Slovenské slovníky

odoberať sa, zastaráv. odberať sa -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. 1. (kam; odkiaľ) ▶ (práve) uskutočňovať odchod (na isté miesto), odchádzať, brať sa; syn. poberať sa: vidím, ako sa odoberá k pokladni kúpiť si lístok; po dlhej ceste sa odoberáme k moru na pláže; pomaly sme sa odoberali k autobusu; lastovičky v húfoch sadajú na elektrické drôty, odoberajú sa od svojich hniezdisk; pren. leto [...] sa pomaly odberá a jeseň kradmo sa hlási k svojmu právu [I. Kadlečík]
2. (na čo/s neurčitkom) ▶ robiť prípravy na zmenu, ktorá sa má uskutočniť v (najbližšej) budúcnosti, chystať sa; syn. poberať sa: o. sa spať; medveď sa odoberá na zimný spánok; Keď sa starý Blef odoberal na dôchodok, nezabudol svoje príbuzenstvo oboznámiť so svojimi plánmi. [P. Macsovszky]
3. (od koho, od čoho; ø) ▶ priateľsky, s prejavom náklonnosti, úcty a pod. sa rozchádzať s niekým, lúčiť sa: o. sa od matky, od otca; o. sa od rodiny; vstal a začal sa o.; Odoberali sa doobeda pred domovou bránou na rušnom námestí. Buď dobrý, Šebastián, ja tiež budem dobrá. [A. Hykisch]
4. etnogr. (od koho; ø) ▶ vykonávať obrad odobierky, lúčenia sa s rodinou, s priateľmi pred svadbou al. pred odchodom na vojenčinu, lúčiť sa: regrúti sa odoberali pri muzike; [...] a tak mi je ustavične pred očami, ako šiel na tú vojnu, cez dedinu šli, s každým sa odberali. [A. Habovštiak]; Po večeri sa mladucha odberá s veľkým plačom (aby vraj kravy dobre dojili) od svojich rodičov. [J. Fekete]
▷ dok. ↗ odobrať sa

odoberať, zastaráv. odberať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo (z čoho); z čoho) ▶ brať isté množstvo, časť z niečoho, odniekiaľ na nejaký účel al. s cieľom zmenšenia, úbytku, zníženia pôvodného množstva, hmotnosti, veľkosti a pod.: o. z mlieka smotanu; o. včelám med; z kačacieho mäsa počas pečenia odoberajte tuk; šťavu, ktorú pustí kapusta natlačená v sude, treba o. hrnčekom; z cesta odoberáme menšie kúsky a rozvaľkáme ich na pomúčenej doske; Nákladné auto s veľkou lyžicou po kúskoch odoberá z masy snehu pred sebou, aby sa po ceste k chate dalo znovu chodiť. [Sme 2009]; Najviac poškodzované sú tie [vodné toky], z ktorých prevádzkovatelia lyžiarskych stredísk odoberajú vodu na zasnežovanie svahov. [PaR 2011]
2. i odb. (čo (z čoho)) ▶ brať malé množstvo z niečoho, odniekiaľ na isté potreby, ciele, zistenia, brať: o. tkanivo z tela darcu na histologické vyšetrenie; krv sa odoberá do sterilnej skúmavky; pri bolestiach hrdla sestra odoberá výter; hygienici pravidelne odoberajú vzorky vody z rieky; práv. americké úrady pri vstupe do krajiny odoberajú odtlačky prstov snímajú
3. lek. (čo (z čoho)) ▶ (chirurgicky) vyberať niečo s cieľom odstrániť al. získať na ďalší výkon: o. orgány z tiel mŕtvych na účely transplantácie; najčastejšie sa odoberá srdce, obličky, pľúca a pečeň; lekári mu odoberajú štep z bedrovej kosti
4. ((komu) čo, koho) ▶ (z úradnej moci) zbavovať vlastníctva, odnímať právo na niečo a pod.: o. cudzincom povolenie na pobyt; o. pracovníkovi osobný príplatok; policajt má právo o. zbraň; zemanom, ktorí sa stavali proti kráľovi, odberali majetky; v čase národnostného útlaku úrady odberali rodičom deti
5. (čo komu, čomu; čo z čoho) ▶ pripravovať, oberať niekoho, niečo o niečo; zbavovať niekoho niečoho (nehmotného), odčerpávať: chladnejšie teleso odoberá teplo teplejšiemu; tráva odoberá z pôdy živiny; tepelné čerpadlo odoberá teplo z okolitého prostredia a odovzdáva ho vode vo vykurovacom systéme; kúpeľ pokožke odoberá vlhkosť; strmší úsek mu odoberá sily; načisto mi to odoberá chuť pokračovať v práci; žiarlivosť mu odoberala životnú energiu
6. (čo) ▶ brať, prijímať niečo od niekoho, odniekiaľ a dávať inam, na iné miesto, preberať: na stavbe odoberal podávané tehly; Chlapi vidlami naberali seno a podávali hore na voz, kde ho odoberala Zuna, žena staršieho z bratov. [I. Pačutová]
7. (čo) ▶ byť predplatiteľom, predplácať si obyč. noviny, časopisy v papierovej al. elektronickej podobe: o. denníky; o. módny, motoristický časopis; tie noviny už nebude o.; odoberali sme zväzky z edície Kruh milovníkov poézie; zaviazali sa o. informácie z overeného zdroja získavať
8. i ekon. (čo (od koho, od čoho)) ▶ pravidelne prijímať tovar al. využívať službu ako právnická al. fyzická osoba na základe objednávky, resp. dohody ako spotrebiteľ, klient: o. elektrinu, plyn; o. víno od miestneho vinohradníka; stáli zákazníci odoberajú služby firmy; výrobky vlnárskeho kombinátu odberali mnohé konfekčné závody; pravidelne od nás odoberal tekvicové jadierka na ambulantný predaj; [...] pondelkové raňajky a piatkové večere odoberá iba tretina dievčat, ostatné sa náhlia na vlak alebo idú z vlaku rovno do školy a jedlo si nevyzdvihnú. [V. Švenková]
9. šport. (čo (komu)) ▶ (v loptových športoch, v ľadovom hokeji a pod.) získavať herný predmet a preberať tak hernú aktivitu: o. puk súperovi; hráč má dobrú fyzickú kondíciu a vyniká pri odoberaní lopty
10. hovor. zastaráv. (koho) ▶ preverovať a uznávať (obyč. muža) za schopného vojenskej služby, odvádzať: o. brancov na vojenčinu
▷ dok. k 1 – 6, 8 – 10 ↗ odobrať

odobrať -berie -berú odober! -bral -berúc -braný/-bratý -branie/-bratie dok. 1. (čo (z čoho); z čoho) ▶ vziať isté množstvo, časť z niečoho, odniekiaľ na nejaký účel al. s cieľom zmenšenia, úbytku, zníženia pôvodného množstva, hmotnosti, veľkosti a pod.: z plnky, z mlieka odoberte päť lyžíc; vedci sa zaoberajú myšlienkou o. funkčné časti zo starých satelitov priamo na orbite; Z povrchu odoberieme penu a džem okamžite plníme do pripravených pohárov. [Pc 1999]
2. i odb. (čo (z čoho)) ▶ zobrať malé množstvo z niečoho, odniekiaľ na isté potreby, ciele, zistenia, vziať: o. chorému krv, moč; o. vzorku kože, pečene; gynekológ vám odoberie materiál na kultiváciu z krčka maternice; z jazera odoberú vzorky vody na zistenie toxicity v mieste výskytu siníc; práv. od osoby mladšej ako 12 rokov nemožno o. odtlačky prstov vziať
3. lek. (čo (z čoho)) ▶ (chirurgicky) vybrať niečo s cieľom odstrániť al. získať na ďalší výkon: pacientke museli o. vaječník, žlčník; darcovi odoberú kostnú dreň; liposukciou sa odoberie tuk z oblasti brucha; technológia umožňuje o. gény z jedného organizmu a preniesť ich do akéhokoľvek iného organizmu
4. ((komu) čo, koho) ▶ (z úradnej moci) zbaviť vlastníctva, odňať právo na niečo a pod.: o. osvedčenie, licenciu, titul; o. sociálne dávky; vodičovi na mieste odobrali vodičský preukaz; vzpieračovi odobrali medailu pre pozitívne dopingové testy; o. zajatcovi zbraň; dieťa odobrali matke a umiestnili ho do krízového centra; v nemocnici jej odobrali odev zobrali na úschovu; Šaty mi odobrala akási, vraj staničná, sestra. [A. Rákay]
5. (čo komu, čomu; čo z čoho) ▶ pripraviť, obrať niekoho, niečo o niečo; zbaviť niekoho niečoho (nehmotného), odčerpať: studený zábal odoberie teplo z povrchu tela; tréningy mu môžu o. veľa času a síl; Plný žalúdok mi odobral energiu a pocítila som únavu. [K. Gillerová]
6. (čo) ▶ vziať, prijať niečo od niekoho, odniekiaľ a dať inam, na iné miesto, prebrať: v hydinárskej prevádzke od nosníc denne odoberú 160 000 vajec; v zbernom dvore od vás odoberú zhruba 200 kg odpadu; Predajne elektroniky by mali pri kúpe spotrebiča od občana odobrať jeho pôvodný, opotrebovaný. [Sme 2009]
7. i ekon. (čo (od koho, od čoho)) ▶ prijať tovar al. využiť službu ako právnická al. fyzická osoba na základe objednávky, resp. dohody ako spotrebiteľ, klient: o. objednaný tovar; platiť za odobraté teplo; kupec za vydražené obrazy nezaplatil a neodobral si ich; kupujúci je povinný o. tlač v súlade s ustanoveniami zmluvy; [...] v súčasnosti už všetky papierenské firmy pracujú na plné kapacity a v tomto roku plánujú odobrať od dodávateľov podobné množstvá ako v minulosti. [HN 2009]
8. šport. (čo (komu)) ▶ (v loptových športoch, v ľadovom hokeji a pod.) získať herný predmet a prebrať tak hernú aktivitu: vie dobre o. loptu, hrá skvele; nenápadným spôsobom sa priblíži k súperovi a odoberie mu puk
9. hovor. zastaráv. (koho) ▶ preveriť a uznať (obyč. muža) za schopného vojenskej služby, odviesť: o. mladíkov na vojenčinu; pre zmrzačený prst ho za vojaka neodobrali; Odobrali ma, hybaj na front. [P. Jaroš]; Viac ma už k vojsku neodoberú. [L. Ballek]
◘ fraz. odobrať niekomu slovo neumožniť niekomu ďalej hovoriť, rečniť na nejakom fóre
▷ nedok. ↗ odoberať, odberať

