

4. prichádzať na zmysel niečoho • chápať • rozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážku • vysvetľovať si • vykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmysle • kniž. ponímať

5. p. dvoriť 6. p. fotografovať

ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2

lúčiť sa s pozdravom sa rozchádzať s niekým • odoberať sa • odberať sa • odporúčať sa: lúčil sa s rodinou, odoberal sa od rodiny; po chvíli sa odporúčal • rozlučovať sa (obyč. dlhšie): rozlučovala sa s nami skoro hodinu • zastaráv. porúčať sa: Porúčam sa! • zastar. žehnať sa: žehnali sa na rázcestí

odoberať sa porov. odobrať sa

odoberať 1. dávať si posielať (tlač) na základe zaplatenia vopred, byť predplatiteľom • odberať • predplácať • objednávať: od(o)berať, predplácať (si), objednávať si odbornú literatúru, noviny • abonovať: abonovať časopis • subskribovať (zaviazať sa odoberať): subskribovanie platní

2. porov. odobrať 1, 2

poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatier • brať sa: berie sa od nás preč • vydávať sa • vystrájať sa • chystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajov • vypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túru • odoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domov • uberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberať • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu

p. aj brať sa 1

2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sa • priberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do roboty • brať sa: berie sa do prania • chystať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevo • púšťať sa • dávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úloh • chytať sa • hovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty

3. p. ísť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

odoberať, -á, -ajú nedok.

1-4. p. odobrať;

5. (čo) byť predplatiteľom, pravidelne si kupovať, predplácať si (obyč. noviny a časopisy): o. noviny, časopis, o. stranícku tlač

odoberať sa p. odobrať sa

odobrať, -berie, -berú dok.

1. (čo čomu, komu, koho komu) vziať, odňať: o. pôde živiny; Chladná rosička ľahko (kvietku) život odoberie. (Botto) Na ceste ich zastavili a odobrali im, čo mali. (Al.) I ženu mi ten zloduch odobral. (Jégé); pren. Utrápený tón v jej hlase odobral mu reč (Bod.) spôsobil, že prestal hovoriť.

2. (čo, čo komu) vziať z niečoho isté množstvo, trochu: o. trochu múky, o. darcovi krv;

3. (čo) prevziať, prebrať: o. depešu, o. cestovné lístky; Mladý Čabrda odobral peniaze. (Taj.)

4. hovor. (koho) uznať za spôsobilého pre vojenskú službu: Miša v náhradnej asentírke odobrali. (Rys.) Ilčička počula, že jej syna odobrali. (Urb.);

nedok. odoberať

odobrať sa -berie, -berú dok.

1. (kam) pobrať sa, odísť: Stanislav po matúre sa odobral na univerzitu. (Vaj.) Stráže sa odobrali na svoje miesto. (Urb.)

● hovor. o. sa na večnosť, na pokoj zomrieť;

2. (od koho i bezpredm.) rozlúčiť sa: Matej šiel k najbližšej rodine, odobrať sa. (Kuk.) Od Zuzky sa len tak napochytre odobral. (Laz.);

nedok. odoberať sa

Morfologický analyzátor

odoberať nedokonavé sloveso
(ja) odoberám VKesa+; (ty) odoberáš VKesb+; (on, ona, ono) odoberá VKesc+; (my) odoberáme VKepa+; (vy) odoberáte VKepb+; (oni, ony) odoberajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) odoberal VLesam+; (ona) odoberala VLesaf+; (ono) odoberalo VLesan+; (oni, ony) odoberali VLepah+;
(ty) odoberaj! VMesb+; (my) odoberajme! VMepa+; (vy) odoberajte! VMepb+;
(nejako) odoberajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

odoberať:

^→speex ^→vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

by sa odtlačky odoberali ≈ by se otisky odebíraly
g sa odoberajú z ≈ g se odebírají ze
krv odoberá alebo lekárovi ≈ krev odebírá, nebo lékaři
odoberať odtlačky prstov a ≈ odebírat otisky prstů a
Vám krv odoberá alebo ≈ Vám krev odebírá, nebo
v potravinách sa odoberajú ≈ v potravinách se odebírají
výfukových plynov sa odoberá ≈ výfukových plynů se odebírá
Vzorky sa odoberajú a ≈ Vzorky se odebírají a
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

alebo zariadenie, ktoré odoberá ≈ or installation that extracts
odoberajú na iné účely ≈ collected for other purposes
odoberať od viacerých dodávateľov ≈ sourced from multiple suppliers
odoberá z Ruska, ale ≈ takes from Russia, but
odoberá z viac ako ≈ taken from more than
sa vzorky odoberajú aj ≈ shall also be sampled
Tieto vzorky sa odoberajú ≈ These samples are taken
vzorky sa odoberajú po ≈ samples are taken after
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor