odmlčať sa -čí sa -čia sa odmlč sa! -čal sa -čiac sa -čaný -čanie (sa) dok. 1. ▶ zastaviť sa (na chvíľu) v reči, v speve, prestať hovoriť, spievať a pod.: na chvíľu, na krátko, náhle sa o.; odmlčal sa, hľadajúc najvhodnejšie slovo; Odmlčala som sa, aby som nabrala dych a odvahu. [V. Komorovská]; pren. favorizovaní hostia sa strelecky odmlčali dlhšie nedali gól 2. ▶ prestať udržiavať kontakt, komunikáciu, neozvať sa (listom, mailom, telefonicky a pod.): hlásim sa, veru odmlčal som sa na dosť dlho; z nevysvetliteľných dôvodov prerušil akýkoľvek styk, odmlčal sa; vypisujú z frontu listy, potom sa odmlčia a znova napíšu list zo zázemia, z nemocnice [L. Ťažký] 3. ▶ (o zvukoch al. ich zdroji) prestať sa ozývať, zmĺknuť: zvon, organ sa odmlčal; guľomety sa odmlčali; rádio sa odmlčalo na viac ako mesiac; A hlások, tenký ako vodný pramienok, sa odmlčal. [R. Moric] 4. zjemn. ▶ prestať byť činný, aktívny, prestať verejne vystupovať, pôsobiť: odmlčaný básnik ktorý v danom období netvorí, nepíše umelecké a iné diela; pre vážnu chorobu sa speváčka musela dočasne o.; nám je ľúto, že sa odmlčal jeden z najväčších [literárnych] talentov generácie osemdesiatych rokov [B. Šikula] ◘ fraz. zjemn. definitívne/nadobro sa odmlčať a) s konečnou platnosťou skončiť činnosť b) zomrieť ▷ nedok. ↗ odmlčiavať sa, odmlčovať sa
odmlčať si -čí si -čia si odmlč si! -čal si -čiac si -čaný -čanie si dok. zried. (čo) ▶ stráviť určitý čas mlčaním, nevyjadrovať sa k niečomu: odmlčané krivdy vyjdú na povrch; Kus detstva som si odmlčal. Rodičov mlčanie detí mätie [...]. [L. Ballek]; Kenedy vedel, že túto bolesť si bude musieť ešte roky odmlčať. [M. E. Matkin]
odmlčiavať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie (sa), odmlčovať sa -čuje sa -čujú sa -čuj sa! -čoval sa -čujúc sa -čujúci sa -čovanie (sa) nedok. 1. ▶ zastavovať sa (na chvíľu), robiť odmlky v reči, v speve, prestať hovoriť, spievať a pod.: odmlčiava sa po každej slabike; odmlčuje sa na chvíľku a potom pokračuje; červenal som sa, klopil som oči, často som sa odmlčiaval [J. Lenčo] 2. ▶ prestávať udržiavať kontakt, komunikáciu, neozývať sa (listom, mailom, telefonicky a pod.): odišla do cudziny a postupne sa odmlčiavala 3. ▶ (o zvukoch al. ich zdroji) prestávať sa ozývať, zmĺkať: hlas v telefóne sa odmlčuje; hrdličky zaspávajú alebo sa odmlčiavajú; po troch slovách spravodajstva nastáva porucha a rozhlas sa odmlčuje 4. zjemn. ▶ prestávať byť činný, aktívny, prestávať verejne vystupovať, pôsobiť: básnik sa lúči s poéziou a nadlho sa odmlčuje; kde sa odmlčuje veda, hlási sa o slovo náboženstvo; [Trojica prekladateľov] sa však po šesťdesiatych rokoch odmlčiavala a prenechávala pole mladšej generácii. [LT 2001]; pren. [...] o Minoovej Kréte sa však povesti po krátkom čase odmlčujú. [V. Zamarovský] nezaoberajú sa ňou ▷ dok. ↗ odmlčať sa
odmlčať sa p. zmĺknuť, stíchnuť 1
stíchnuť 1. prestať sa ozývať (o zvukoch al. ich zdroji) • zatíchnuť • umĺknuť • zmĺknuť • zamĺknuť: krik na ulici stíchol, zatíchol, umĺkol; piesne pomaly stíchli, umĺkli, z(a)mĺkli; naraz všetci v rozhovore stíchli, z(a)mĺkli • utíšiť sa: smiech sa zrazu utíšil • zanemieť • expr. znemieť • onemieť • expr. zamrieť • poet. zmrieť • odmlčať sa (prestať istý čas hovoriť): zanemieť, onemieť od strachu, úžasu; načas sa odmlčal • expr. zried. ponemieť: deti od prekvapenia ponemeli • expr.: začúchnuť • učúchnuť: zhromaždenie prekvapene začúchne; spev učúchne • pritíchnuť (sčasti, trocha stíchnuť): plač pritíchol • oslabnúť • zoslabnúť • ochabnúť • utíchnuť (stratiť na intenzite, sile; o zvuku): bubny neutíchli • ustať: zavíjanie vetra ustalo • kniž. pohasnúť: smiech naraz pohasne • zried. zahluchnúť: ozvena zahluchla v diaľke
p. aj stíšiť sa
2. skončiť svoju existenciu, prestať jestvovať (obyč. o prírodných javoch, zvukoch a pod.) • prestať • ustať • ustúpiť • utíchnuť: búrka po hodine prestala, ustala, ustúpila • pominúť • zaniknúť: bolesť po tabletke pominie; spev v diaľke zanikne
zmĺknuť prestať hovoriť, prestať znieť • zamĺknuť • umĺknuť • stíchnuť • zatíchnuť • utíchnuť: od prekvapenia prítomní z(a)mĺkli, umĺkli; keď učiteľ vstúpil do triedy, deti stíchli, zatíchli, utíchli • odmlčať sa: naraz sa odmlčal a nechcel už viac nič povedať; hudba sa odmlčala • expr.: onemieť • znemieť • zanemieť (obyč. z nejakého silného vonkajšieho popudu): onemieť, z(a)nemieť od strachu, úžasu, hrôzy • zried. ponemieť (postupne zmĺknuť) • zried. zamlčať (Kukučín) • fraz. expr.: zahryznúť si do jazyka • zahryznúť si do pery: radšej si zahryzne do jazyka, do pery, akoby mal vyvolať spor • stratiť reč (nebyť schopný prehovoriť): stratil reč pri toľkej opovážlivosti
odmlčať, -í, -ia dok. zried. (čo) stráviť určitý čas mlčaním: Prichádzali sem každý večer odmlčať niekoľko hodín. (Bod.)
odmlčať sa, -í, -ia dok.
1. prestať hovoriť, zmĺknuť, zamĺknuť, zatíchnuť, stíchnuť: Okoličány po tejto reči sa odmlčal. (Rys.) Claus sa odmlčí a pozoruje účinok svojich slov. (Zúb.)
2. prestať tvoriť, publikovať (o spisovateľoch): odmlčaný básnik; Prv, ako by sa bol odmlčal, stával sa postupne revolucionárom. (Piš.);
nedok. zried. odmlčovať sa, -uje, -ujú i odmĺkať sa, -a, -ajú