Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

odňať -níme -nímu dok. kniž. odobrať, vziať, zobrať: o. pôdu niekomu, o. si život; práv. trest o-tia slobody;

nedok. odnímať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odnímať ‑a ‑ajú nedok.

odnímať -ma -majú -maj! -mal -majúc -majúci -maný -manie nedok.

odňať odníme odnímu odním! odňal odnímuc odňatý odňatie dok. 1. (komu čo/z čoho) ▶ zbaviť niekoho vlastníctva (obyč. proti vôli) al. spôsobiť niekomu stratu, odobrať, vziať: otec mu odňal kľúče od auta; operačne jej odňali časť nohy; neúspech mu odňal sebaistotu; aj z toho mála, čo mal, mu odňali; Blanka čaká s Pavlom dieťa. Pavol nalieha, aby si ho dala odňať. [P. Jaroš] aby podstúpila ukončenie tehotenstva □ odňať niekomu slovo zastaviť niečiu reč, obyč. pri verejnom vystúpení
2. (čo, koho (komu)) ▶ úradne zbaviť niekoho vlastníctva, kompetencie a pod.: o. titul; o. licenciu, povolenie na výkon činnosti; o. výsady; vydedenie dedičovi odníma dedičské právo; prokurátor odňal spis vyšetrovateľom; policajti odňali vinníkovi vodičský preukaz; Napokon slečne Renáte udelili odmenu a vzápätí jej ju odňali. [J. Kot]; [...] nenávistne mu vyčítal, že mu odňal trón a vypudil ho z vlasti. [J. Lenčo] zbavil ho vlády ▷ práv. odňať dieťa z osobnej starostlivosti odobrať dieťa od rodičov al. od osoby, ktorá sa oň stará; trest odňatia slobody trest obmedzenia osobnej slobody za previnenie, obyč. vo forme väzenia
3. (čo (odkiaľ)) ▶ odobrať (dočasne) z celku s možnosťou opätovného pripevnenia: o. kryt, ochrannú fóliu; rukoväť panvice sa dá o.; kapucňu z bundy môžete o. a prať; z detskej trojkolky ľahko odnímete chrbtovú opierku
4. kniž. (čo (komu)) ▶ zbaviť niekoho telesných al. duševných ťažkostí: Tvár sa mu vyjasnila, akoby mu z duše odňali dáku ťarchu. [E. Čepčeková]
nedok.odnímať


odnímať -ma -majú -maj! -mal -majúc -majúci -maný -manie nedok. 1. (komu čo/z čoho) ▶ zbavovať niekoho vlastníctva (obyč. proti vôli) al. spôsobovať niekomu stratu, odoberať, brať: o. majetok, finančné zdroje; mám málo, aj z toho mi odnímate; Utišujúce prostriedky ma už neupokojovali, naopak, vzrušovali ma a odnímali mi odpočinok. [M. Hvorecký]
2. (čo, koho (komu)) ▶ úradne zbavovať niekoho vlastníctva, kompetencie a pod.: o. hodnosť; o. občianstvo; o. výsady, právomoci, občianske a majetkové práva; v právomoci ministra je o. akreditácie študijných odborov vysokých škôl; panovník odnímal mestám privilégiá; novorodencov odnímali matkám hneď po pôrode; Naopak, veľkostatkári zvyšovali nájomné, odnímali prenajaté role a kúpou strojov poľných robotníkov vytláčali. [Š. Žáry]
3. (čo (odkiaľ)) ▶ brať, odoberať (dočasne) z celku s možnosťou opätovného pripevnenia: o. striešku z kočíka; o. sedadlá z interiéru auta; vysávač s patentovanou technikou odnímania filtra
4. kniž. (čo (komu)) ▶ zbavovať niekoho telesných al. duševných ťažkostí: viera ľuďom odníma strach zo smrti; vôňa klinčekov a škorice údajne odníma bolesť zo svalov
dok.odňať

brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytaťlapaťschytávať: bral, chytal klobúk do rukyexpr.: habaťchabraťchmátaťchvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod rukuhovor. expr.: škrabaťškriabaťdriapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z rukyhovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberaťodberaťodnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťaodcudzovaťkradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

p. aj habať

3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímaťdostávaťpoberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatkyhovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

4. prichádzať na zmysel niečoho • chápaťrozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážkuvysvetľovať sivykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmyslekniž. ponímať

5. p. dvoriť 6. p. fotografovať


odnímať p. brať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odňať, -níme, -nímu dok. (čo komu, čomu, zastar. i od koho) vziať, zobrať, odobrať: I reč mu odňalo na chvíľu (Tim.) nemohol hovoriť. Noc má svoju moc, a tú jej neodníme ani svetlo. (Vans.) Ja mu života odňať nemôžem (Kuk.) zabiť ho, usmrtiť ho. Odňali od Silvestra Mráza richtársku berlu. (Gráf); pren. Oči svoje odníme od jeho skvelého zraku (Tim.) odvráti;

nedok. odnímať, -a, -ajú


odnímať p. odňať

odnímať sa nedok. nechcieť sa podrobiť, priečiť sa, protiviť sa: Bars śe odňimal, aľe ňidž ňepomohlo (Bzenov PRE)

odňať, odjať, odejmúť dk
1. čo komu, koho, od koho, čoho vziať, zobrať niekomu niečo, oddeliť niečo od niekoho, niečoho, odobrať niečo niekomu: po smrty pak swogeg von budie moczy tento statek sinum aneb dietkam swogim oddaty, takze any od nich potom zadnim obicegem ten statek odniati nebude moczi byti nez skrze potomky gegych (SLIAČE 1580); bezelj za namy a wolj nam odyaly (D. MOTEŠICE 1584); aby byly od neho (mäsiara) kliče skrze pana ffogta odgate (P. BYSTRICA 1646); a když tak tri razy zewrelo, tedy odegmi od ohne (RTA 17. st); myle potessenj zmenilo sa ninj w žalost a trapenj, nebo nam odgala dceru ljta nemoc (WN 1728); kterežto artikule ode mne podwodne a fortelne odnaly (NIMNICA 1734); (svedok videl), že sy p. Visngousky nedal hrable odgat (DRAŽKOVCE 1759); kterym (ľuďom) by se mohlo z gegjch magetnosti netco odgati (RPo 1790)
F. on raz guž geho kru odgal (MARTIN 1734) ho poranil do krvi; Hospodin dal, Hospodin tež odgal (MH 1712); Pán dal, Pán odňal (BlR 18. st) o božej vôli, Pán Boh dal, Pán Boh vzal
2. čo/koho (komu, od koho) vziať späť (niekomu, kto sám niekomu niečo/niekoho vzal, ukoristil al. zajal): aby gim ty wieznie odgel a gie samy take zgimal (RICHNAVA 1455); kdiz oknom tam wlezl a poczal rwathy za wlasy pachole moye a potem zena moya odyala mu ho, to pachola z ruki (P. BYSTRICA 1562 E); nassy susedy odgaly cestow od czyganow osm kony černych a načerwenych (RÁZTOČNÉ 1613); čtwerym nebo paterym husarom sme odnyali dobytky (LAMAČ 1665); kdy chodyly (hájnici) do huor na polowany, tam natrafyly na takowych zlodegy, ktery z Morawy konye wyedly, kterežto konye ym odnyaly (H. SÚČA 1720); gemu samemu predoznamenj Jano Trnoczka brinzu z komori ukradnul, ale gemu zase naspatek tento fatens odnal (VELIČNÁ 1724)
3. čo od koho, komu pripraviť, priviesť o niečo niekoho, zbaviť, spôsobiť stratu niečoho niekomu, zabrať, odcudziť niečo niekomu: chcze to dokazati, ze gemv gest to zlodieysky a lupezsky odgiato (ŽK 1473); strelim mu pod nohy, gestli my pugde do toho tkaczkeho domu kwaltom, gestli mne neodegme ten dom (KRUPINA 1690); prjnduce pred nas sused Stefo Stefanjska, ponewacz gemu Adamech obywatelge chteguc mu zemjcky odegmut, co geho predkowe uzywaly (PRUŽINA 1718); slissala (svedkyňa) od pana Bellossowiczoweg magerki, kdi howorila, že Koziarka mlieko odgala od kraw (KRUPINA 1726);
x. pren taťíka jsíce ňebilo mu ješťe odjalo nebe (BR 1785)
L. gestli nekdi príčina powstaňe dostatečná (kňazom povoliť vstup do manželstva) a ňú pohnúta (cirkev) panictwj oddegme (BN 1796) zákaz celibátu odvolá; o. panenstvo, poctivosť, stav panenský komu pripraviť o panenstvo: yako geg gednucz poctywost odgial, tak aby giu sobe za manželku pogal (P. ĽUPČA 1692); Gesensky Daniel, mne y mogu rodinu welyce zarmutil, odgawsse mne swu neprawosty mug staw panensky (TURIEC 1692); Zophia pred fatensom powedela, že bi geg bol panenstwy Szekeress odnal (KRUPINA 1740)
4. čo od koho, komu odstrániť od niekoho niečo (ťaživé), sprostiť niekoho niečoho nepríjemného: protoz Vassy Milost v pomoczach zadame a prosyme, zeby ste o chudynu raczili se przimluwiti a ochrana byt u panow nassych a nasse obtiezeny a mnohe przidavky odyaly (S. N. VES 1538) zrušili; hrozby, smutky od nas (Bože) odegmy (BAg 1585); (Bože) odegmy ode mne zaslužile pokuty a hodne k potrestany wystupky (AgS 1708); roku stosedemdesáteho odgalo sa gármo pohánske od lidu yzrahélského (KB 1757); aby tym spusobem pryčynu zwady, swary a hadrunku odyaly (KP 18. st)
5. čím zdochnúť, uhynúť, (na nej. chorobu): pro ten weliky nedostatek, neb y lonskeho roku dobytek temer wssecek byl mornj plagu odyaty, lide z wetssjho djlu lecyyakus zelinu žrali (RUŽOMBEROK 1600)
6. komu, koho od koho oslobodiť, vyslobodiť, zachrániť od niekoho, zbaviť nej. záväzku, povinnosti voči niekomu: wstúpiľ (Kristus) na nebesa, k Bohu Otcy swému, dussyčky z sebú nesa, odgaľ ge diablu zlemu (CC 1655); Vašu Excellenciu prosime pre odplatu Pana Boha, že by nam tohože pana kapitana od nas odnati račili (D. SÚČA 1721 LP); adimo: odňati, oswoboditi (WU 1750); odnímať, odjímať, odejímať, odejmovať ndk k 1: potem ten sluzebnyk dohoniwsse Gyryka Stepika s timi woli, poczal gemu ti woli odgymati a powedel mu, ze tryczadtku uchaza (s. l. 1580 E); nadto, spanilá labuť, odejmáš mi všeckú chuť (ASL 1603-04); zamek stary, to aby neodgymal, blechowy (CA 1637); (svedkyňa) widela Eörög Jánosa, kdy s flintou yssiel woly odgimatj (LACLAVÁ 1708); Jano Belko gaknahle walassku swogu, kteru mu director na zaloch odgimal, z rukj witrhol (PRÍBOVCE 1729); k 3: Cibala mne pričinu zawdawal, negprwe že rolu mu staowal a odgimal (NIŽNÁ 1635); (pán) poddanim odnima try kusy luk (BÁNOVCE n. B. 1730); subnervo: oslabugem, sylu odnjmám (KS 1763)
L. defloro: poctiwost odgjmám (CL 1777) zbavujem panenstva; k 4: protož tobe (Bože) pokorně prosyme, aby na potomny czas neracžil milosti twe swate od tegto služebnycze tweg odgymati (BAg 1585); co Buh dawa wdečnjm, zas odgjma newdečnjm (WO 1670); čekanka z modrjm kwetem na palčiwu podagru priložena odnima bolest (RN 17.-18. st); newesty prydawat magi swe modlitby y za to, aby swogu otcowsku lasku (Boh) od nich neodgimal (AgS 1708); czernubil nad dvermi zaves, czarom djabelskim mocz odeymuje (RO 18. st);
x. pren bjda odnjma tanystru hrjcha, honí pokusseňá, odháňá nepráwosti (BlR 18. st) zamedzuje konanie zla; odňávať frekv k 1: cžo barana mu odniawal, dal mu barancza a owczu (JASENICA 1704); odnímať sa ndk od koho odoberať sa od niekoho, lúčiť sa s niekým: prindú dňe, kdiž sa odnjmat bude od nych (svadobníkov) ženich a tedy se postit budú (KB 1756)


odnímať p. odňať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu