Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odniesť -nesie -nesú dok.

1. nesením dopraviť preč, op. priniesť: o. šaty do čistiarne, o. riad zo stola; nevládal, museli ho o.; voda o-la humus odplavila

2. i odniesť si doplatiť na niečo, byť postihnutý, odpykať si: bitku o-l za všetkých; o-l (si) to nádchou; expr. počkaj, to si o-š!

nedok. odnášať -a

// odniesť si získať (význ. 1): o. si poučenie, o. si víťazstvo;

nedok. odnášať si

odnášať si -ša si -šajú si -šaj si! -šal si -šajúc si -šajúci si -šaný -šanie si nedok.

odnášať -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok.

odnášať si² -ša si -šajú si -šaj si! -šal si -šajúc si -šajúci si -šanie si nedok. (čo (odkiaľ; kam)) 1. ▶ získavať, uchovávať si niečo ako výsledok úsilia, poznávania a pod., obohacovať sa o nejaký psychický obsah: o. si poznatky, skúsenosti, spomienky; o. si domov nové dojmy, zážitky z Tatier; divák si z filmu odnáša dobrý pocit; hostia si od nás odnášajú pekné spomienky
2. publ. ▶ byť držiteľom ocenenia za víťazstvo v súťaži: o. si víťazstvo, medailu, body; do vlasti si odnášali jednu z cien; tenistka si z turnaja odnáša šek na dvadsaťtisíc dolárov
▷ dok. ↗ odniesť si²

odnášať -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok. 1. (čo, koho (odkiaľ; kam)) ▶ nesením premiestňovať, dopravovať niekoho, niečo odniekiaľ na iné (určené) miesto; op. prinášať: o. odpadky; o. nákup z obchodu; o. taniere, riad zo stola odpratávať; starý papier odnášame do zberu; ranených odnášali na nosidlách do sanitiek; ráno odnáša deti do škôlky odvádza
2. (čo, koho) ▶ (obyč. o živloch) silou premiestňovať, strhávať so sebou; syn. unášať, brať: voda odnáša trámy a piesok; silný vietor odnášal strechy domov; živel odnášal ľudí a ničil majetok; Prečo som strelil, keď ju [kačku] nechávam rieke odnášať po tečúcej ceste? [L. Ťažký]; pren. čas odnáša ich šancu, príležitosť stráca sa po uplynutí istého času
3. (čo, zried. koho (komu)) ▶ neoprávnene odoberať niečo niekomu, prisvojovať si niečo, odcudzovať, kradnúť; násilím brať: pri kontrole lesa natrafili na ľudí, ktorí si odnášali drevo; z rozbitého výkladu si zlodej odnášal plnú tašku tovaru; trojhlavý drak odnáša krásnu princeznú; Hradní páni strihali Detvancom košele až na piaď nad pupkami, aby im zabránili odnášať z hradu vzácne veci. [Ľ. Zelienka]
4. i odnášať si¹ (čo) ▶ doplácať na niečo, byť nepriaznivo zasahovaný, poškodzovaný: keď fajčíte, následky odnáša vaše zdravie; manželstvo prechádza vážnou krízou a odnášajú si to deti; Elena cvičievala do noci samé etudy, jej ranenú zaľúbenosť odnášala flauta. [E. Gašparová]
▷ dok. ↗ odniesť, k 4 i ↗ odniesť si¹, k 1 i ↗ odnosiť

odniesť -nesie -nesú odnes! -niesol -niesla -nesúc -nesený -nesenie dok. 1. (čo, koho (odkiaľ; kam)) ▶ nesením premiestniť, dopraviť niekoho, niečo odniekiaľ na iné (určené) miesto; op. priniesť: o. kufre, tašky; čašník odniesol prázdne taniere; topánky som odniesla do opravy; o. dieťa na krst; chorého odniesli na nosidlách □ žart. sadnite si, aby ste nám spánok neodniesli spoločenská formula určená hosťovi, ktorý sa nechce dlhšie zdržať
2. (čo, koho) ▶ (obyč. o živloch) silou premiestniť, strhnúť so sebou; syn. zobrať: povodňová voda odniesla most; v dedine silný víchor odniesol niekoľko striech; starého otca, nie otca, odniesla povodeň... už ho viac nevideli [P. Glocko]; neos. A keď kýchol [Pištáčik] tretí raz, odnieslo mu perinu. [D. Dušek]; pren. Pošepkal som jej to pri líci, ale moje slová odniesol dym. [Š. Žáry] nemali účinok
3. (čo, zried. koho (komu)) ▶ neoprávnene odobrať niečo niekomu, prisvojiť si niečo, odcudziť, ukradnúť; násilím zobrať: vlamač nám z bytu odniesol šperky a spotrebnú elektroniku; A tak ho [mládenca] čertisko schmatlo a odnieslo do pekla. [ľudová rozprávka]
4. i odniesť si¹ (čo) ▶ doplatiť na niečo, utŕžiť; byť nepriaznivo zasiahnutý, poškodený: následky nesprávnej liečby si odnesie pacient; pošmykol sa a odnieslo to koleno; Víťazstvo oslavujú petardami, sklamanie z prehry si odnesú sklá v blízkosti parkujúcich áut. [Šp 2007]
◘ fraz. odniesť si niečo do hrobu nevyzradiť počas života tajomstvo a pod.; expr. počkaj, to si odnesieš! (vyhrážka) čakaj odplatu; to odniesol čas pominulo to, je to minulosť
▷ nedok. ↗ odnášať, k 4 i odnášať si¹

odniesť si² -nesie si -nesú si odnes si! -niesol si -niesla si -nesúc si -nesenie si dok. (čo (odkiaľ; kam)) 1. ▶ získať, uchovať si niečo ako výsledok úsilia, poznávania a pod., obohatiť sa o nejaký psychický obsah: z dovolenky si odniesli domov pekné spomienky; som plný vzrušujúcich dojmov, ktoré som si odniesol od tejto nevšednej ženy; Z finančnej krízy by sme si mali odniesť ponaučenie. [HN 2009]
2. publ. ▶ získať ocenenie za víťazstvo v súťaži: z festivalu si odniesla cenu za najlepší herecký výkon; jedenásť súťažiacich si odnieslo diplomy; iron. z turnaja si odniesli prehru nič nezískali
◘ fraz. publ. odniesť si vavrínový veniec/palmu víťazstva stať sa víťazom
▷ nedok. ↗ odnášať si²

odnosiť -sí -sia odnos! -sil -siac -sený -senie dok. 1. (čo, zried. koho (odkiaľ; kam)) ▶ postupne nosením premiestniť väčšie množstvo niečoho, niekoho, poodnášať: o. drevo, guľatinu; o. vodu vo vedrách; o. nábytok z bytu do pivnice; sudy poľahky odnosí na chrbte; všetok materiál na prestavbu odnosil do bytu sám; padlých po prehratej bitke odnosili z bojiska; Dajme im pálenky, nech prestanú, nech odnosia vrecia späť do sýpky [...]. [L. Ťažký]
2. (čo, koho) ▶ často, veľakrát vziať a niesť niečo, niekoho so sebou: fotoaparát odnosil po horách veľa kilometrov; dcérku odnosila v šatke od narodenia
3. (čo) ▶ nosením opotrebovať, znosiť: vetrovky dcéry už odnosili; nohavice nie sú veľmi odnosené; [...] keď [vnúčence] topánky odnosia, ponúknem iným deťom. [V. Šikula]
4. (koho) ▶ donosiť plod v tele až do riadneho pôrodu, vynosiť: o. potomka; syna odnosila a šťastne priviedla na svet; Embryo [...] potom odnosila ďalšia ovca ako náhradná matka. [Sme 1997]
▷ nedok. k 1 ↗ odnášať

odnášať p. odniesť

odniesť, -nesie, -nesú dok.

1. (čo, čoho) nesením odpraviť niekam: Nevládal na nohách stáť, museli ho odniesť. (Jégé) (Vietor) zdrapil chlp stružlín a odniesol ich do bariny. (Fr. Kráľ) Vo štvrtok som odniesla notárovi osemdesiat korún. (Tim.); pren. Starosť mu odniesla otcovskú hrdosť (Kuk.) zbavila ho hrdosti.

● žasrt. Sadnite si (sadni si), aby ste (aby si) nám (mi) spánok neodniesli (-sol) spoločenská formula, ktorou hostiteľ ponúka hosťa, aby si sadol.

2. (čo) odpykať niečo, doplatiť na niečo: Kto prvý podbehne, ten všetko odnesie. (Kuk.) Chceš to kožou odniesť? (Ráz.-Mart.) zaplatiť životom;

nedok. odnášať, -a, -ajú

|| odniesť si (čo)

1. vziať si a ponechať si: Aj on si chcel niečo odniesť na pamiatku. (Heč.)

2. získať, utŕžiť: (Niko) si odniesol neraz hanu a poníženie. (Kuk.) Uvidíte, akú odplatu si odnesiete za svoju sprostosť. (Fel.); pren. Odniesol som si z neho pocit, že ma môj brat nenávidí (Barč) nadobudol som.

● odnesie, odniesol (si) to doplatí, doplatil na to;

nedok. odnášať si

odnášať nedok.
1. nesením odpravovať, niesť preč: S kópék sa seno odnášá na velkú kopu (Trakovice HLO); Mankinu múku som onnášal, abi voli svoje mali (Skalka n. Váh. TRČ)
F. mladuchu odnášať (Val. Dubová DK) - prenášať veno nevesty do ženíchovho domu
2. premiestňovať prúdom vzduchu, odvievať: Strhou̯ sa takí vetor, že tej horiace šúbike odnášau̯ až do Práškovej (Lešť MK)

odnášať, odnášať sa p. odniesť

odniesť dk
1. čo, koho (od koho, kam) nesením dať na iné miesto, premiestniť niečo niekam, vziať niečo: tito wecy Dorka w tey miere ode mna odniesla (ZVOLEN 16. st); bratanecz nemalu summu penez wzal a k babe, kde mal swe obidlenj, odniesel (TRENČÍN 1614); ohen nic nespalil, woda nic neodnesla (SP 1696); kotlyk a rjad predmenowany p. Lehoczky Mattyass do domu pana Lehoczky Sandorouho odnyesty a odnosity dal (ĎANOVÁ 1714); kolikrat z toho stoka jačmeny bral a kolko takoweho jačmenya odngesol (VELIČNÁ 1724); sestru tehož mého ženícha morský jakýsi zbojník odňesel (BR 1785) uniesol; pren čžo Ewa žalostná odnésla, ty nawracugess plodem žiwota twého (ŽP 1788) spáchala, pokazila
F. co sebu (čas) prynese, to zase odnese (BV 1652) o nestálosti
2. čo (odkiaľ) neoprávnene si prisvojiť, odcudziť niečo: nebosscziczka czera ma Anna za zywotha sweho nemalo gest meho statku odnesla (ŽILINA 1586); wye-li (svedok), kdo by w kasstyeli wedel, kdi czo vkradlj a odnyesli (P. BYSTRICA 1653); prikázal guž opjli král, aby prinesly nádoby zlaté a strjbrné, které byl odnesel Nabuchodonozor otec geho z chrámu (MP 1718)
3. od koho čo zbaviť, sprostiť niekoho od niečoho, odvrátiť (niečo zlé) od niekoho: to ditatko myle nowini wesele z hurj k nam prineslo, zle od nas odneslo (PoP 1723-24); ačkoľiw cuzoložníctwa hrích odnésel od ného Pán (BN 1796)
4. čo byť postihnutý niečím, utŕžiť niečo: (susedia) gesste na swogych teliech krywdi a rany welike odnesly (N. PRAVNO 1631) vytrpeli; načim na to velmi pozor miti, aby sme do nejakyho neštasti neupadli pohanskeho a škodu odnesli (KREMNICA 1652 RaT) nemali; (Alojzius) posmech toliko odnesel (PiA 1782); odnášať ndk k 1: Wlcžkowj staremu, kdy odnassel pana Tapiho na Trencžyn na dwú koniech, na strawu dali sme do 30 (ŽILINA 1583); co sem pak ya Dorki obzwlasste dala, mimo toho, co sem gy za muss widala, ano to y sama brala a odnassala (ZVOLEN 16. st); Ssimarka riad y ginssie weczi brala a do sweho (domu) nosila y ya sem geg pomahala takowe weczi odnassat (ILAVA 1646); poslowi samodruhemu, ktereho na konoch odnassali z Wiedne (ŽILINA 1710); gestli (kráľovná včiel) litat ňestači, na sebe gu nosit a odnassat musegj (PR 18. st) prenášať
F. kdo prw do mlýna prynassj, prw wrece odnassj (SiN 1678) kto skôr príde, ten prv melie; k 2: aufero: odnássám, kradnem (KS 1763); kdibi gine wčely twogim užitek odnasseli; ten ul, s ktereho odnassagu, preloss na gine misto (RG 18. st); k 3: pelynek moczy swu krew čysty, žlutost (!) tiela odnassj (HL 17. st); k 4: behunowe od cjle do cjle behem pospjehagj a prednj zaklad odnassy (KoB 1666) dostávajú, získavajú; držitele (richtárstva) všecky povinnosty podle behu a vradu na sebe prigateho verne y spravedlive odnašely a vikonavaly (STREČNO 1669 E) znášali; niekteri okrem rán znakúw a tyela sylu hladem zmarenú nisst s krwawnég wogenskég hry neodnássagu (PeP 1771); odniesť sa dk kam premiestniť sa, presťahovať sa niekam: Martonyk Yano nykomu ginssiemu než Geho Welykomožnosti zbjwac bude a že nad prwosny zase odnese sa na miesto, kde predtym bjwal (PRAZNOV 1674); pred túto wognu do Šalye se bol odnyesol a tam bidlew za nyektery rok (DRIETOMA 1720); potom pak, kdy mu (Miklošovi) zena zemrela, ale na try roky bol sa odniesol do Oslan (H. VES 1726); odnes se odtudto, chlapče neporádny, ustúp (PT 1778); odnášať sa ndk: migro: scehugem se, preč odcházám, odnássám se; remigro: naspátek se sťehugem, domu se odnássám (KS 1763)