odobrať sa -berie sa -berú sa odober sa! -bral sa -berúc sa -branie sa/-bratie sa dok. 1. (kam; odkiaľ) ▶ (práve) uskutočniť odchod (na isté miesto), odísť; syn. pobrať sa: o. sa do mesta, do kina; delegácia sa odobrala na slávnostný obed; svadobní hostia sa odobrali do izieb; súd sa odobral zo súdnej siene, že sa poradí; [...] keďže Jano iba táral a nič nenavrhoval, uzimená dáma sa odobrala domov. [R. Sloboda]
2. (na čo/s neurčitkom; kam) ▶ uskutočniť zmenu v porovnaní s predchádzajúcou činnosťou al. spôsobom života; syn. pobrať sa: o. sa spať; o. sa do dôchodku, na dôchodok; svište sa odobrali na zimný spánok; odobral sa na krátku siestu; odmietol sa zúčastňovať na straníckom živote a odobral sa do ústrania
3. (od koho, od čoho; ø) ▶ priateľsky, s prejavom náklonnosti, úcty a pod. sa rozísť s niekým, rozlúčiť sa: odobral sa od neho, že si potrebuje oddýchnuť; s úsmevom sa odobrala od veselej spoločnosti; Však už idem, aby ste sa mohli osamote odobrať. [K. Lazarová]; S tým sa odobral od sedliaka, nasadol do koča a uháňal svojou cestou. [A. Habovštiak]
4. etnogr. (od koho; ø) ▶ vykonať obrad odobierky, lúčenia sa s rodinou, s priateľmi pred svadbou al. pred odchodom na vojenčinu, rozlúčiť sa: ženích sa odobral od svojich rodičov, bratov, sestier a vydal sa za nevestou; spevácka skupina uvedie hudobné pásmo o zverbovaní regrútov na vojnu a odobraní sa
◘ fraz. zjemn. odobrať sa na večnosť/na pravdu Božiu/na pokoj zomrieť
▷ nedok. ↗ odoberať sa, odberať sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa • zberať sa • odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoro • odoberať sa • odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánok • ísť (preč) • expr.: pakovať sa • pratať sa • sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sa • priberať sa • púšťať sa • chystať sa • pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestu • zberať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa • vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vode • hovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtuje • chytať sa • hovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo • mať sobáš • uzatvárať/uzavierať sobáš • sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltár • kniž. vstupovať do stavu manželského

brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytať • lapať • schytávať: bral, chytal klobúk do ruky • expr.: habať • chabrať • chmátať • chvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod ruku • hovor. expr.: škrabať • škriabať • driapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z ruky • hovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberať • odberať • odnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťa • odcudzovať • kradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

p. aj habať

3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímať • dostávať • poberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatky • hovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

4. prichádzať na zmysel niečoho • chápať • rozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážku • vysvetľovať si • vykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmysle • kniž. ponímať

5. p. dvoriť 6. p. fotografovať

ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2

lúčiť sa s pozdravom sa rozchádzať s niekým • odoberať sa • odberať sa • odporúčať sa: lúčil sa s rodinou, odoberal sa od rodiny; po chvíli sa odporúčal • rozlučovať sa (obyč. dlhšie): rozlučovala sa s nami skoro hodinu • zastaráv. porúčať sa: Porúčam sa! • zastar. žehnať sa: žehnali sa na rázcestí

odoberať sa porov. odobrať sa

odoberať 1. dávať si posielať (tlač) na základe zaplatenia vopred, byť predplatiteľom • odberať • predplácať • objednávať: od(o)berať, predplácať (si), objednávať si odbornú literatúru, noviny • abonovať: abonovať časopis • subskribovať (zaviazať sa odoberať): subskribovanie platní

2. porov. odobrať 1, 2

poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatier • brať sa: berie sa od nás preč • vydávať sa • vystrájať sa • chystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajov • vypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túru • odoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domov • uberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberať • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu

p. aj brať sa 1

2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sa • priberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do roboty • brať sa: berie sa do prania • chystať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevo • púšťať sa • dávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úloh • chytať sa • hovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty

3. p. ísť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

odoberať, -á, -ajú nedok.

1-4. p. odobrať;

5. (čo) byť predplatiteľom, pravidelne si kupovať, predplácať si (obyč. noviny a časopisy): o. noviny, časopis, o. stranícku tlač

odoberať sa p. odobrať sa

odobrať, -berie, -berú dok.

1. (čo čomu, komu, koho komu) vziať, odňať: o. pôde živiny; Chladná rosička ľahko (kvietku) život odoberie. (Botto) Na ceste ich zastavili a odobrali im, čo mali. (Al.) I ženu mi ten zloduch odobral. (Jégé); pren. Utrápený tón v jej hlase odobral mu reč (Bod.) spôsobil, že prestal hovoriť.

2. (čo, čo komu) vziať z niečoho isté množstvo, trochu: o. trochu múky, o. darcovi krv;

3. (čo) prevziať, prebrať: o. depešu, o. cestovné lístky; Mladý Čabrda odobral peniaze. (Taj.)

4. hovor. (koho) uznať za spôsobilého pre vojenskú službu: Miša v náhradnej asentírke odobrali. (Rys.) Ilčička počula, že jej syna odobrali. (Urb.);

nedok. odoberať

odobrať sa -berie, -berú dok.

1. (kam) pobrať sa, odísť: Stanislav po matúre sa odobral na univerzitu. (Vaj.) Stráže sa odobrali na svoje miesto. (Urb.)

● hovor. o. sa na večnosť, na pokoj zomrieť;

2. (od koho i bezpredm.) rozlúčiť sa: Matej šiel k najbližšej rodine, odobrať sa. (Kuk.) Od Zuzky sa len tak napochytre odobral. (Laz.);

nedok. odoberať sa

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

odebiérať p. odoberať

odebiérať sa p. odoberať sa

odoberať nedok. (odebiérat)
1. brať preč, odnímať; premiestňovať: Húsence zme odoberale od husi, žebe sa ňepodlábile medzi vajcí (Čelovce MK)
2. zsl brať a ukladať skosené obilie za žencom: Ženi odebierajú nakosené zbožie (Vaďovce MYJ); Za dobrím koscom mosí veru šikovno odebiérat (Chocholná TRČ); Veru aj odebiérac_ca mosí vedzet, lebo ináč to nestojí ništ (Bzince p. Jav. NMV); Žena, kerá odebiérala, pri robote zatkom išla za žencom, preto si mosela dávat pozor, abi jej žnedz nezatav s kosu do nohi (Šípkové PIE)
3. (úradne) ohodnocovať a preberať výrobky, tovar ap.: Ke_com prišieu̯ odoberať, ten statog už krmiľi, abi dobre vážiu̯ (Dol. Kubín); Cudzému drevo odeberem, ale sán sebe, bár som hajník, si drevo neodebiérám (Skalka n. Váh. TRČ)

odoberať sa nedok. (odebiérat sa)
1. lúčiť sa: Já som ból už hotoví, zato som sa odebiéral (Kočín PIE); Pekne sa falár odebiérali, nezaboli ani na rodinu v Americe (Myjava); Fto šol do Ameriki, ta śe odbiral ot svojej rodzini (Spiš. Štvrtok LVO)
2. poberať sa, ísť, odchádzať: Śe odberal na vandrovku (Kendice PRE)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

