odobrať [odo-, ode-], odbrať dk
1. čo (komu od koho), koho komu (násilne) vziať niečo niekomu, dať preč od niekoho niečo: wzaly su na slobodneg czeste nassich rybarow, ktery w nassich wodach a grunthu lowily, a gim odobraly saczky (MOŠOVCE 1567 KL); Pawol Puchala sweho stryczneho bratra skrze dobrych lydy vpomynal a prosyl, aby mu zuplna a prawu polowiczu toho statku od neho neodobral (P. ĽUPČA 1578); wtom se ony za mogim chrptom pobily a pokrwawily, czo zmerkugicze, od nich sme z hudczom zbrogu odebraly (ILAVA 1648); služebnik pohanszky warowkini dyety z nasilim odebral a na wežu odnesl (PeP 1770); včilek pan s teho budinku mne Štofanak Ondera vyhania a luky mne odbere (ŠIROKÉ 1774 LP);
x. pren konyetz bude tedi, na osztatnyi szúdni dzeny, kásdich dobrich vséj bédi horkich szliz śalosztnoho plátsa, tsom odberú korunu vetsnoho śivota (HPS 1752)
L. takowa wodka čloweka a gine žigice opogi, o rozum priněse a bolesti hlawi čini, ba ano y we wetssem užiwani žiwot odbere (PR 18. st) usmrtí
2. čo komu, od koho lúpežne odcudziť niekomu niečo: však predce proti Almašu se (obvinený) oddal a tam jednemu ručnicu odebral a ozbigal (B. ŠTIAVNICA 1670 CM); ga som ho Swetkowicza Janossa zabyl a penyaze y z opaskom, kone dwa od neho som odebral (KRUPINA 1683-85); gesli nekteremu čloweku messtek z penazmi zlodegi a zli lude odeberu (MS 1758); zlodege, kdiss gedene nemagu, pastirom a owčarom wiziwnost odberu (HRANOVNICA 1782)
3. čo (z čoho), čo čomu vyberaním odstrániť odniekiaľ niečo von, zbaviť niečoho, vytiahnuť niečo: kolko rib wsseliyakych napada a odberie s kossa (K. N. MESTO 1690 E); rozeber ho (kopúna) a tlstoch odber s neho gako y čerewa (RT 17. st); od teg piwničky pod kaplu žrydlo sem dal odebratj; ktere drewa w celostj wytiahnutj se nemohly, nez mynary wnutry we weže porezatj a tak dolu znassetj musyly, wssak bez wsseckeg sskody a nesstiesty se odebralo (DUBNICA n. V. 1722); kitne nedrz medzj ginim owocim, lebo mu gegich wuny, wlastnosti odbereš docela; gestli chceš wekssj kwet miti, geden stopek zanehag, ostatne mu odber (PR 18. st)
4. (o peniazoch) čo od koho/z čoho vziať za niečo peniaze, prijať, prevziať nej. poplatok, vybrať: czo se pana Rafaela Nedeczkeho dotycze, oznamugi, že sme gemu zadnych peniz dlužni nezustali, neb odebral wsseczko y z vrokem; czo zustane od teho (sladu), ma se opatrit a s pocztom odebrat od hospodara (ŽILINA 1594; 1611); Czarhay Ysstwan prygal a odobral od podaných za brynzu f 124 d 56 (MOŠOVCE 1647); nech pod prisahu oznamy swedok, zdaly ag mimo tihto su wynohrady sedlaczke u nekterich panow, od kterich by panowy hory teg hornye prisluchalo, ale dawaty sa anebosto odbraty zameskalo (SOLČIANKY 1775)
L. o. počet, (richtárske) počty od koho adm prijať vyúčtovanie z hospodárenia niekoho: dwacateho dne pressince odebrany gest počet od mudreho muže N. roku tohoto zchazegjcyho rychtare (RUŽOMBEROK 1598); pre takowu gich premgenku dedinka negvecsu confuziu a skodu ma, nebo ani pocsti richtarske odobraty nemozu (RUDNO 1758)
5. (o vode) čo braním, podmývaním zmenšiť, odplaviť niečo: sigot z tim se rozširovala, že mnoho rolj z tegto stranj Wahu voda odebrala (ILAVA 1668); geden kus (zeme), totižto za tuto ryeku Bistriczu zkazila y precž odebrala woda (ŽILINA 1695); na ktere (zeme) sa guz wiczeg newisege, len toliko pol mericze, ponewadz Wach odebral 11/2 (BECKOV 1729)
