Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

od, odo (v spoj. odo mňa a pred tvarmi slov dvere, deň, dvor, dno) predl. s G vyj.

1. priestorové al. časové východisko a východisko (poradia) vôbec, op. po: odísť od okna; vpravo od cesty; od rána, od mala, od kolísky; od hlavy po päty, od začiatku do konca; od svitu do mrku i fraz. stále

2. príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu: spievať od radosti; platiť daň od garáže; zdediť od rodičov; poštípaný od včiel, báseň od Kraska

3. spôsob, prostriedok, prostredníka, mieru: povedať od slova do slova, zakresliť od oka, od ruky; hovor. poslať odkaz od sestry; zmeniť od základu

4. účel, cieľ: dobré od smädu, užívať od prechladnutia

5. zreteľ (často pri 2. st. príd. a prísl.): mladší odo mňa; nie je to pekné od teba

6. väzbu (pri slovesách al. menách): očistiť od špiny, odlíšiť od podstaty, odučiť od zlozvyku, závisieť od podmienok; závislosť od drog; ústup od nárokov

● hovoriť od veci o nepodstatnom; byť od → ruky

oddneska, ododneska, pís. i od dneska, odo dneska prísl. hovor. ▶ od dnešného dňa; od súčasnosti, od tejto chvíle, oddnes, odteraz: o. držím diétu; o. sa začínajú zimné výpredaje; rýchlik by mal od dneska znovu premávať; odo dneska si môj nepriateľ!; Neviem, či sa ti tá hudba bude páčiť. Mám ju len od dneska, ani ja som ju ešte nepočula. [LT 2001]

oddnes, ododnes, pís. i od dnes, odo dnes prísl. ▶ od dnešného dňa; od súčasnosti, od tejto chvíle, od tohto času, odteraz: o. platí nová vyhláška; od dnes je vyššia cena chleba; o. má zakázané chodiť von; preteky potrvajú o. do nedele; vstupenky na predstavenia sú o. v predaji; sľúbil, že sa o. začne viac učiť; Každé ráno si hovorím: oddnes je zo mňa iný človek. [M. Hvorecký]; Mimochodom, odo dnes asi za 71 dní sa ocitnem na Dunajskej. [J. Satinský]; klzisko bude otvorené ododnes [VNK 2000]

oddneška, ododneška, pís. i od dneška, odo dneška prísl. ▶ od dnešného dňa; od súčasnosti, od tejto chvíle, oddnes, odteraz: o. do štvrtka v kine premietajú animovanú komédiu; vstupenky na vystúpenie známeho speváka sa predávajú už o.; o. bude všeličo ináč; Naučil ma už všetkému a oddneška môžem spoznávať lesné zátišia [...]. [M. Saniga]; [...] zamestnaný budete už od dneška. [J. Lenčo]

odo dneska ↗ oddneska

odo dnes ↗ oddnes

odo dneška ↗ oddneška

od, odo (odo iba v spojení odo mňa, odo/od pred niektorými slovami na d-, napr. odo/od dňa, odo/od dverí, odo/od dvora, odo/od dna) predl. s G 1. ▶ vyjadruje priestorové východisko, smerovanie deja z blízkosti niekoho, niečoho preč; vyjadruje východisko (poradia) vôbec; op. k: od Tatier k Dunaju; odstúpiť od okna; od, odo dverí fúka; svojím správaním odháňala mužov od seba; žiaci sa zoradili od najväčšieho po najmenšieho; ceny týchto nehnuteľností sa pohybujú od stotisíc eur vyššie ▷ bibl. mudrci od Východu perzskí muži, ktorí sa prišli do Betlehema pokloniť novonarodenému Ježišovi Kristovi, traja králi (Gašpar, Melichar, Baltazár)

2. ▶ vyjadruje miesto deja al. veci v blízkosti niekoho, niečoho: pumpa je vľavo od križovatky; môj otec je ten tretí od kraja; uprostred lúky kúsok od nás sa čosi pohlo
3. ▶ vyjadruje časové východisko deja; v spojení od – do časové rozpätie deja: prší už od rána; od detstva rád spieval; od januára spúšťame výrobu; bývame tu od roku 1990; je od narodenia nevidiaci; program je vhodný pre deti od troch rokov; pracovný čas je od siedmej do pol štvrtej; kúpalisko je otvorené od mája do septembra; Od večera do rána muzika nám vyhráva. [ľudová pieseň] celú noc
4. ▶ vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod al. pôvodcu: bohatá nádielka od Ježiška; tancovať od radosti; zdediť nadanie od starej matky; od prechladnutia mal červený nos; deti sú doštípané od komárov; žiačka recituje báseň od Mihálika; trasie sa od strachu, od zimy; dostať odkaz od brata; ona je od Košíc pochádza z okolia Košíc
5. ▶ vyjadruje spôsob, prostriedok a mieru: zmeniť od základu správanie
6. ▶ vyjadruje účel, cieľ: pivo je dobré od smädu; na tieto ťažkosti je dobrý sirup od kašľa
7. často pri 2. st. prídavných mien ▶ vyjadruje zreteľ: Ivan je od neho starší; je to od teba veľmi milé, že si prišiel
8. ▶ vyjadruje príslušnosť niekoho, niečoho: kľúč od izby; nádobka od čaju; Hunckošovi ostal na krku ani nie päťročný vnuk, a keďže sa zaviazal, že ho bude chovať, páni od železnice mu pridelili robotu pri závorách. [Sko 1975]
9. ▶ vyjadruje odlukovú väzbu pri slovesách: bočiť od ľudí; upustiť od svojich nárokov; líšiť sa od ostatných; odučiť dieťa od zlozvyku; odstúpiť od zmluvy; odhovoriť syna od nebezpečnej cesty; odkloniť sa od pôvodného plánu
10. ▶ vyjadruje väzbu pri menách: závislosť od liekov, od drog, od matky; odluka cirkvi od štátu; byť izolovaný od sveta
◘ fraz. čas od času občas; od a/á po z/zet od začiatku do konca, všetko; od dávnych dáven odjakživa, od veľmi dávnych čias; hovor. od do vyjadruje vymedzenie, určenie hraníc (času, rozsahu, rozpätia a pod.): je dôležité stanoviť si mantinely od do; zákon to nezakazuje, určuje len hranice od do; od hlavy [až] po päty a) po celej dĺžke, celý b) v krajnej miere, celkom; od chrbta [udrieť, napadnúť niekoho] odzadu, zákerne; od kolísky [robiť niečo, byť nejaký] od útleho veku; od kolísky [až] po hrob od narodenia do smrti, po celý život; od narodenia odjakživa, stále, vždy: mám pocit, že sa poznáme od narodenia; od počiatku sveta odpradávna, od úplného začiatku existencie ľudstva; od slova do slova [povedať, zopakovať, odpísať niečo] doslovne, nič nevynechajúc; od srdca [hovoriť, povedať niečo] úprimne; od svitu do mrku al. od rána do večera/do noci al. hovor. od nevidím do nevidím od skorého rána do neskorého večera, celý deň; rok od roka každý rok, každým rokom: vstupné na toto podujatie je rok od roka drahšie
▷ počínajúc od ↗ počínať; počnúc od ↗ počať; v závislosti od ↗ závislosť

odo ↗ od

odo- ‹g› v zloženinách prvá časť s významom cesta

od, odo (odo v spojení odo mňa a zried. popri od pred niektorými inými slovami, napr. dvere, deň) predl. s 2. p. vyjadruje

1. miestne vzťahy, a to: a) smerovanie deja z blízkosti niekoho al. niečoho preč (op. k, ku): vstať od stola; Psi odbehli od koliby do poľa. (Ondr.) Kráčali sme od hraníc pomedzi kopce. (Fig.) Prišli sme od južnej strany. (Švant.) Prichádzal z kasína od karát. (Vaj.); ide od mäsiara; Ide od sobáša. (Horál) počuť od konca mestečka mažiare páliť. (Kal.) Nechce sa mu vstať od piva. (Tim.); vietor duje od juhu; nevidí ďalej od nosa; b) miesto deja al. veci v blízkosti niekoho al. niečoho: Studňa bola vpravo od stavby. (Zúb.) Priateľ sedával ďaleko od nášho stola. (Kuk.) Tu, tretia od kraja, sedí jeho žena. (Laz.); neboli ďaleko od pravdy; Vraví, že je kdesi od Martina (Pláv.) z okolia Martina. Sotva ho vidno od zeme. (Al.)

2. východisko deja vôbec: začať od Adama, začať od a, začať od kraja; ryba smrdí od hlavy; nadobúdať si všetko od klinčeka (Ráz.); Julo sa učí od piky. (Gráf) Už odo dverí zvestovali. (Žáry)

3. časové východisko deja a) pri výrazoch a určeniach času: od tých čias, od istého času, od vekov, od počiatku, od prvej chvíle, od leta, od rána, od polnoci, od večera; od nepamäti, od otcovvej smrti, od prevratu, od vojny, od narodenia, od oslobodenia; od detstva, od mlada, od kolísky, od malého chlapca, od dieťaťa; štvrtý rok od prvej vojny (Gráf); Od školských lavíc prechovávala som pochopenie pre ruskú dušu. (Švant.); b) pri určení časového rozpätia (v spojení od... do): od rána do večera, od svitu do mrku, od obeda do večera, od zimy do zimy, od jesene do jari, od noci do noci; c) pri vyjadrení časovej postupnosti: od roka do roka celý rok; rok od roka každý rok; čas od času z času na čas, občas; d) pri vyjadrení časového úseku (na otázku za aký čas, odkedy): Nemohla spávať už od dvoch rokov. (Tim.) Bielizeň nebola vymenená možno už od roka. (Jégé) Od tisíc rokov boli vaši predkovia len v službách pánov. (Stod.)

4. príčinu, dôvod; pôvod, pôvodcu deja al. veci: očervenieť od jedu, zblednúť od strachu, plakať od radosti, umrieť od hladu, ustať od práce, padnúť od únavy; od piva hlava krivá; zaplatiť od ušitia; dať niekomu niečo od cesty; Je mi zle od žalúdka. (Kuk.) Ženu až zdúvalo od smiechu. (Taj.) Hynieš od otravy. (Jes.) Izba sa od piecky chytro zahrievala. (Urb.) Od vtákov ich (vši) máš. (Ondr.) Chýry sú všetky od pastiera. (Chrob.) To ti je pamiatka od starej matere. (Gab.); básne od Hviezdoslava; platiť daň od psa (Taj.); Bol chlap od pálenky. (Taj.); prísť na niečo, pochopiť niečo sám od seba;

5. zried. prostredníka: Od svokra si dal vybrať nevestu. (Laz.) Od Dodka nám odkázal, že nás bude zásobovať mäsom. (Tat.)

6. spôsob deja al. veci: merať od buka do buka, hovoriť od srdca, učiť sa od slova do slova, gazdovať od desiatich k piatim, platiť od kusa, prepadnúť niekoho od chrbta, robota ide od ruky; tárať od výmyslu sveta; postupovať od prípadu k prípadu; zpráva sa šíri od úst k ústam; Vyspovedala sa od duše. (Vaj.)

7. mieru deja alebo veci: dobrák od kosti, robiť niečo od základu, obzerať si niekoho od hlavy po päty, rozprávať niečo od a do z, od začiatku do konca, učiť sa niečo od prvého do posledného riadka, od riaditeľa po vrátnika; Všetko im brali počínajúc od dobytka až po životy. (Urb.)

8. cieľ, účel niečoho: prášok od bolenia hlavy; Dobrá je (žinčica) od smädu. (Ondr.) Dali mu glgnúť od bolesti. (Taj.) A remeň od čoho je? (Kuk.)

9. príslušnosť niekoho al. niečoho: kľúč od skrine; knižka od peňazí (Tim.); páni od stolice (Taj.); úradník od panstva (Škult.); šuhajci od novín (Min.);

10. zreteľ na niekoho al. niečo a) pri komparatíve: Bola staršia od neho. (Taj.) Šťastnejšia od neho skala. (Sládk.) Kolovali vtedy dvojgrošníky dačo menšie od lopaty. (Lask.) Nemôže byť vajce múdrejšie od sliepky. (Gráf) Nemala viac od sedemnásť (Švant.) nemala viac ako sedemnásť rokov; b) pri hodnotiacich výrazoch: to je pekné (pekne) od teba, to je veľa od neho; Je to nečestné od neho. (Urb.) Je to predsa len mrzké od nej. (Jégé) Je to netaktické od mladých ľudí. (Jes.)

11. predmetový vzťah odlukový: pýtať, žiadať, chcieť, očakávať, dostať, prijať, požičať, kúpiť niečo od niekoho; očistiť, oslobodiť, odrátať, oddeliť niečo od niečoho; utrieť si ústa od jedla; odstávať, odrážať sa, odbočiť, odvyknúť od niečoho; závisieť, odchýliť sa, odobrať, odlíšiť sa od niekoho, od niečoho; odtrhnúť oči od niečoho; Aspoň ma zašanuj od daromných rečí. (Laz.) Veď sa ani jedno od druhého nedelí. (J. Kráľ) brať si príklad od sovietskych ľudí (Pláv.); Nevedia rozoznať múku od hliny. (Chrob.) Upustila od farbenia líc. (Jes.) Báčik Ondro šiel ich obrániť od psov. (Tim.)

odo p. od