odobrať [odo-, ode-], odbrať dk
1. čo (komu od koho), koho komu (násilne) vziať niečo niekomu, dať preč od niekoho niečo: wzaly su na slobodneg czeste nassich rybarow, ktery w nassich wodach a grunthu lowily, a gim odobraly saczky (MOŠOVCE 1567 KL); Pawol Puchala sweho stryczneho bratra skrze dobrych lydy vpomynal a prosyl, aby mu zuplna a prawu polowiczu toho statku od neho neodobral (P. ĽUPČA 1578); wtom se ony za mogim chrptom pobily a pokrwawily, czo zmerkugicze, od nich sme z hudczom zbrogu odebraly (ILAVA 1648); služebnik pohanszky warowkini dyety z nasilim odebral a na wežu odnesl (PeP 1770); včilek pan s teho budinku mne Štofanak Ondera vyhania a luky mne odbere (ŠIROKÉ 1774 LP);
x. pren konyetz bude tedi, na osztatnyi szúdni dzeny, kásdich dobrich vséj bédi horkich szliz śalosztnoho plátsa, tsom odberú korunu vetsnoho śivota (HPS 1752)
L. takowa wodka čloweka a gine žigice opogi, o rozum priněse a bolesti hlawi čini, ba ano y we wetssem užiwani žiwot odbere (PR 18. st) usmrtí
2. čo komu, od koho lúpežne odcudziť niekomu niečo: však predce proti Almašu se (obvinený) oddal a tam jednemu ručnicu odebral a ozbigal (B. ŠTIAVNICA 1670 CM); ga som ho Swetkowicza Janossa zabyl a penyaze y z opaskom, kone dwa od neho som odebral (KRUPINA 1683-85); gesli nekteremu čloweku messtek z penazmi zlodegi a zli lude odeberu (MS 1758); zlodege, kdiss gedene nemagu, pastirom a owčarom wiziwnost odberu (HRANOVNICA 1782)
3. čo (z čoho), čo čomu vyberaním odstrániť odniekiaľ niečo von, zbaviť niečoho, vytiahnuť niečo: kolko rib wsseliyakych napada a odberie s kossa (K. N. MESTO 1690 E); rozeber ho (kopúna) a tlstoch odber s neho gako y čerewa (RT 17. st); od teg piwničky pod kaplu žrydlo sem dal odebratj; ktere drewa w celostj wytiahnutj se nemohly, nez mynary wnutry we weže porezatj a tak dolu znassetj musyly, wssak bez wsseckeg sskody a nesstiesty se odebralo (DUBNICA n. V. 1722); kitne nedrz medzj ginim owocim, lebo mu gegich wuny, wlastnosti odbereš docela; gestli chceš wekssj kwet miti, geden stopek zanehag, ostatne mu odber (PR 18. st)
4. (o peniazoch) čo od koho/z čoho vziať za niečo peniaze, prijať, prevziať nej. poplatok, vybrať: czo se pana Rafaela Nedeczkeho dotycze, oznamugi, že sme gemu zadnych peniz dlužni nezustali, neb odebral wsseczko y z vrokem; czo zustane od teho (sladu), ma se opatrit a s pocztom odebrat od hospodara (ŽILINA 1594; 1611); Czarhay Ysstwan prygal a odobral od podaných za brynzu f 124 d 56 (MOŠOVCE 1647); nech pod prisahu oznamy swedok, zdaly ag mimo tihto su wynohrady sedlaczke u nekterich panow, od kterich by panowy hory teg hornye prisluchalo, ale dawaty sa anebosto odbraty zameskalo (SOLČIANKY 1775)
L. o. počet, (richtárske) počty od koho adm prijať vyúčtovanie z hospodárenia niekoho: dwacateho dne pressince odebrany gest počet od mudreho muže N. roku tohoto zchazegjcyho rychtare (RUŽOMBEROK 1598); pre takowu gich premgenku dedinka negvecsu confuziu a skodu ma, nebo ani pocsti richtarske odobraty nemozu (RUDNO 1758)
5. (o vode) čo braním, podmývaním zmenšiť, odplaviť niečo: sigot z tim se rozširovala, že mnoho rolj z tegto stranj Wahu voda odebrala (ILAVA 1668); geden kus (zeme), totižto za tuto ryeku Bistriczu zkazila y precž odebrala woda (ŽILINA 1695); na ktere (zeme) sa guz wiczeg newisege, len toliko pol mericze, ponewadz Wach odebral 11/2 (BECKOV 1729)
6. čo od čoho ubrať z niečoho, odpočítať od niečoho: lyst wass sme prigaly, desek 200 a lat 500 že ste nam poslali, dali sme odebrati a toto psany misto quietantie mužete zadržati (TRENČÍN 1641); pod celú summu podpjss wrchnj položenj, to odeber od celég summy (LU 1775); gak ge ale (kozinka) uss daktera pokragana, nech mi teda sedem zlatich odoberu (KREMNICA 1797)
7. čo získať, nadobudnúť niečo: odsilame fl 27 skrze geho posla Walenta, ktery naši obligatoriu k rukam swym odbere (MOŠOVCE 1635 E); tzo rozumés na vetsném śivotu? Onú nyekonyetsnú radosztz i slávu, chtorú mi potém śivotze v nyebe odbereme (MCa 1750)
L. o. svedomie práv zhromaždiť svedeckými výpoveďami informácie o spornej veci: naposledy všeci obyvatele, ktery by jaku ponosu mel, misto inštancii do sl. stolice ohlasi sa u p. služneho, aby tim spišej svedomi se odebrat mohlo, čo se potomne skrze pana služneho slavnej stolici oznami (PRÍBOVCE 1765 CM); odoberať [ode-; -ie-, -í-], odberať [-e-, -ie-, -í-] ndk
1. k 1: stoličnemv lydu giž počaly zbrog odbirati (RUŽOMBEROK 1605); kdy sme sedely na lawce, pryssly negakowy lyde, chtegyce gym zbrogy odbyraty (BARDEJOV 1653); widjme, čo se dege y w nasse wlasti, totiž chramy že se odberali a zawreli (SP 1696); gemu y z vlasou geho pana Kassagowi prsty odberal (V. ČEPČÍN 1734)
L. Pan Bůh, ktery od nas takowich lidi prostredkem smrti časne odbera, rač zbuditi na potomne časy gjm podobnych (RUŽOMBEROK 1601) berieš život; mne neodbiraly retiazky na brane yako tebe (ZVOLEN 1644) (o uväznenom človekovi) prepúšťať z väzenia; prečzuo on geho krew od neho odbera (MARTIN 1734) siaha na príbuzného niekomu
2. čo, za čo preberať, prijímať, niečo (ako odplatu, odmenu): Joannes, syn mug, dluzen my ostawa sprawedliweho dluhu, czo odde mne pomalu odbiral, do sta f (ŽILINA 1617); accepto pecunias: odbjram penjze (KS 1763); to zbožja odpredaly společne a pengaze odberaly a nikda fatensa k tomu nepripustily (TURIEC 1773); odberam za to hanu a s toho ešťe wíceg ňelúbim učíťela (DS 1795)
L. (potomkovia) za neboheg panj Calisinsky swedomia byli odberaly na tu gjstu luku (MARTIN 1754) svedectvo vyberali; gako spolem na tým swetě zaslužili, tak spolem wečnu odplatu odbirat budu (KW 1775) o rozsudku; toto gest zagiste wsseckno mrhanj statku Pana nebeskeho, proto take bude nekdj za to prisnj počet odbiratj (CS 18. st) zodpovedať sa; o. počty, popis od koho adm preberať vyúčtovanie hospodárenia od niekoho: czasu teho, kdy se poczty odbyraly od ffoyta (ŽILINA 1599); censum ago: odbjrám popis, popisugem wladárstwi (KS 1763)
3. k 2: tito pak pani Ostrozithowia, jako bi Boha na neby a wrchnosti na zemi nebillo, gwaltownie nass chotár odberagu (LIPTOV 1644); (pán) jednym razom i vyše pet zlatych na vine prepije a v tom potom nasilne statky naše odbera, predava a za vino plati (DRIENČANY 1683 LP); wiropki w horach, ktere mi ze statkom koszarugeme, nam gich (mešťania) odbiragu (B. POTOK 1766); kterj cele kraginj odbjra, zdaliž wjtezem gmenowan bity ma (PT 1796)
4. k 4: jest take tu mlyn, z ktereho důchodky pan biskup bojnicky odbiera každý tyden quart. 2 (BOJNICE 1614 U2); ssafran a oktale vradnik abi sam odbiral a pod gistim počtem panu odewzdal (KRASŇANY 1665); na ratus pre panow, ktery penjze od limitowanych susedow odbyeraly, dano pywo den. 10 (ŽILINA 1712); decimo: desátý djl odbjrám, desátek wyberám (WU 1750); (fatens počul) že nechtela Geho Milost odberať od pywa warenia (peniaze) (L. MIKULÁŠ 1770)
L. o. clo, desiatok, dežmu adm vyberať, vyrubovať nej. poplatky na základe nároku: panu Mostickemu, kteri odbieral dežmu k panu ffogtowi, (dala sa) wečera (ŽILINA 1714); obylj tak gak Geho Gasnosti prisluchagjcy desatek odbjrati (PONIKY 1793); kdj sedel gednoho času (Matúš) na cle bez pochibi ohlidagice pocestnich, abj mohel clo odbjratj (CS 18. st)
5. k 5: luku, kteru voda Turgec odbera a pod breh prenassa (MARTIN 1696)
6. k 6: substrahowati znamená odbjrati; numeru pak temu, od kterehož odbjrass, wždycky 10 přidáwa (LU 1775)
7. (o rane) zapaľovať sa, hnisať, zbierať sa: kdy niekomu w hlawe odbiera (RTA 17. st)
8. komu čo, čomu zbavovať niekoho niečoho, niečo niečoho, odnímať niekomu účasť na niečom: tvoho Ducha svetoho, ode mnye ztrapenoho, nyeodbéraj (HPS 1752); sir wpoly stari swu masnosti a olegitu wlastnosti žaludka žeradlo zapira a tak ku odchodeni nestroweneho gidla cestu odbira uvoľňuje; slunce wlchkost geho (medu) wisussice, barwu zlatu odbira (PR 18. st); deonero: terchu odbiram (LD 18. st)
F. exauctoro: úrad berem, odbjrám, z úradu skládám (KS 1763) zbavujem funkcie; ona nelen wo Waczowe, ale y tuna po setkom meste weliku neuctu az posawat činy a poctiwost my odbera (S. ĽUPČA 1784) osočuje ma, utŕha mi na cti; (smrť) rowňe, kedi chce, kteremukolwek odbira tento časni wek (Pie 18. st náb) kráti pozemský život; odberávať frekv
1. čo (o treste) podriaďovávať sa niečomu: časom mňa Boh wislúchal, ale som častegsség odberáwala trestúnok (DS 1795)
2. k 4: Blaho Gyuro y ginj rychtárj sami penize porubne običeg mjwali odberawat (TURIEC 1724-44)
3. čo zbavúvať niekoho niečoho: do pawučiny zakrucena samo od sebe mucha sebe žiwot odberawa; poklad tento wynahradug (človekovi) wssickno to, ktere gemu ssčasliwost aneb ay natura nedopusstawa y odberáwa (SJ 1785; 1788); odobrať sa, odbrať sa dk
1. odkiaľ kam pobrať sa, odísť k niekomu, niekam: mladenecz w nasseg dediny v Valenta Chorwata messkagjcy, od nehož se poctiwe a slussne do Bistrican odebral (H. ŽDAŇA 1602); kdy som sa odebral do Dolnich Motessicz (P. LEHOTA 1625); sebe čloweka nagati chtel a tussim sobe y Gyura negal a odobral sa won z izbi (TURIEC 1746); abych aspon swug ziwot oslobodila, k mogim p. bratom sem se odebrala ((BOBROVNÍK) 1754); niekteri (poddaní) pod jinše panstvo se odobrali (ORAVA 1795 LP)
L. o. sa na cestu rozhodnúť sa niekam ísť: pred czasem dal na wedomy (dominus impensor), aby se ke dny dneyssymu k prawu dostawyly, ktery na czestu se odebraly a k prawu se nedostawyly (ILAVA 1638)
F. o. sa z (toh(o)to) sveta (údolia), z tohto plačlivého údolia, časného života, na večnosť, Pánu Bohu, z tohoto plačlivého údolia do nebeského príbytku, z tohoto sveta do nebeskej vlasti, na druhý svet zomrieť: Matthuss Cžicžmor gestli by se s tohto sweta skrze smrt časnu odebral (MARTIN 1597); pan Stephanus Sskoda s tehoto placliweho audoli do onochno prjbitku nebeskeho se odebral; že by W. O. manželka s tohoto sweta do nebeskeg wlasti se odebrala (RUŽOMBEROK 1601; 1613 E); citil som w sebe weliku tgasskost a bolest, ze musim s toho sweta gitj a tento swet opustitj a Panu Bohu memu se odebratj (N. MESTO n. V. 1647); pokogne na lůžku mezj prijtěly a známýmj uffame, že na druhy swet se odbereme (SK 1697); (sv. Vendelín) dussu w ruce Boha Otce poručice, s tohoto placliweho udolj odobral se (KT 1753); p. Rakssany Piter skrze smrt časom s tohoto sweta udolj se odebral (TURIEC 1759); ness že sa y s toho sweta (manželka) w dobreg wuoly od sweho manžela odebrala (L. MIKULÁŠ 1760); posledňe pak odeberíc sa na wečnosť, napomínal dom Varleta, bi nad smrťú swú ňežeľil; pre ňezhogitedlnosť ze sweta sa odebraťi musí (BR 1785); negsme ysti, o kterem čase zegdeme a odeberieme se s tohoto casneho ziwota (MK 18. st)
2. od koho rozlúčiť sa s niekým: odkudkolwek odchaziss, odebrat se nemeg za nehodne (KoB 1666); p. fararu czerouskymu, kdy se odebral, wyna y pywa fl 1 d 23 (KRUPINA 1684); (Mária) opet od wssech ženskych pohláw z polibenjm ljce se odebrala (ŽS 1764); neussel sem, ale sem se skutocsne odebral y od zeny (S. ĽUPČA 1781); odoberať sa, odberať sa [-be-, -bí-] ndk
1. k 1: kdy pan orgonysta na probu bul pryssol, na kelczik, kdy se domow odberal, na konye poslowy dalo se f 3 d 50 (ŠTÍTNIK 1647); kdi se czachi prikezowali a pani se odoberali, potrawa učinena fl 1 d 33 (ZVOLEN 1654); kdy se odbieral reverendus Emericus Csernák z residentie, dano Geho Milosti do cesty gedna jetrovicza jarabek (ŽILINA 1696); nasledugicy den odebera se král do swého palácu (VP 1764); má milá Zuzička, od tebe, mé milé srdce, teď dále se odbíram (ASL 1770-90)
L. kterykolwek nass saused od nas se ginde na obydleny odbyral, wyhostny list od nas se oddawal (ŽILINA 1602) sťahoval
F. o. sa z (tohoto) sveta, s týmto svetom umierať: kterak dobreg powestij matrona Dorotha Korczowa magicze se roku pomjnuleho 1618 s tohoto sweta odbjratj (ŽILINA 1619); mala sem syna splodeneho s poctiweho manželstwa od Chmelina Mykussa menem Ondrega, kterissto s timto swetom se odebiral (HRABOVKA 1726); silá ho (starého človeka) ze sveta se odbírať (BR 1785)
2. k 2: pan očym aj z matku syrot odbyragi se z domu syrot tich do Drasskowiec (TURIEC 1686); kdj se odbjeralj dwa missionary, ktery sem boly prissly na pomoc duchownu, dano f 34 d 10 (ŽILINA 1702); slissgal fatens od mnohich žgen, kdi se Nemczy odebraly, tgeto rečy (KRUPINA 1740); po temto sa počal Van Stiphout, René a tovariš cesti odebíraťi (BR 1785); odberať sa ndk
1. kam poberať sa, odchádzať niekam: potom jako pan Kawiczky powedel, že bi se od Matei Palucha chtel odberaty precz, nadto dawagy na dosvedczeny (D. ŠTUBŇA 1587 E); (pán) w tuto chwyly, nyneyssy czass to od nass wyhledawa a myety chcze, zebychme odsud se nykam nieodbyeraly ((OSTRIHOM) 1594) nevzďaľovali sa; wirozumel sem, že pan Küszegy pry dome mem mne hledal, chtjc na rečzj byti se mnu, neb se do filakowskeho statku odbjral (BUDATÍN 1615); draguonom Dallekorowym, na cestu kdy se odberaly, chlieb geden a penazy hotowych d 15 (sa dalo) (KRUPINA 1684); gaknahle (svedok) wirozumel, že to zastawene humno stroga pany susede ruczat, hnedky se odtud odberal a prečz odissiel (DRAŽKOVCE 1729)
2. od koho, od čoho, s čím lúčiť sa s niekým: kdy tolyko po gedneg holbe s namy wypyly wyna, odbyeraly se od nas pryetelsky esste ruku danym (NITRA 1654); Krystus se od swych milych učedlnjkuw odbiral a pekne gim naučenj dawal (SP 1696); kdy se komput sprawowal s furyrom, kdy se odberal s podstjwjm mestom, d 96 (dalo sa) (ŠTÍTNIK 1706); i od was, skaly, kterežto krik, narjkaňi meho zwučne gste nawraceli, se gjz odbjram (PT 1796)
L. o. sa s týmto (márnym) svetom, z toho(to) sveta, na druhý svet pripravovať sa na smrť, zomierať: když bychom se s tymto swetem lucžili a s nieho se odbyrali (BAg 1585); se gyž prawe odbirati a lučity s tymto marnym swetem musym (ŽILINA 1601); sedemnast tvrdich tolaru ta syrota odbyragicy se s toho sveta skrz smrt czasnu poručyl, aby na chram vyplatyly (VAJNORY 1656 E); ale týcho, pokogne na lůžku mezj prijtěly a znamýmj, uffame, že na druhy swet se odbereme (SK 1697); nebosstičky Csincsala Gyorgy z tohoto sweta se odberal (TURIEC 1775)
3. čo od čoho oddeľovať sa od niečoho: hrnec pristaw k ohnj az se wari (vypitvaný kopún), dokud se meso od kosti nebude odbierati (RT 17. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