6. čo od čoho ubrať z niečoho, odpočítať od niečoho: lyst wass sme prigaly, desek 200 a lat 500 že ste nam poslali, dali sme odebrati a toto psany misto quietantie mužete zadržati (TRENČÍN 1641); pod celú summu podpjss wrchnj položenj, to odeber od celég summy (LU 1775); gak ge ale (kozinka) uss daktera pokragana, nech mi teda sedem zlatich odoberu (KREMNICA 1797)
7. čo získať, nadobudnúť niečo: odsilame fl 27 skrze geho posla Walenta, ktery naši obligatoriu k rukam swym odbere (MOŠOVCE 1635 E); tzo rozumés na vetsném śivotu? Onú nyekonyetsnú radosztz i slávu, chtorú mi potém śivotze v nyebe odbereme (MCa 1750)
L. o. svedomie práv zhromaždiť svedeckými výpoveďami informácie o spornej veci: naposledy všeci obyvatele, ktery by jaku ponosu mel, misto inštancii do sl. stolice ohlasi sa u p. služneho, aby tim spišej svedomi se odebrat mohlo, čo se potomne skrze pana služneho slavnej stolici oznami (PRÍBOVCE 1765 CM); odoberať [ode-; -ie-, -í-], odberať [-e-, -ie-, -í-] ndk
1. k 1: stoličnemv lydu giž počaly zbrog odbirati (RUŽOMBEROK 1605); kdy sme sedely na lawce, pryssly negakowy lyde, chtegyce gym zbrogy odbyraty (BARDEJOV 1653); widjme, čo se dege y w nasse wlasti, totiž chramy že se odberali a zawreli (SP 1696); gemu y z vlasou geho pana Kassagowi prsty odberal (V. ČEPČÍN 1734)
L. Pan Bůh, ktery od nas takowich lidi prostredkem smrti časne odbera, rač zbuditi na potomne časy gjm podobnych (RUŽOMBEROK 1601) berieš život; mne neodbiraly retiazky na brane yako tebe (ZVOLEN 1644) (o uväznenom človekovi) prepúšťať z väzenia; prečzuo on geho krew od neho odbera (MARTIN 1734) siaha na príbuzného niekomu
2. čo, za čo preberať, prijímať, niečo (ako odplatu, odmenu): Joannes, syn mug, dluzen my ostawa sprawedliweho dluhu, czo odde mne pomalu odbiral, do sta f (ŽILINA 1617); accepto pecunias: odbjram penjze (KS 1763); to zbožja odpredaly společne a pengaze odberaly a nikda fatensa k tomu nepripustily (TURIEC 1773); odberam za to hanu a s toho ešťe wíceg ňelúbim učíťela (DS 1795)
L. (potomkovia) za neboheg panj Calisinsky swedomia byli odberaly na tu gjstu luku (MARTIN 1754) svedectvo vyberali; gako spolem na tým swetě zaslužili, tak spolem wečnu odplatu odbirat budu (KW 1775) o rozsudku; toto gest zagiste wsseckno mrhanj statku Pana nebeskeho, proto take bude nekdj za to prisnj počet odbiratj (CS 18. st) zodpovedať sa; o. počty, popis od koho adm preberať vyúčtovanie hospodárenia od niekoho: czasu teho, kdy se poczty odbyraly od ffoyta (ŽILINA 1599); censum ago: odbjrám popis, popisugem wladárstwi (KS 1763)
3. k 2: tito pak pani Ostrozithowia, jako bi Boha na neby a wrchnosti na zemi nebillo, gwaltownie nass chotár odberagu (LIPTOV 1644); (pán) jednym razom i vyše pet zlatych na vine prepije a v tom potom nasilne statky naše odbera, predava a za vino plati (DRIENČANY 1683 LP); wiropki w horach, ktere mi ze statkom koszarugeme, nam gich (mešťania) odbiragu (B. POTOK 1766); kterj cele kraginj odbjra, zdaliž wjtezem gmenowan bity ma (PT 1796)
4. k 4: jest take tu mlyn, z ktereho důchodky pan biskup bojnicky odbiera každý tyden quart. 2 (BOJNICE 1614 U2); ssafran a oktale vradnik abi sam odbiral a pod gistim počtem panu odewzdal (KRASŇANY 1665); na ratus pre panow, ktery penjze od limitowanych susedow odbyeraly, dano pywo den. 10 (ŽILINA 1712); decimo: desátý djl odbjrám, desátek wyberám (WU 1750); (fatens počul) že nechtela Geho Milost odberať od pywa warenia (peniaze) (L. MIKULÁŠ 1770)
L. o. clo, desiatok, dežmu adm vyberať, vyrubovať nej. poplatky na základe nároku: panu Mostickemu, kteri odbieral dežmu k panu ffogtowi, (dala sa) wečera (ŽILINA 1714); obylj tak gak Geho Gasnosti prisluchagjcy desatek odbjrati (PONIKY 1793); kdj sedel gednoho času (Matúš) na cle bez pochibi ohlidagice pocestnich, abj mohel clo odbjratj (CS 18. st)
