odňať, odjať, odejmúť dk
1. čo komu, koho, od koho, čoho vziať, zobrať niekomu niečo, oddeliť niečo od niekoho, niečoho, odobrať niečo niekomu: po smrty pak swogeg von budie moczy tento statek sinum aneb dietkam swogim oddaty, takze any od nich potom zadnim obicegem ten statek odniati nebude moczi byti nez skrze potomky gegych (SLIAČE 1580); bezelj za namy a wolj nam odyaly (D. MOTEŠICE 1584); aby byly od neho (mäsiara) kliče skrze pana ffogta odgate (P. BYSTRICA 1646); a když tak tri razy zewrelo, tedy odegmi od ohne (RTA 17. st); myle potessenj zmenilo sa ninj w žalost a trapenj, nebo nam odgala dceru ljta nemoc (WN 1728); kterežto artikule ode mne podwodne a fortelne odnaly (NIMNICA 1734); (svedok videl), že sy p. Visngousky nedal hrable odgat (DRAŽKOVCE 1759); kterym (ľuďom) by se mohlo z gegjch magetnosti netco odgati (RPo 1790)
F. on raz guž geho kru odgal (MARTIN 1734) ho poranil do krvi; Hospodin dal, Hospodin tež odgal (MH 1712); Pán dal, Pán odňal (BlR 18. st) o božej vôli, Pán Boh dal, Pán Boh vzal
2. čo/koho (komu, od koho) vziať späť (niekomu, kto sám niekomu niečo/niekoho vzal, ukoristil al. zajal): aby gim ty wieznie odgel a gie samy take zgimal (RICHNAVA 1455); kdiz oknom tam wlezl a poczal rwathy za wlasy pachole moye a potem zena moya odyala mu ho, to pachola z ruki (P. BYSTRICA 1562 E); nassy susedy odgaly cestow od czyganow osm kony černych a načerwenych (RÁZTOČNÉ 1613); čtwerym nebo paterym husarom sme odnyali dobytky (LAMAČ 1665); kdy chodyly (hájnici) do huor na polowany, tam natrafyly na takowych zlodegy, ktery z Morawy konye wyedly, kterežto konye ym odnyaly (H. SÚČA 1720); gemu samemu predoznamenj Jano Trnoczka brinzu z komori ukradnul, ale gemu zase naspatek tento fatens odnal (VELIČNÁ 1724)
3. čo od koho, komu pripraviť, priviesť o niečo niekoho, zbaviť, spôsobiť stratu niečoho niekomu, zabrať, odcudziť niečo niekomu: chcze to dokazati, ze gemv gest to zlodieysky a lupezsky odgiato (ŽK 1473); strelim mu pod nohy, gestli my pugde do toho tkaczkeho domu kwaltom, gestli mne neodegme ten dom (KRUPINA 1690); prjnduce pred nas sused Stefo Stefanjska, ponewacz gemu Adamech obywatelge chteguc mu zemjcky odegmut, co geho predkowe uzywaly (PRUŽINA 1718); slissala (svedkyňa) od pana Bellossowiczoweg magerki, kdi howorila, že Koziarka mlieko odgala od kraw (KRUPINA 1726);
x. pren taťíka jsíce ňebilo mu ješťe odjalo nebe (BR 1785)
L. gestli nekdi príčina powstaňe dostatečná (kňazom povoliť vstup do manželstva) a ňú pohnúta (cirkev) panictwj oddegme (BN 1796) zákaz celibátu odvolá; o. panenstvo, poctivosť, stav panenský komu pripraviť o panenstvo: yako geg gednucz poctywost odgial, tak aby giu sobe za manželku pogal (P. ĽUPČA 1692); Gesensky Daniel, mne y mogu rodinu welyce zarmutil, odgawsse mne swu neprawosty mug staw panensky (TURIEC 1692); Zophia pred fatensom powedela, že bi geg bol panenstwy Szekeress odnal (KRUPINA 1740)
4. čo od koho, komu odstrániť od niekoho niečo (ťaživé), sprostiť niekoho niečoho nepríjemného: protoz Vassy Milost v pomoczach zadame a prosyme, zeby ste o chudynu raczili se przimluwiti a ochrana byt u panow nassych a nasse obtiezeny a mnohe przidavky odyaly (S. N. VES 1538) zrušili; hrozby, smutky od nas (Bože) odegmy (BAg 1585); (Bože) odegmy ode mne zaslužile pokuty a hodne k potrestany wystupky (AgS 1708); roku stosedemdesáteho odgalo sa gármo pohánske od lidu yzrahélského (KB 1757); aby tym spusobem pryčynu zwady, swary a hadrunku odyaly (KP 18. st)
5. čím zdochnúť, uhynúť, (na nej. chorobu): pro ten weliky nedostatek, neb y lonskeho roku dobytek temer wssecek byl mornj plagu odyaty, lide z wetssjho djlu lecyyakus zelinu žrali (RUŽOMBEROK 1600)
6. komu, koho od koho oslobodiť, vyslobodiť, zachrániť od niekoho, zbaviť nej. záväzku, povinnosti voči niekomu: wstúpiľ (Kristus) na nebesa, k Bohu Otcy swému, dussyčky z sebú nesa, odgaľ ge diablu zlemu (CC 1655); Vašu Excellenciu prosime pre odplatu Pana Boha, že by nam tohože pana kapitana od nas odnati račili (D. SÚČA 1721 LP); adimo: odňati, oswoboditi (WU 1750); odnímať, odjímať, odejímať, odejmovať ndk k 1: potem ten sluzebnyk dohoniwsse Gyryka Stepika s timi woli, poczal gemu ti woli odgymati a powedel mu, ze tryczadtku uchaza (s. l. 1580 E); nadto, spanilá labuť, odejmáš mi všeckú chuť (ASL 1603-04); zamek stary, to aby neodgymal, blechowy (CA 1637); (svedkyňa) widela Eörög Jánosa, kdy s flintou yssiel woly odgimatj (LACLAVÁ 1708); Jano Belko gaknahle walassku swogu, kteru mu director na zaloch odgimal, z rukj witrhol (PRÍBOVCE 1729); k 3: Cibala mne pričinu zawdawal, negprwe že rolu mu staowal a odgimal (NIŽNÁ 1635); (pán) poddanim odnima try kusy luk (BÁNOVCE n. B. 1730); subnervo: oslabugem, sylu odnjmám (KS 1763)
L. defloro: poctiwost odgjmám (CL 1777) zbavujem panenstva; k 4: protož tobe (Bože) pokorně prosyme, aby na potomny czas neracžil milosti twe swate od tegto služebnycze tweg odgymati (BAg 1585); co Buh dawa wdečnjm, zas odgjma newdečnjm (WO 1670); čekanka z modrjm kwetem na palčiwu podagru priložena odnima bolest (RN 17.-18. st); newesty prydawat magi swe modlitby y za to, aby swogu otcowsku lasku (Boh) od nich neodgimal (AgS 1708); czernubil nad dvermi zaves, czarom djabelskim mocz odeymuje (RO 18. st);
x. pren bjda odnjma tanystru hrjcha, honí pokusseňá, odháňá nepráwosti (BlR 18. st) zamedzuje konanie zla; odňávať frekv k 1: cžo barana mu odniawal, dal mu barancza a owczu (JASENICA 1704); odnímať sa ndk od koho odoberať sa od niekoho, lúčiť sa s niekým: prindú dňe, kdiž sa odnjmat bude od nych (svadobníkov) ženich a tedy se postit budú (KB 1756)
odnímať p. odňať