odňať -níme -nímu dok. kniž. odobrať, vziať, zobrať: o. pôdu niekomu, o. si život; práv. trest o-tia slobody;
nedok. odnímať -a
odňať odníme odnímu odním! odňal odnímuc odňatý odňatie dok. 1. (komu čo/z čoho) ▶ zbaviť niekoho vlastníctva (obyč. proti vôli) al. spôsobiť niekomu stratu, odobrať, vziať: otec mu odňal kľúče od auta; operačne jej odňali časť nohy; neúspech mu odňal sebaistotu; aj z toho mála, čo mal, mu odňali; Blanka čaká s Pavlom dieťa. Pavol nalieha, aby si ho dala odňať. [P. Jaroš] aby podstúpila ukončenie tehotenstva □ odňať niekomu slovo zastaviť niečiu reč, obyč. pri verejnom vystúpení 2. (čo, koho (komu)) ▶ úradne zbaviť niekoho vlastníctva, kompetencie a pod.: o. titul; o. licenciu, povolenie na výkon činnosti; o. výsady; vydedenie dedičovi odníma dedičské právo; prokurátor odňal spis vyšetrovateľom; policajti odňali vinníkovi vodičský preukaz; Napokon slečne Renáte udelili odmenu a vzápätí jej ju odňali. [J. Kot]; [...] nenávistne mu vyčítal, že mu odňal trón a vypudil ho z vlasti. [J. Lenčo] zbavil ho vlády ▷ práv. odňať dieťa z osobnej starostlivosti odobrať dieťa od rodičov al. od osoby, ktorá sa oň stará; trest odňatia slobody trest obmedzenia osobnej slobody za previnenie, obyč. vo forme väzenia 3. (čo (odkiaľ)) ▶ odobrať (dočasne) z celku s možnosťou opätovného pripevnenia: o. kryt, ochrannú fóliu; rukoväť panvice sa dá o.; kapucňu z bundy môžete o. a prať; z detskej trojkolky ľahko odnímete chrbtovú opierku 4. kniž. (čo (komu)) ▶ zbaviť niekoho telesných al. duševných ťažkostí: Tvár sa mu vyjasnila, akoby mu z duše odňali dáku ťarchu. [E. Čepčeková] ▷ nedok. ↗ odnímať
odnímať -ma -majú -maj! -mal -majúc -majúci -maný -manie nedok. 1. (komu čo/z čoho) ▶ zbavovať niekoho vlastníctva (obyč. proti vôli) al. spôsobovať niekomu stratu, odoberať, brať: o. majetok, finančné zdroje; mám málo, aj z toho mi odnímate; Utišujúce prostriedky ma už neupokojovali, naopak, vzrušovali ma a odnímali mi odpočinok. [M. Hvorecký] 2. (čo, koho (komu)) ▶ úradne zbavovať niekoho vlastníctva, kompetencie a pod.: o. hodnosť; o. občianstvo; o. výsady, právomoci, občianske a majetkové práva; v právomoci ministra je o. akreditácie študijných odborov vysokých škôl; panovník odnímal mestám privilégiá; novorodencov odnímali matkám hneď po pôrode; Naopak, veľkostatkári zvyšovali nájomné, odnímali prenajaté role a kúpou strojov poľných robotníkov vytláčali. [Š. Žáry] 3. (čo (odkiaľ)) ▶ brať, odoberať (dočasne) z celku s možnosťou opätovného pripevnenia: o. striešku z kočíka; o. sedadlá z interiéru auta; vysávač s patentovanou technikou odnímania filtra 4. kniž. (čo (komu)) ▶ zbavovať niekoho telesných al. duševných ťažkostí: viera ľuďom odníma strach zo smrti; vôňa klinčekov a škorice údajne odníma bolesť zo svalov ▷ dok. ↗ odňať
brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytať • lapať • schytávať: bral, chytal klobúk do ruky • expr.: habať • chabrať • chmátať • chvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod ruku • hovor. expr.: škrabať • škriabať • driapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z ruky • hovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa
2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberať • odberať • odnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťa • odcudzovať • kradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho
p. aj habať
3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímať • dostávať • poberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatky • hovor. fasovať: včera sme fasovali prémie
4. prichádzať na zmysel niečoho • chápať • rozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážku • vysvetľovať si • vykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmysle • kniž. ponímať
5. p. dvoriť 6. p. fotografovať
odnímať p. brať 2
odňať, -níme, -nímu dok. (čo komu, čomu, zastar. i od koho) vziať, zobrať, odobrať: I reč mu odňalo na chvíľu (Tim.) nemohol hovoriť. Noc má svoju moc, a tú jej neodníme ani svetlo. (Vans.) Ja mu života odňať nemôžem (Kuk.) zabiť ho, usmrtiť ho. Odňali od Silvestra Mráza richtársku berlu. (Gráf); pren. Oči svoje odníme od jeho skvelého zraku (Tim.) odvráti;
nedok. odnímať, -a, -ajú
odnímať p. odňať