odnepamäti, pís. i od nepamäti prísl. expr. oddávna
nepamäť -ti ž. trochu kniž. 1. ▶ časovo veľmi vzdialená minulosť, najstaršie časy: n. ľudstva; zmysel pre vtip siaha u nášho ľudu až do nepamäti 2. ▶ stav, v ktorom sa na niekoho al. na niečo zabudlo; syn. zabudnutie; op. pamäť: Pretože nemal nijaké skúsenosti s nejakou sebaanalýzou, problém sa zabalil do jemnej pavučinky a ako guľôčka sa všmykol do hlbín nepamäti. [R. Sloboda]; Ďalej si už nespomínam, milosrdná nepamäť, ten milodar, zabudol som. [I. Kadlečík]; So svojou nepamäťou bojujem zošitmi zápiskov. [Sme 2009] ▷ od nepamäti ↗ odnepamäti
odnepamäti, pís. i od nepamäti prísl. trochu kniž. ▶ pokiaľ siaha pamäť človeka, od veľmi dávnych čias, oddávna, odjakživa: ľudia o. túžili žiť večne; konflikty sú o. súčasťou života; Krása a bohatstvo sa odnepamäti priťahujú. [P7 2004]; Apokalyptické predstavy, vízie konca sveta, či aspoň konca civilizácie v jej dnešnej podobe, sprevádzajú ľudstvo odnepamäti. [Týž 2010]
dávno 1. pred dlhým časom, pred mnohými rokmi • zadávna: už dávno sa rozhodol študovať medicínu; zadávna chodili spolu za dievčatami • kedysi • voľakedy • za dávnych čias • za starých čias: to bolo kedysi, voľakedy, za dávnych čias • pradávno • dávno-pradávno • expr. dávno-predávno (veľmi dávno): ľudia tu bývali pradávno; človek sa dávno-pradávno naučil sám ovládať oheň
2. od dávnych čias, dlhý čas • dlho: poznajú sa už dávno, dlho • oddávna: oddávna chodievali spolu na ryby • odpradávna • odjakživa • odnepamäti (od veľmi dávnych čias): odpradávna, odjakživa, odnepamäti sa tadiaľto prechádzalo na druhú stranu vrchov • poet. zdávna (Fabry, Hviezdoslav) • fraz.: čo svet svetom stojí • roky rokúce
odjakživa od dávnych čias, od (veľmi) dávnej minulosti • oddávna: lipa tu rástla odjakživa, oddávna • odvždy • vždy • hovor. vždycky: tento potok sa odvždy, vždy, vždycky na jar vylieval • expr. odnepamäti, pís. i od nepamäti: poznám ho od nepamäti • zastar. odakživa (Hviezdoslav, Timrava) • nár. odbohsveta • fraz.: čo svet svetom stojí • čo svet pamätá
odnepamäti p. odjakživa, dávno 2, vždy
vždy vyjadruje čas al. rozličné okolnosti súhrnne; za každých okolností, v každom prípade • hovor. vždycky: nie vždy, vždycky sa mu to musí podariť • zakaždým: zakaždým si najprv odkašle, až potom začne hovoriť • ustavične • stále • kniž. neustále: ustavične, stále si musel dávať pozor, čo povie • neprestajne • jednostajne • jednostaj: neprestajne, jednostaj(ne) ho musia napomínať • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt sa na niečo vyhovára • hovor.: naveky • večne • expr. večnovečne: naveky, večne vysedáva pred televízorom • poet. povždy • poet. zried. povek • kniž. zastar. voždy • nár.: vše • zavždy (Kukučín, Dobšinský) • oddávna • odjakživa • odvždy • expr. odnepamäti (od dávnych čias): oddávna, odvždy, odnepamäti jej to pripomínal • čoraz (čím ďalej): je čoraz, vždy krajšia a krajšia