5. k 5: luku, kteru voda Turgec odbera a pod breh prenassa (MARTIN 1696)
6. k 6: substrahowati znamená odbjrati; numeru pak temu, od kterehož odbjrass, wždycky 10 přidáwa (LU 1775)
7. (o rane) zapaľovať sa, hnisať, zbierať sa: kdy niekomu w hlawe odbiera (RTA 17. st)
8. komu čo, čomu zbavovať niekoho niečoho, niečo niečoho, odnímať niekomu účasť na niečom: tvoho Ducha svetoho, ode mnye ztrapenoho, nyeodbéraj (HPS 1752); sir wpoly stari swu masnosti a olegitu wlastnosti žaludka žeradlo zapira a tak ku odchodeni nestroweneho gidla cestu odbira uvoľňuje; slunce wlchkost geho (medu) wisussice, barwu zlatu odbira (PR 18. st); deonero: terchu odbiram (LD 18. st)
F. exauctoro: úrad berem, odbjrám, z úradu skládám (KS 1763) zbavujem funkcie; ona nelen wo Waczowe, ale y tuna po setkom meste weliku neuctu az posawat činy a poctiwost my odbera (S. ĽUPČA 1784) osočuje ma, utŕha mi na cti; (smrť) rowňe, kedi chce, kteremukolwek odbira tento časni wek (Pie 18. st náb) kráti pozemský život; odberávať frekv
1. čo (o treste) podriaďovávať sa niečomu: časom mňa Boh wislúchal, ale som častegsség odberáwala trestúnok (DS 1795)
2. k 4: Blaho Gyuro y ginj rychtárj sami penize porubne običeg mjwali odberawat (TURIEC 1724-44)
3. čo zbavúvať niekoho niečoho: do pawučiny zakrucena samo od sebe mucha sebe žiwot odberawa; poklad tento wynahradug (človekovi) wssickno to, ktere gemu ssčasliwost aneb ay natura nedopusstawa y odberáwa (SJ 1785; 1788); odobrať sa, odbrať sa dk
1. odkiaľ kam pobrať sa, odísť k niekomu, niekam: mladenecz w nasseg dediny v Valenta Chorwata messkagjcy, od nehož se poctiwe a slussne do Bistrican odebral (H. ŽDAŇA 1602); kdy som sa odebral do Dolnich Motessicz (P. LEHOTA 1625); sebe čloweka nagati chtel a tussim sobe y Gyura negal a odobral sa won z izbi (TURIEC 1746); abych aspon swug ziwot oslobodila, k mogim p. bratom sem se odebrala ((BOBROVNÍK) 1754); niekteri (poddaní) pod jinše panstvo se odobrali (ORAVA 1795 LP)
L. o. sa na cestu rozhodnúť sa niekam ísť: pred czasem dal na wedomy (dominus impensor), aby se ke dny dneyssymu k prawu dostawyly, ktery na czestu se odebraly a k prawu se nedostawyly (ILAVA 1638)
F. o. sa z (toh(o)to) sveta (údolia), z tohto plačlivého údolia, časného života, na večnosť, Pánu Bohu, z tohoto plačlivého údolia do nebeského príbytku, z tohoto sveta do nebeskej vlasti, na druhý svet zomrieť: Matthuss Cžicžmor gestli by se s tohto sweta skrze smrt časnu odebral (MARTIN 1597); pan Stephanus Sskoda s tehoto placliweho audoli do onochno prjbitku nebeskeho se odebral; že by W. O. manželka s tohoto sweta do nebeskeg wlasti se odebrala (RUŽOMBEROK 1601; 1613 E); citil som w sebe weliku tgasskost a bolest, ze musim s toho sweta gitj a tento swet opustitj a Panu Bohu memu se odebratj (N. MESTO n. V. 1647); pokogne na lůžku mezj prijtěly a známýmj uffame, že na druhy swet se odbereme (SK 1697); (sv. Vendelín) dussu w ruce Boha Otce poručice, s tohoto placliweho udolj odobral se (KT 1753); p. Rakssany Piter skrze smrt časom s tohoto sweta udolj se odebral (TURIEC 1759); ness že sa y s toho sweta (manželka) w dobreg wuoly od sweho manžela odebrala (L. MIKULÁŠ 1760); posledňe pak odeberíc sa na wečnosť, napomínal dom Varleta, bi nad smrťú swú ňežeľil; pre ňezhogitedlnosť ze sweta sa odebraťi musí (BR 1785); negsme ysti, o kterem čase zegdeme a odeberieme se s tohoto casneho ziwota (MK 18. st)
2. od koho rozlúčiť sa s niekým: odkudkolwek odchaziss, odebrat se nemeg za nehodne (KoB 1666); p. fararu czerouskymu, kdy se odebral, wyna y pywa fl 1 d 23 (KRUPINA 1684); (Mária) opet od wssech ženskych pohláw z polibenjm ljce se odebrala (ŽS 1764); neussel sem, ale sem se skutocsne odebral y od zeny (S. ĽUPČA 1781); odoberať sa, odberať sa [-be-, -bí-] ndk
1. k 1: kdy pan orgonysta na probu bul pryssol, na kelczik, kdy se domow odberal, na konye poslowy dalo se f 3 d 50 (ŠTÍTNIK 1647); kdi se czachi prikezowali a pani se odoberali, potrawa učinena fl 1 d 33 (ZVOLEN 1654); kdy se odbieral reverendus Emericus Csernák z residentie, dano Geho Milosti do cesty gedna jetrovicza jarabek (ŽILINA 1696); nasledugicy den odebera se král do swého palácu (VP 1764); má milá Zuzička, od tebe, mé milé srdce, teď dále se odbíram (ASL 1770-90)
L. kterykolwek nass saused od nas se ginde na obydleny odbyral, wyhostny list od nas se oddawal (ŽILINA 1602) sťahoval
F. o. sa z (tohoto) sveta, s týmto svetom umierať: kterak dobreg powestij matrona Dorotha Korczowa magicze se roku pomjnuleho 1618 s tohoto sweta odbjratj (ŽILINA 1619); mala sem syna splodeneho s poctiweho manželstwa od Chmelina Mykussa menem Ondrega, kterissto s timto swetom se odebiral (HRABOVKA 1726); silá ho (starého človeka) ze sveta se odbírať (BR 1785)
2. k 2: pan očym aj z matku syrot odbyragi se z domu syrot tich do Drasskowiec (TURIEC 1686); kdj se odbjeralj dwa missionary, ktery sem boly prissly na pomoc duchownu, dano f 34 d 10 (ŽILINA 1702); slissgal fatens od mnohich žgen, kdi se Nemczy odebraly, tgeto rečy (KRUPINA 1740); po temto sa počal Van Stiphout, René a tovariš cesti odebíraťi (BR 1785); odberať sa ndk
1. kam poberať sa, odchádzať niekam: potom jako pan Kawiczky powedel, že bi se od Matei Palucha chtel odberaty precz, nadto dawagy na dosvedczeny (D. ŠTUBŇA 1587 E); (pán) w tuto chwyly, nyneyssy czass to od nass wyhledawa a myety chcze, zebychme odsud se nykam nieodbyeraly ((OSTRIHOM) 1594) nevzďaľovali sa; wirozumel sem, že pan Küszegy pry dome mem mne hledal, chtjc na rečzj byti se mnu, neb se do filakowskeho statku odbjral (BUDATÍN 1615); draguonom Dallekorowym, na cestu kdy se odberaly, chlieb geden a penazy hotowych d 15 (sa dalo) (KRUPINA 1684); gaknahle (svedok) wirozumel, že to zastawene humno stroga pany susede ruczat, hnedky se odtud odberal a prečz odissiel (DRAŽKOVCE 1729)
2. od koho, od čoho, s čím lúčiť sa s niekým: kdy tolyko po gedneg holbe s namy wypyly wyna, odbyeraly se od nas pryetelsky esste ruku danym (NITRA 1654); Krystus se od swych milych učedlnjkuw odbiral a pekne gim naučenj dawal (SP 1696); kdy se komput sprawowal s furyrom, kdy se odberal s podstjwjm mestom, d 96 (dalo sa) (ŠTÍTNIK 1706); i od was, skaly, kterežto krik, narjkaňi meho zwučne gste nawraceli, se gjz odbjram (PT 1796)
L. o. sa s týmto (márnym) svetom, z toho(to) sveta, na druhý svet pripravovať sa na smrť, zomierať: když bychom se s tymto swetem lucžili a s nieho se odbyrali (BAg 1585); se gyž prawe odbirati a lučity s tymto marnym swetem musym (ŽILINA 1601); sedemnast tvrdich tolaru ta syrota odbyragicy se s toho sveta skrz smrt czasnu poručyl, aby na chram vyplatyly (VAJNORY 1656 E); ale týcho, pokogne na lůžku mezj prijtěly a znamýmj, uffame, že na druhy swet se odbereme (SK 1697); nebosstičky Csincsala Gyorgy z tohoto sweta se odberal (TURIEC 1775)
3. čo od čoho oddeľovať sa od niečoho: hrnec pristaw k ohnj az se wari (vypitvaný kopún), dokud se meso od kosti nebude odbierati (RT 17. st)