odoberať:

^→speex ^→vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

by mali odoberať vzorky ≈ devraient prélever des échantillons
musí odoberať reprezentatívnu vzorku ≈ doit prélever un échantillon représentatif
odoberá a analyzuje vzorky ≈ prélève et analyse des échantillons
odoberajú najskôr sedem dní ≈ prélevés au plus tôt sept jours
sa odoberajú každý mesiac ≈ est prélevé chaque mois
takisto odoberať a analyzovať ≈ également prélever et analyser
v článku 2, sa odoberajú ≈ à l'article 2 sont prélevés
vzorky sa vždy odoberajú ≈ échantillons sont toujours prélevés
...

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

by sa odtlačky odoberali ≈ by se otisky odebíraly
g sa odoberajú z ≈ g se odebírají ze
krv odoberá alebo lekárovi ≈ krev odebírá, nebo lékaři
odoberať odtlačky prstov a ≈ odebírat otisky prstů a
Vám krv odoberá alebo ≈ Vám krev odebírá, nebo
v potravinách sa odoberajú ≈ v potravinách se odebírají
výfukových plynov sa odoberá ≈ výfukových plynů se odebírá
Vzorky sa odoberajú a ≈ Vzorky se odebírají a
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

alebo zariadenie, ktoré odoberá ≈ or installation that extracts
odoberajú na iné účely ≈ collected for other purposes
odoberať od viacerých dodávateľov ≈ sourced from multiple suppliers
odoberá z Ruska, ale ≈ takes from Russia, but
odoberá z viac ako ≈ taken from more than
sa vzorky odoberajú aj ≈ shall also be sampled
Tieto vzorky sa odoberajú ≈ These samples are taken
vzorky sa odoberajú po ≈ samples are taken after
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu